Právo

Právo je systém platných právnych noriem, pravidiel, ktoré vydáva štát, sú všeobecne záväzné, vynútiteľné štátnou mocou a dodržiavanie ktorých sa sankcionuje.

• subjektívna možnosť subjektu konať spôsobom aprobovaným právnou normou a domáhať sa ochrany tohto oprávnenia (right)
• usporiadaný súbor právnych noriem platných na určitom území – právny poriadok (law)

Právo reguluje ľudské konanie tým, že ustanovuje všeobecne záväzné abstraktné pravidlá správania sa (právne normy) a vytvára právny rámec na ich realizáciu, prípadne donútenie, čo vyjadruje zásada, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Právo reguluje aj konanie štátu a jeho orgánov tým, že im priznáva práva a povinnosti a vopred ustanovuje pravidlá ako možno právo meniť: štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).

Pojmové znaky práva

• všeobecná záväznosť
• štátom stanovená alebo uznaná forma
• štátne donútenie
• obsahová nerozporuplnosť
• dynamika
• stabilita
• nástroj riešenia sociálnych konfliktov a cielených zmien

Pramene práva, právne systémy a právne normy

Informácie o prameňoch práva, právnych systémoch a právnych normách nájdete na stránke Základy práva.

Výklad práva

Výkladom práva sa rozumie zisťovanie (objasňovanie) zmyslu a obsahu platných právnych noriem za účelom ich správneho praktického používania. Výkladom zisťujeme nielen obsah právnych noriem, ale aj ich zmysel, čiže aký cieľ norma sleduje, akú úlohu plní.

Vzťah práva a morálky

• právo by malo odrážať hodnoty spoločnosti a pohľad spoločnosti na to, čo je správne a čo nie
• najdôležitejšie normatívne systémy: právo a morálka, ktoré môžu:
  1. sa zhodovať
  2. byť v rozpore (interrupcie)
  3. právo môže byť morálne indiferentné (dopravné predpisy)

Rozdiely medzi právom a morálkou

1. monizmus práva = právo je v spoločnosti len jedno
2. rozdielny systém sankcií a odmien za želateľné a neželateľné správanie

Vzťah práva a spoločnosti

1. prirodzenoprávna teória
   • právo nie je len to, čo je v zákonníkoch ale každému človeku je daná predstava čo je dobré a čo zlé a je nezávislé od toho, čo je zachytené v zákonníkoch
   • Aristoteles: etika Nikomachova
   • Sv. Tomáš Akvinský
   • Norimberský proces, právne zdôvodnenie revolúcie
2. pozitívnoprávna teória
   • právom je len to, čo je písané v zákonníkoch
   • Berghbohm

Právne normy

Platné právo každého štátu tvoria právne normy, sú to pravidlá správania sa v určitých podmienkach a situáciách. Majú zvláštnu formu a v prípade ich nerešpektovania štát siahne po donútení. Tieto pravislá sú obsiahnuté vo väčších celkoch – právnych predpisoch (vyhláškach, zákonoch, nariadeniach). Každá veľká skupina právnych predpisov, ktoré primeraným spôsobom upravujú rovnorodú skupinu spoločenských vzťahov (vzťahy medzi manželmi, deťmi a rodičmi, obchodníkmi, občanmi a štátom a pod.), tvorí odvetvie práva.

Členenie práva podľa predmetu

Právo sa podľa predmetu delí na rôzne právne odvetvia. Presné vymedzenie sa viac či menej líši v rôznych štátoch i rôznych odborných publikáciách a neexistuje žiaden univerzálny systém. Preto sa členenie použité v tejto wikipédii nemusí zhodovať s inými zdrojmi.

• Finančné právo
  • Rozpočtové právo
  • Daňové a poplatkové právo
  • Colné právo
  • Bankové a menové právo
  • Devízové právo
  • Právo finančného trhu
• Medzinárodné právo súkromné
• Občianske právo
  • Dedičské právo
  • Právo duševného vlastníctva
  • Konkurzné právo
  • Rodinné právo
• Obchodné právo
• Pracovné právo
  • Právo sociálneho zabezpečenia
• Správne právo
  • Konfesné právo
  • Právo životného prostredia
• Trestné právo
• Ústavné právo či štátne právo
  • Európske právo
  • Medzinárodné právo verejné
• iné
  • Kánonické právo
  • Rímske právo

Členenie práva podľa iných parametrov

Subjektívne a objektívne právo

• Objektívne právo znamená právo ako také, to znamená právny poriadok či platné právo (napr. občianske právo, trestné právo).
• Subjektívne právo znamená právo, ktoré niekomu patrí, alebo môže patriť (napr. právo na súdnu ochranu, právo na vzdelanie).

Verejné a súkromné právo

• Súkromné právo je časť právneho poriadku tradične zahŕňajúca občianske právo (vrátane procesného), obchodné právo a rodinné právo.
• Verejné právo je časť právneho poriadku zameraná na ochranu verejných vecí, ako sú verejné inštitúcie, verejný poriadok.

Časť odvetví patrí do verejného práva, druhá časť do súkromného práva. Verejné právo a súkromné právo spolu vytvárajú systém platného práva daného štátu. Ak o platnom právu uvažujeme vo vzťahu a blízkosti k medzinárodnému právu, nazývame ho vnútroštátnym právom. Právo je teda súhrn pravidiel zoradených podľa istých kritétií tak, aby tvorili systém. Medzi jeho prvkami existujú relatívne pevné, charasteristické väzby, ktoré mu umožńujú fungovať určitým spôsobom.

Právnici posudzujú rôzne životné situácie a vzťahy a rozhodujú o nich na základe právnych noriem. Dobrí právnici však musia mať prehľad o celom právnom poriadku, poznať všetky väzby, ktoré spájajú jeho prvky. Len tak môžu používať právo ako „umenie dobra a spravodlivosti“ (rímsky právnik Celsus). Cieľom je mier.

Hmotné a procesné právo

• Hmotné právo stanovuje, aké práva a povinnosti komu patria.
• Procesné právo popisuje procedúry, ktoré sa používajú pre uplatnenie hmotného práva.

Medzinárodné a vnútroštátne právo

• Medzinárodné právo je právne odvetvie upravujúce vzťahy medzi subjektami majúcimi medzinárodnoprávnu subjektivitu a je tvorené pomocou medzinárodných právnych zmlúv.
• Vnútroštátne právo je právo, ktoré je tvorené vnútroštátnymi orgánmi a upravuje právne vzťahy vznikajúce vo vnútri štátu.

Písané a obyčajové právo

• Nepísané právo či obyčajové právo nie je zachytené na pevnom substráte ale existuje a podáva sa iba ústnou tradíciou a v nepriamych zdrojoch (napr. odborná právnická literatúra).
• Písané právo je tvorené právnymi normami zachytenými časovo stálym spôsobom na vhodnom substráte.

Pozitívne a prirodzené právo

• Pozitívne právo či platné právo je také objektívne právo, ktoré sa dá odvodiť z v danej dobe platného systému právnych noriem.
• Prirodzené právo je právo, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.

Úloha a význam práva

Štát a právo patria k tým javom, ktoré plnia funkcie organizačnej spoločnosti. Tieto spoločenské javy sú predmetom skúmania teórie štátu a práva. Právo je súhrn všeobecne záväzných noriem správania sa, ktorých dodržiavanie a zachovávanie je zabezpečené donucovacou mocou štátu a ktoré sú vyjadrené v osobitnej, štátom uznanej forme.

Právo plní nasledujúce funkcie:

1. relatívna funkcia – spočíva v regulovaní spoločenských vzťahov a tým nadobúda povahu právnych vzťahov.
2. kontrolná funkcia – je spojená s regulovanou funkciou, pričom právo sa javí ako prostriedok kontroly a to tým, že vymedzuje hranice správania sa, aby sa zamedzil nevyhnutný poriadok v spoločnosti a preto každé odchýlenie od práva znamená konflikt s právom a s právnou normou.
3. právo plní funkciu prostriedku právnej ochrany a istoty, právo chráni hodnoty spoločnosti a aplikácia práva dáva každému istotu, že ostatný účastníci sa nemôžu odchyľovať od požiadaviek práva.
4. výchovná funkcia

Systém práva Slovenskej republiky

Úlohou práva je regulovať spoločenské vzťahy prostredníctvom právnych noriem, tieto právne normy sa zjednocujú a spájajú do určitých právnych odvetví. Právne odvetvie je väčším súhrnom právnych noriem, ktoré sú vnútorne natoľko späté, že voči ostatným právnym odvetviam vytvárajú samostatný celok. Najčastejším kritériom začleňovania právnych noriem do jednotlivých právnych odvetví je predmet právnej úpravy, t.j. jednotlivé druhy spoločenských vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy koho ktorého právneho odvetvia.

Štátne právo

Je súhrn právnych noriem, ktoré upravujú spoločenské vzťahy spojené s realizáciou štátnej moci. Právne normy, ktoré upravujú základné organizácie štátu a spoločnosti. Právne normy, ktoré upravujú základné práva a povinnosti občanov a základné princípy politického a hospodárskeho zriadenia.

Správne právo je súhrn právnych noriem, ktoré upravujú spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú pri uskutočnení a vykonávaní nariaďovacej a výkonnej činnosti štátnych orgánov.

Obchodné právo je súhrn právnych noriem, ktoré upravujú právne postavenie podnikateľov a obchodno-záväzkové vzťahy medzi nimi navzájom. Občianske (hmotné) právo je súhrn právnych noriem, ktoré upravujú spoločenské vzťahy osobnej a majetkovej povahy, ktoré vznikajú pri uspokojovaní hmotných, osobných, kultúrnych a iných potrieb.

Procesné právo je súhrn noriem, ktoré upravujú postup súdov (sústava súdov) a účastníkov v občianskom súdnom konaní. Pojem právnej normy – platnosť, účinnosť a pôsobnosť právnej normy Zo životom každého občana v spoločnosti je spojená existencia normatívnych systémov, t.j. rôznych spoločenských noriem, ktoré regulujú ľudské správanie a zabezpečujú integritu spoločnosti.

Tieto normatívne systémy vyjadrujú a zabezpečujú integritu spoločnosti. Tieto normatívne systémy vyjadrujú a zabezpečujú ochranu hodnôt v spoločnosti a medzi takéto normatívne systémy patria aj právne normy. Pozrite tiež: Opravné prostriedky v občiansko súdnom konaní.

Právne normy

Právne normy v porovnaní s neprávnymi systémami sa považujú za dôležité a za špecifické najme preto, lebo ich existencia je spojená so štátnou mocou a s uplatňovaním štátnej moci prostredníctvom štátnych inštitúcií akými sú

Parlament, prokuratúra, polícia a pod. Právne normy vznikajú normatívnym aktom príslušného štátneho orgánu čo znamená, že vznikajú formou rozhodnutia príslušného štátneho orgánu. Za každou právnou normou stojí donucovacia moc v tom zmysle, že štát sa stará o jej dodržiavanie štátnych noriem. V závislosti od toho, ktorý štátny orgán právnu normu prijal a schválil rozoznávame viaceré formy právnych noriem. Sú to:

• Ústava Slovenskej republiky (Ústava SR) (je publikovaná v zb. z. ako ústavný zákon č. 460/1992)
• Ústavné zákony
• Obyčajné zákony
• Nariadenia vlády SR
• Vyhlášky a výnosy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a rozhodnutia ústavného súdu.

Všetky sa vyhlasujú uverejnením v zb. z. SR. Všeobecne záväzné predpisy a rozhodnutia súdu SR nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Účinnosť nadobúdajú 15 dňom po ich vyhlásení v Zbierke zákonov ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobúdania účinnosti.

Právny vzťah

Pojem, vznik, zmena, zánik Právny vzťah je spoločenský vzťah upravený právnou normou. Vznik, zmena, zánik právnych vzťahov je spojený s určitými podmienkami. Každý právny vzťah vzniká, mení sa a zaniká na základe právnych skutočností, ktoré delíme na:

1. právne úkony, ktoré sú a ktoré bývajú najčastejšie právnou skutočnosťou. Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene a zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Môžu byť jednostranné i viacstranné.
2. druhou právnou skutočnosťou je opak právneho úkonu – protiprávny úkon, ktorý odporuje právnej norme a ktorý stíhajú príslušné štátne orgány podľa povahy a stupňa nebezpečnosti. Protiprávne úkony delíme na: – trestné činy, – priestupky.
3. právne udalosti sú právnymi skutočnosťami, ktoré vznikajú nezávisle od vôle osôb a s ktorými platné právo spája následky prejavujúce sa vznikom, zmenou alebo zánikom právnych vzťahov.

Jednostranné právne úkony

Ide o právne úkony spočívajúce v prejave vôle jednej osoby, napr. : závet, výpoveď, okamžité zrušenie pracovného pomeru, uznanie dlhu. Viacstranné právne úkony, vznikajú súhlasným prejavom vôle aspoň dvoch osôb, napr. : zmluva (pracovná, spoločenská zmluva o založení verejnej obchodnej spoločnosti). Podľa spôsobu vôle rozlišujeme právne úkony na formálne(písomná forma prejavu vôle, forma notárskej zápisnice) a právne úkony neformálne. Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Právna udalosť

Právnou udalosťou môžu byť živelné udalosti, narodenie a smrť človeka, plynutie času (premlčanie, preklúzia). Premlčanie Plynutie času spôsobuje zánik, oslabenie práv alebo povinností. Právo sa premlčí ak sa nevykoná alebo ak sa neuplatní v dobe stanovenej zákonom. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčacie právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva a vkladov na vkladných knižkách alebo iných formách vkladov, pokiaľ vzťah trvá. Všeobecne premlčacia doba na uplatňovanie práva nárokov s občianskoprávnych vzťahov je 3 ročná a vo všeobecnosti plynie odo dňa kým sa právo mohlo vykonať prvý raz.

Preklúzia

Preklúzia znamená zánik práva. O zániku hovoríme vtedy, keď právna norma (trvanie nejakého práva vopred) obmedzuje na nejaký čas alebo, keď právna norma ustanovuje, že sa musí splniť určitá povinnosť, aby sa právo zachovalo. K zániku práva dochádza len v zvlášť odôvodnených prípadoch a to v zákone stanovených, pretože preklúziou zaniká právo prijaté. Plnenie preklúzovanej pohľadávky považujeme za bezdôvodné obohatenie. K zániku práva súd prihliada i bez návrhu dlžníka, t.j. s úradnej moci, úrad – povinnosť (reklamácia topánok).

Právne vedomie je súčasťou právneho regulovania spoločenských vzťahov. Právnym vedomím rozumieme súhrn právnych názorov a predstáv spoločnosti. Predstavy obsiahnuté v tomto vedomí sú výsledkom jednak poznania a hodnotenia práva a jednak výsledkom vytvorenia istých postojov k nemu. Právne vedomie je vlastne zrkadlom, v ktorom sa právo odráža a to či už v správnej alebo nesprávnej podobe.

Individuálne právne vedomie

Obsah individuálneho právneho vedomia tvoria poznatky, predstavy o práve, názory a postoje k právu, a výroky o tom aké by právo malo byť. Prvky (Subjekty) právnych vzťahov Právny vzťah okrem predpokladov má i svoje prvky. Prvkami právneho vzťahu sú: subjekt, objekt a obsah.

Subjekty právneho vzťahu

Subjektami právneho vzťahu sú fyzické alebo právnické osoby. Fyzická osoba je každý jednotlivec, občan. U každej fyzickej osoby rozoznávame spôsobnosť mať práva a povinnosti, ktoré vznikajú narodením a zanikajú smrťou. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa (živé). U každej fyzickej osoby rozoznávame spôsobilosť na právne úkony, čo znamená spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať právo a brať na seba povinnosti. Táto spôsobilosť sa nadobúda plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením 18 roku. Pred dovŕšením tohto roku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva, ktorá sa nestráca ani zánikom manželstva, ani vyhlásením manželstva za neplatné. Maloletý majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Druhú skupinu tvoria právnické osoby. Rovnako ako aj právnické osoby majú spôsobilosť mať práva a povinnosti.

Právnické osoby

Právnickými osobami sú:

• združenie fyzických alebo právnických osôb (napr. : obchodná spoločnosť, družstvo),
• účelové združenia majetku (napr. : fondy, majetky),
• jednotky územnej samosprávy (obce, mestá),
• iné subjekty o ktorých to ustanovuje zákon (napr. : vysoká škola).

Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Vzniká zápisom do obchodného alebo iného zákonom stanoveného registra. Právnická osoba musí mať svoje sídlo a názov, ktorý sa určí pri jej zriadení. Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robí štatutárny orgán.

Objekty právnych vzťahov

Objektom právneho vzťahu je to k čomu smerujú práva a povinnosti subjektov. Objektom právneho vzťahu môžu byť: veci hnuteľné i nehnuteľné. Nehnuteľnosť nazývame pozemky a stavby spojené so zemou a pevným základom, pričom stavba nie je súčasťou pozemku. Pozemok má samostatný právny režim.

Hnuteľnými vecami sú ovládateľné hmotné predmety. Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci ak nie je účastníkovi dohodnuté inak. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností na základe osobných predpisov a je to zákon katastrálny.

Písomnú formu musia mať zmluvy o prevode nehnuteľností ako aj iné zmluvy ak to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

• chovanie sa, respektíve výsledky chovania (napr. : druh vykonávanej práce, právne zastupovanie).
• výsledky duševnej tvorivej činnosti (napr. : umelecké diela). c.) hodnoty ľudskej osobnosti – hodnoty nemajetkovej povahy (napr. : ochrana osobností, mena).

Obsah právneho vzťahu

Obsahy právneho vzťahu sú určité práva a povinnosti subjektov účastníckeho právneho vzťahu, ktoré sú vzájomne podmienené.

Pojem, vznik a účastníci občianskoprávnych vzťahov

Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z právnych skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

Účastníci občianskoprávnych vzťahov

1. Fyzické osoby – pôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Spôsobilosť fyzickej osoby nadobúdať práva a brať na seba povinnosti vzniká plnoletosťou.
2. Právnické osoby – právnickými osobami sú:
   • združenie fyzických alebo právnických osôb (napr. : obchodná spoločnosť, družstvo),
   • účelové združenia majetku (napr. : fondy, majetky),
   • jednotky územnej samosprávy (obce, mestá),
   • iné subjekty o ktorých to ustanovuje zákon (napr. : vysoká škola).

Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Vzniká zápisom do obchodného alebo iného zákonom stanoveného registra. Právnické osoby môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra. Právnická osoba musí mať svoje sídlo a názov, ktorý sa určí pri jej zriadení. Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robí štatutárny orgán.

Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra. Pojem a právna úprava vlastníctva Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody, úžitky a nakladať s nimi. Vecné právo tvorí súhrn predpisov upravujúcich subjektívne vecné práva a pomery.

Právne veci

Právnymi vecami sa rozumejú subjektívne práva, ktoré tvoria všeobecné alebo čiastočné, priame, právne panstvá nad vecami. Podľa toho, či je panstvo všeobecné alebo čiastočné, rozoznávajú sa vecné práva: – právo vlastnícke, – práva k cudzím veciam. V právnej úprave vlastníckeho práva je premietnutý obsah ústavného zákona, ktorým došlo k odstráneniu všetkých rozdielov medzi jednotlivými druhmi a formami vlastníckeho práva.

Trestné konanie

Trestné konanie upravuje zákon o trestnom konaní súdnom – Trestný poriadok. Jeho účelom je upraviť postup orgánov činných v tr. konaní tak, aby sa tr. činy náležite zistili a ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní.

Súdne rozhodnutie

Súdne rozhodnutie je najznámejším článkom súdneho konania. Súd v ňom vyjadruje svoj právny názor na věc, ktorú pojednáva. Súd vo svojom rozhodnutí stanovuje, čo je právom resp. čo bude vynucovať svojimi orgánmi.

Politický systém Slovenskej republiky

Slovensko je demokratický štát. Štátna moc v ňom patrí ľudu, občanom. Tí sa podieľajú na moci prostredníctvom svojich volených politických zástupcov zvolených v demokratických voľbách. Moc v štáte je rozdelená na 3 nezávislé zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tieto sa navzájom dopĺňajú a kontrolujú. Najvyššími orgánmi moci a predstaviteľmi politického systému v SR sú Národná rada Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republikya prezident Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky – Parlament

Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Sídli v Bratislave a má zákonodarnú moc. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Počet poslancov je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky. Voliť môžu všetci občania, ktorí dovŕšili 18 rokov. Poslancom sa môže stať občan SR od 21 rokov. Na čele parlamentu je predseda a podpredsedovia, poslanci pracujú vo výboroch. Parlament v politickom systéme SR schvaľuje zákony, štátny rozpočet, prijíma a mení ústavu, posudzuje činnosť vlády.

Prezident Slovenskej republiky

Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov.

Vláda Slovenskej republiky

Vláda Slovenskej republiky je najvyšší orgán výkonnej moci v politickom systéme Slovenskej republiky. Je to zbor ministrov na čele s predsedom. Vláda sa tvorí po voľbách, víťazi volieb tvoria koalíciu/spojenectvo/, politické strany, ktoré majú menšinové zastúpenie v parlamente,  tvoria opozíciu /opak koalície/. Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva ďalších členov vlády a poveruje ich riadením ministerstiev. Za výkon svojej funkcie sa vláda zodpovedá Národnej rade Slovenskej republike – parlamentu. Parlament môže vláde vysloviť nedôveru, vtedy musí vláda podať demisiu a odstúpiť.

Ministerstvá Slovenskej republiky

Na Slovensku pôsobí 13 ministerstiev:

1. Ministerstvo zahraničných vecí SR,
2. Ministerstvo vnútra SR
3. Ministerstvo hospodárstva SR
4. Ministerstvo financií SR
5. Ministerstvo spravodlivosti SR
6. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
7. Ministerstvo obrany SR
8. Ministerstvo zdravotníctva SR
9. Ministerstvo kultúry SR
10. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
11. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
12. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR

Súdy a súdna moc

Súdnictvo je v Slovenskej republike dvojstupňové. Sústava súdov v SR je rozdelená na: všeobecné súdy a vojenské súdy. Sústavu všeobecných súdov v SR tvorí:

• Najvyšší súd SR
• krajské súdy
• okresné súdy

Ústavný súd so sídlom v Košiciach má samostatné právne postavenie a nepatrí do sústavy všeobecných súdov. Vojenské súdy (sú tri obvodové a Vyšší vojenský súd) rozhodujú o trestných veciach týkajúcich sa príslušníkov armády. Občania Slovenskej republiky sa môžu odvolať na Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrassburgu vo Francúzsku.

Generálna prokuratúra Slovenskej repuliky

Generálna prokuratúra SR je samostatný štátny orgán, ktorý chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Autor: Tomáš Černaj

Tento príspevok bol vytvorený 4.12.2008 a aktualizovaný 2.9.2024. Pozrite si ďalšie príspevky autora Tomáš Černaj.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

1. ARISTOTELES: Politika. Bratislava: Pravda, 1988, 148 s.
2. BEŇA, J: Vývoj Slovenského právneho poriadku, Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela. ISBN 80-8055-477-3.
3. BRÖSTL, A. – DOBROVIČOVÁ, G. – KANÁRIK, I. : Základy štátovedy. Košice: UPJŠ, 2007, 188 s. ISBN 9788070976791.
4. ČIČ, M. a kol. : Komentár k ústave Slovenskej Republiky. Bratislava: Eurokodex, 2012, 831 s. ISBN 9788089447930.
5. DRGONEC, J. : Ústava Slovenskej republiky Komentár. Bratislava: Heuréka 2004. 811 s.
6. HENDRYCH, D. a kol. : Právnický slovník. Praha: C. H. Beck, 2009. 1450 s. ISBN 9788074000591.
7. KÁLESNÁ, K. : Právo Európskych spoločenstiev II. Bratislava: VO PF UK, 1992. 113 s.
8. KLUČKA, J. – MAZÁK J. a kol. : Základy európskeho práva. Bratislava: Iura Edition, 2004. 536 s.
9. KNAPP, V. : Teorie Práva. 1. vydanie. Praha: C.H.Beck 1995, 247 s. ISBN 8071790281.
10. KRESÁK, P. a kol. : Občan a demokracia. Bratislava: Polygrafia SAV, 1997. 315 s. ISBN 8096716972.
11. MOSNÝ, P. a kol. : Dejiny štátu a práva na území Slovenska. Vyd. UMB Banská Bystrica, 2010, 385 s. ISBN 978-80-557-0006-9
12. PALÚŠ, I. – SOMOROVÁ, Ľ. : Štátne právo Slovenskej republiky. Košice: UPJŠ, 2010, 558 s. ISBN 978807097787.
13. PLATÓN: Ústava. Bratislava: Pravda, 1980, 319 s.
14. POSLUCH, M. – CIBULKA, Ľ. : Štátne právo Slovenskej republiky. Šamorín: Heuréka, 2006, 336 s. ISBN 8089122310.
15. PRUSÁK, J. : Teória práva. Bratislava: VO PF UK, 2001. 331 s.
16. STRÁŽNICKÁ, V. : Základy práva Európskej únie I. Bratislava: Juga, 2003. 167 s.
17. SVÁK, J. – CIBULKA, Ľ. – KLÍMA, K. : Ústavné právo Slovenskej republiky (Všeobecná časť). 2. Vydanie. Bratislava: BVŠP a EUROKÓDEX, 2009. 984 s. ISBN 9788089363353.
18. VOJÁČEK, L. : Právne dejiny Slovenska. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, 2008, 151 s. ISBN 978-808-8931-997.