Výroba a výrobný proces

Výroba

Výroba je podnikový proces, kde dochádza k premene vstupov na výstupy. Vstupnmi chápeme výrobné faktory a výstupom z výroby je konkrétny výrobok. Vhotovovanie tovarov, vrátane prípravy realizovaných tovarov a poskytovanie služieb; slúži na uspokojovanie ľudských potrieb. Výroba je časť transformačného procesu podniku – konkrétna premena výrobných faktorov (vstupov) na výrobky (výstupy) – výrobný proces. Výroba je hlavná činnosť podniku. Podnik môže mať jednu, dve, alebo viacero hlavných činností (napr. stavebná firma: projektovanie, stavebná činnosť, inžinierske služby, obchodná činnosť).

Výroba v najširšom a zúženom ponímaní

Výroba v najširšom ponímaní znamená zhotovovanie tovarov, a to vrátane prípravy realizovaných tovarov a poskytovania služieb. Slúžia teda na všeobecné uspokojovanie ľudských potrieb.
Uvedený rozsah pojmu výroba zužuje ponímanie, že výroba je významnou funkciou podniku, ktorý vyrába tovary pre prvotnú alebo konečnú spotrebu. Produktívnou sa potom rozumie len práca, ktorá vytvára konkrétne materiálne produkty.

Výroba na úrovni transformačného procesu podniku

Pod výrobou v najužšom ponímaní sa rozumie len výroba ako časť transformačného procesu, t. j. konkrétna premena výrobných faktorov na výrobky. Táto premena prebieha ako výrobný proces, ktorý pozostáva z celého radu pracovných, automatických aj prírodných procesov a je ohraničený časovým intervalom, v ktorom sa východiskové vstupy premieňajú na výrobok.

Výrobné faktory

1. práca – cieľavedomá a účelová ľudská činnosť, ktorej nositeľmi je človek so svojími fyzickými i duševnými schopnosťami a talentom.
2. pôda – produkt výroby a nie je voľným statkom. Vzácny statok.
3. kapitál – dlhodobo použiteľné statky, ktoré ekonomika vyrobila preto, aby boli ďalej použité v procese výroby (rôzne stroje, zariadenia…).
4. informácie – 🙂

Výrobný proces

Výrobný proces môžeme charakterizovať ako tvorivý proces, ktorého funkciou je tvorba úžitkových hodnôt a predstavuje hlavnú činnosť podniku.

Základné aspekty výrobného procesu:

1. Výrobný program
2. Zložitosť výrobkov
3. Účasť prírody, človeka a techniky
4. Použitá technológia
5. Skladba výrobkov
6. Spôsob a miera opakovateľnosti výroby

Výrobný program

Členenie výrobného procesu podľa miery jeho podielu na výstupných prvkov:

• hlavný výrobný proces – súhrn operácií meniaci zloženie, akosť surovín, materiálov, ktoré priamo vstupujú do výrobkov. Je základ výrobného procesu v súlade s výrobným plánom podniku
• pomocný výrobný proces – zabezpečuje výrobu výrobkov a realizáciu výrobkov potrebných pre chod hlavného výrobného procesu, ktoré nevchádzajú do výrobkov (výroba výrobných pomôcok, údržbárske práce)
• vedľajší výrobný proces – zabezpečuje všetky druhy energií ( výroba elektrickej energie, stlačeného vzduchu)
• pridružený výrobný proces – realizácia výroby výrobkov bezprostredne nesúvisiacich s výrobným plánom podniku

Zložitosť výrobkov

• jednoduché výrobné procesy – výroba jednoduchých výrobkov z jedného druhu východiskového materiálu, jednotlivé časti sa uskutočňujú postupne za sebou
• zložité výrobné procesy – výrobky sa skladajú z niekoľkých jednoduchých alebo čiastkových výrobných procesov

Účasť prírody, človeka a techniky

• prírodné procesy – východiskový materiál sa mení pôsobením prírodných síl
• pracovné procesy – pracovná sila pôsobí pri použití náradia, strojov a zariadení na surovinu tak, aby ju premenila na hotový výrobok
• automatické procesy – premena suroviny na hotový výrobok pôsobením strojov a zariadení bez priameho vplyvu človeka – samočinne

Technológia

Vo výrobnom procese dochádza ku kvalitatívnym zmenám , ktoré prebiehajú vo výrobných procesoch. Nazývajú sa technologické procesy. Technologické procesy môžu byť ťažobné, mechanické, chemické, biochemické a energetické.

Skladba výrobku

Členenie výrobného procesu na výrobné fázy, ktoré sa vyznačujú technickou, priestorovou a časovou ucelenosťou:

• Predzhotovujúca fáza – spracovávanie východiskového materiálu a surovín na polotovary a polovýrobky, určené na ďalšie spracovanie
• Zhotovujúca fáza – výroba jednotlivých súčiastok výrobku
• Dohotovujúca fáza – výroba výrobku z jednotlivých súčastí a uzlov

Spôsob a miera opakovateľnosti výroby

Výrobný proces môže byť z hľadiska spôsobu a miery opakovateľnosti výroby:

• pretržitý – výroba sa preruší v závislosti od organizácie práce
• nepretržitý – kontinuálny proces, ktorý sa preruší len pri opravách a výnimočných prípadoch
• cyklický – výrobný proces sa opakuje v pravidelných cykloch
• necyklický – sporadická výroba charakteristická pre kusový typ výroby

Druhy výrobných procesov z hľadiska výrobného programu

Z hľadiska výrobného programu členíme výrobný proces podľa toho, ako sa jednotlivé výrobné procesy podieľajú na tvorbe výstupných prvkov. Potom poznáme:

• hlavný výrobný proces
• pomocný výrobný proces
• vedľajší výrobný proces
• pridružený výrobný proces

Podstata technologického hľadiska členenia výrobného procesu

Hľadisko technológie vychádza z princípu, že vo výrobnom procese dochádza ku kvalitatívnym zmenám. Tieto zmeny prebiehajú vo výrobných procesoch, ktoré nazývame technologickými procesmi. Poznáme tieto technologické procesy:

• ťažobné technologické procesy
• mechanické technologické procesy
• chemické technologické procesy
• biochemické procesy
• energetické technologické procesy

Zákonitosti výrobného procesu a ich charakteristika

Zákonitosti výrobného procesu:

• proporcionálnosť znamená kvantitatívnu vyváženosť medzi jednotlivými zložkami VP. Má vecný, časový a priestorový aspekt
• paralelnosť predstavuje možnosť súbežne vytvárať časť alebo všetky rovnaké či rozdielne činnosti
• rytmickosť znamená, že v rovnakých časových intervaloch sa vynaloži rovnaké množstvo jednotlivých druhov výrobných faktorov a dosiahne sa rovnaké, alebo vzrastajúce množstvo výroby
• nepretržitosť je prejavom uplatňovania proporcionality, paralelnosti a rytmickosti výrobného procesu.

Proporcionálnosť výroby

Proporcionálnosť je kvantitatívna vyváženosť medzi jednotlivými zložkami výrobného procesu. Má vecný, časový a priestorový aspekt. V podniku existuje proporcionálnosť medzi:

• jednotlivými výrobnými operáciami
• jednotlivými pracoviskami
• jednotlivými fázami výroby

Paralelnosť výroby

Paralelnosť je možnosť súčasne vytvárať časť alebo všetky rovnaké či rozdielne činnosti. skracuje dĺžka výrobného cyklu výrobku,

• urýchľuje sa prísun výrobku na trh,
• znižuje sa potreba zásoby surovín, materiálu,
• skracuje sa doba obratu obežného majetku.

Rytmickosť výroby

Rytmickosť výroby je rovnaký a pravidelný priebeh výrobného procesu. Ekonomické dôsledky :

• rovnomerné plnenie dodávok zákazníkom
• racionálne využitie všetkých výrobných faktorov
• priaznivý odraz v nákladoch, zisku a rentabilite.

Nepretržitosť výroby

Nepretržitosť je prejavom uplatňovania proporcionality, paralelnosti a rytmickosti výrobného procesu.

Výroba a typy výroby

Pod typom výroby rozumieme súhrn technologických znakov výroby, ktoré vyplývajú z charakteristických čŕt a technicko-hospodárskej funkcie vyrábaných výrobkov. Je to prostredníctvom množstva rovnakej alebo rovnorodej výroby charakterizovaná organizačná forma výroby. Miera opakovateľnosti je základné kritérium pre vymedzenie jednotlivých typov výroby. Výroba podľa rôznej miery opakovateľnosti môže byť:

• Hromadná výroba – prevláda výroba jedného alebo malého počtu výrobkov vyrábaných vo veľkom množstve, charakteristická vysoká miera opakovateľnosti
• Sériová výroba – zhotovovanie viacerých výrobkov za sebou v obmedzenom počte (sérií) na rovnakých alebo rôznych výrobných zariadeniach
• Kusová výroba – neopakovateľnosť jednotlivých výrobkov a prác, časté striedanie výroby rôznych výrobkov a vykonávaných prác

Hromadná výroba

V podniku s hromadnou výrobou prevláda výroba jedného alebo malého počtu výrobkov vyrábaných vo veľkom množstve. Pre tieto podniky je charakteristická vysoká miera opakovateľnosti, vysoký stupeň stálosti výrobného programu a využívanie špeciálnych výrobných zariadení určených pre jeden druh výrobkov. Ďalej je charakteristické:

• dokonalá a podstatná deľba práce, ktorá sa odzrkadľuje vo vysokej špecializácii robotníkov
• vysoká úroveň technickej prípravy výroby a jej podrobné spracovanie
• vysoká úroveň organizácie práce a výroby
• vysoký stupeň mechanizácie a automatizácie výroby, čo vytvára predpoklady pre uplatnenie progresívnych technológií a zavedenie prúdovej výroby

Sériová výroba

Sériový typ výroby sa v podnikoch uplatňuje najčastejšie. Vyznačuje sa zhotovovaním viacerých výrobkov za sebou v obmedzenom počte(sérií) na rovnakých alebo rôznych výrobných zariadeniach. Tento typ výroby zodpovedá technicko-ekonomickým aj organizačným predpokladom pri výrobe tých výrobkov, kde dôležitú úlohu zohrávajú predovšetkým:

• rozsiahla štandardizácia výrobkov, stavebnicových prvkov, uzlov a súšiastok ako aj použitie štandardizovaných výrobných postupov
• exaktná príprava výroby
• preukázateľný ekonomický efekt výroby
• určenie hospodárnej sériovosti alebo určenie veľkosti výroby

Kusová výroba

Osobitosti kusovej výroby:

• každý kusový výrobok sa od seba odlišuje
• každý výrobok si vyžaduje samostatnú prípravu, ktorá je veľmi náročná, rozsiahla a nákladná
• častá obmena a prestavovanie pracovísk či úprava strojov kladú zvýšené nároky na spotrebu času a prerušenie práce
• vysoký stupeň kvalifikácie pracovníkov
• najnižšia technická úroveň výroby
• vysoké náklady spojené so skladovaním
• nerovnorodé využívanie výrobných zariadení

Hotové výrobky, polotovary, nedokončené výrobky a nomenklatúra výrobkov

• Hotové výrobky – komplex hmotných aj nehmotných znakov, ktorými sa prvky vyznačujú, pričom tieto výrobky nepostupujú na ďalšie spracovanie, ale sú schopné uspokojovať konečné potreby (napr. nehrdzavejúca oceľ).
• Polotovary – sú to výrobky, ktoré sa súčasťou iného výrobku. Neuspokojujú konečné potreby.
• Nedokončené výrobky – výrobky, na ktorých sa ešte neurobili všetky pracovné ani technologické operácie uskutočňované vo vlastnom podniku.
• Nomenklatúra výrobkov – vyjadruje výrobný sortiment

Výrobný program a výrobná kapacita

Výrobný program podniku a faktory, ktoré ovplyvňujú jeho tvorbu

Výrobný program predstavuje súhrn úžitkových hodnôt určitej sortimentnej skladby a kvality, ktoré podnik v určitom období vyrába alebo poskytuje. Na objem a štruktúru výrobkov uspokojujúcich nevýrobné potreby pôsobí predovšetkým podiel spotreby na HDP, od ktorého sa potom odvodzuje kúpna sila obyvateľstva. Ďalšími činiteľmi sú: demografická skladba obyvateľstva, vzájomná zastupiteľnosť výrobkov, geografické, etnografické, sezónne a ďalšie vplyvy.

Optimalizácie výrobného programu

Optimalizácia spočíva v zosúladení zdrojov, ktoré má k dispozícii v podobe výrobných faktorov.

Výrobný program, výrobný plán a plán odbytu

Výrobný plán reprezentuje konkrétnu realizáciu výrobného programu v danom časovom období. Pri porovnávaní výrobného plánu a plánu odbytu môžeme rozoznať tieto prípady:

• výrobný plán sa zhoduje s plánom odbytu
• výrobný plán je väčší, prípadne menší (podľa okolností) ako plán odbytu

Výrobná kapacita podniku

Výrobná kapacita podniku predstavuje schopnosť podniku realizovať určité výkony za určitý časový úsek. Táto schopnosť je určená:

• podnikovými prostriedkami a ich výkonmi
• pracovnou silou a jej schopnosťami
• organizáciou
• časovým úsekom

Výpočet výrobnej kapacity dielne ovplyvňuje najmä plocha dielne (obzvlášť v strojárskej výroby). Poznáme celkové využitie výrobnej kapacity a časové využitie výrobnej kapacity. Výšku výrobnej kapacity zisťujeme na základe kapacitných prepočtov. Výpočet výrobnej kapacity stroja na základe jednotlivých druhov noriem sa počíta podľa vzorca: Vk = Vf / Np. Niekedy je možné na základe zistených údajov kapacitnú normu prácnosti spresniť a to pomocou koeficientu prekročenia noriem a koeficientu progresie, t. j. : SNp = Np / K1 x K2.

Súbory na stiahnutie

V kategórii Výroba a výrobný proces sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:

 Obstaranie-a-skladovanie-materialu.pdf
 Manazerstvo-vyroby.pdf
 Vyvoj-novych-vyrobkov-a-strategie-zivotneho-cyklu-vyrobkov.pdf
 Materialove-hospodarstvo.pdf
 Navrhovanie-produktov-Produkty-znacky-balenie-sluzby.pdf
 Vplyv-obchodu-a-vyroby-na-enviro.pdf

Autor: Tomáš Černaj

Tento príspevok bol vytvorený 4.12.2008 a aktualizovaný 8.4.2024. Pozrite si ďalšie príspevky autora Tomáš Černaj.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

1. FRAUNHOFER IPA SLOVAKIA. Štíhla výroba. Ipaslovakia.sk [online]. 2012 [cit. 2012-5-21]. Dostupné z: <http://www.ipaslovakia.sk/Default.aspx?id=26&sub_id=0>
2. HEŘMAN, J. Řízení výroby. 1. vyd. Praha : MELANDRIUM, 2001. 167 s. ISBN 80-86715-15-4.
3. KEŘKOVSKÝ, M. Moderní přístupy k řízení výroby. Praha: C. H. Beck, 2001. 115 s. ISBN 80-7179-471-6
4. KRÁL, J. : Podniková logistika. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2001, 214 s. ISBN 80-7100-864-8.
5. KUPEROVÁ, M. Základy logistiky. 1.vyd. Bratislava: KARTPRINT, 2015. 203 s. ISBN 978-80-89553-30-3.
6. KUPKOVIČ, M. a kol. : Podnikové hospodárstvo. Bratislava: Sprint, 1996, 452 s. ISBN 80-88848-71-7
7. LAMBERT, D. M., STOCK,J. R., ELLRAM, L. M. Logistika: příkladové studie, řízení zásob, přeprava a skladování, balení zboží. 2. vyd. Praha: Computer Press, 2000. 589 s. ISBN 80-7226-221-1.
8. LEŠČIŠIN, M. : Základy manažmentu výroby. Bratislava: EKONÓM, 1999, 233 s. ISBN 80-225-1067-X
9. MAKOVEC, J. a kol. Základy řízení výroby. .3. vyd. Praha: Vysoká škola ekonomická v Praze, 1996. 98 s. ISBN 80-7079-110-1
10. MELČÁK, M., Výrobní management. Zlín: Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, 1995 128 s. 8
11. PAŠKA, Ľ. 2004. Manažment výroby. 3. vyd. Nitra: SPU v Nitre, 2004.182 s. ISBN 80-8069-374-9.
12. RYBANSKÝ, R. a kol. Výrobná logistika. Bratislava: Slovenská Technická Univerzita, 2006. 183 s. ISBN 80-227-2463-7.
13. TOMEK, G., VÁVROVÁ, V. Integrované řízení výroby. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2014. 368 s. ISBN 978-80-247-4486-5.
14. TOMEK, G., VÁVROVÁ, V. Řízení výroby. 2. vyd. Praha: Grada Publishing, spol. s r.o., 2002. 412 s. ISBN 80-7169-955-1
15. ZELENKA, A., PRECLÍK, V., HANINGER, M. Projektování výrobních systémů. Praha: ČVUT, 1993. 131 s. ISBN 80-0101026-0