Národné hospodárstvo

(, lucifuk ,  0)

Národné hospodárstvo

Národné hospodárstvo (NH) predstavuje súbor činností hospodárskeho charakteru, ktoré sa uskutočňujú na území daného štátu občanmi a subjektmi podnikania. Jeho hlavnou funkciou je zabezpečovanie technického, kultúrneho a spoločenského pokroku danej krajiny.

Synonymum pre výraz národné hospodárstvo je ekonomika, ktorá predstavuje hospodársku prax, to znamená tú časť spoločenského života, ktorá je spätá s ekonomickou činnosťou. Podstatu národného hospodárstva tvorí ekonomická činnosť ľudí, ktorú možno charakterizovať ako rozvetvený a zložito štruktúrovaný proces rôznych aktivít, ktorého výsledkom sú hmotné i nehmotné tovary a služby, slúžiace na uspokojenie potrieb spoločnosti.

Definície národného hospodárstva

„Národné hospodárstvo predstavuje zložitý dynamický systém s mnohými podsystémami a množinami zložitých a rôznorodých vzťahov“. (Hečková a kol., 2011, s.12) Synonymum pre výraz národné hospodárstvo je ekonomika, ktorá predstavuje hospodársku prax, teda tú časť spoločenského života, ktorá je spätá s ekonomickou činnosťou. (Hečková a kol., 2011, s. 12) Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť dokáže využívať vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi jednotlivých členov spoločnosti na spotrebu. (Samuelson, Nordhaus, 2013, s.22)

„Národné hospodárstvo je sústava ekonomických subjektov formovaná v materiálnych, nemateriálnych, finančných, riadiacich a spotrebných sférach, ktoré slúžia výrobe, výmene, obehu, rozdeľovaniu a spotrebe tovaru a služieb“. (Baránik a kol. 1995, s. 91)

Aspekty národného hospodárstva

Národné hospodárstvo je rozsiahly pojem. Podľa uhla pohľadu nadobúda tieto rozmery:

Faktory národného hospodárstva

  • prírodné bohatstvo
  • národné bohatstvo – odvetvia, technológie, zásoby
  • obyvateľstvo – jeho vzdelanostná, veková štruktúra, kultúra, zvyklosti
  • vlastnícke vzťahy a medzinárodná spolupráca

Odvetvia a sféry hospodárskeho života

Národné hospodárstvo tvoria všetky hospodárske subjekty všetkých odvetví a sfér hospodárskeho života, či už ide o výrobné alebo nevýrobné odvetvia, bez ohľadu na právnu formu podnikania alebo formu vlastníctva. V národnom hospodárstve medzi jednotlivými subjektmi existujú rôznorodé vzťahy a väzby, bez ktorých by nebola možná jeho existencia a ani jeho fungovanie ako celku.

Podstatu národného hospodárstva tvorí ekonomická činnosť ľudí, ktorú možno charakterizovať ako rozvetvený a zložito štruktúrovaný proces rôznych aktivít, ktorého výsledkom sú hmotné i nehmotné tovary a služby, slúžiace na uspokojenie potrieb spoločnosti. Zdroje národného hospodárstva predstavujú
produkčný potenciál ekonomiky a je možné ich rozčleniť do štyroch základných skupín, a to: (Hečková a kol., 2011, s. 40)

  • národné bohatstvo, kde patria prírodné zdroje aj národný majetok,
  • pracovné zdroje, ktoré predstavujú ľudský kapitál v národnom hospodárstve,
  • finančné zdroje, tvorené domácimi aj zahraničnými finančnými zdrojmi,
  • investičné zdroje, kde zaraďujeme licencie, vynálezy, patenty, technologické inovácie a inovácie výrobkov, zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov a iné.

Vývojové etapy národného hospodárstva

Národné hospodárstvo je výsledkom určitého historického vývoja. Z historického hľadiska rozoznávame jeho štyri vývojové etapy: (Kucharčíkova, Tokarčíková, 2010, s. 45-46):

  1. hospodárstvo uzavretej domácnosti, prejavovalo sa snahou uspokojiť potreby domácnosti výrobkami, ktoré si vyrobili doma, teda vlastnými silami,
  2. mestské hospodárstvo sa vyvinulo zvyšovaním potrieb obyvateľstva a prehlbovaním spoločenskej deľby práce,
  3. národné hospodárstvo, ktoré predstavuje súhrn činností, hospodárskych subjektov a ich vzájomných vzťahov na území určitej krajiny,
  4. svetové hospodárstvo vzniká ako dôsledok rozvoja medzinárodnej deľby práce a liberalizácie vonkajších ekonomických vzťahov medzi národnými hospodárstvami.

Štruktúra národného hospodárstva

Štrukúra národného hospodárstva môže byť:

Odvetvová štruktúra NH

  • výrobné odvetvia
  • nevýrobné odvetvia

Sektorová štruktúra NH

  • primárny sektor: odvetvia produkujúce základné suroviny (ťažobný priemysel, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, energetika); charakteristika: vysoká investičná náročnosť, pomalý rast produktivity práce, relatívne malá ziskovosť
  • sekundárny sektor: odvetvia spracovateľského priemyslu( potravinársky, textilný, odevný, elektrotechnický); charakteristika: vysoká investičná náročnosť, rýchly rast produktivity práce, vysoký stupeň špecializácie
  • terciárny sektor: služby( obchod, doprava, spoje); charakteristika: najrýchlejšie rozvíjajúci sa sektor, najnižšia investičná náročnosť, vysoký rast produktivity práce, vysoký rast zamestnanosti
  • kvarciárny sektor: časť nevýrobných odvetví( veda, výskum, školstvo, zdravotníctvo); charakteristika: finančne náročné činnosti, na ich rozvoji sa podieľa štát, vysoká zamestnanosť

Oblastná štruktúra NH

Oblastná štruktúra národného hospodárstva predstavuje členenie NH z hľadiska území a regiónov danej krajiny

Produkčná štruktúra NH

Produkčná štruktúra NH je podľa nej členené na základe kategorizácie produktov (potravinárska, poľnohospodárska produkcia)

Všeobecné makroekonomické ukazovatele

  • hrubá produkcia
  • medzispotreba
  • pridaná hodnota

HP = MS+PH

  • Hrubá podukcia predstavuje súhrn všetkých finálnych statkov a služieb, ktoré vyprodukuje NH za určité časové obdobie.
  • Medzispotreba/medziprodukt sú tovary a statky, ktoré sa spotrebovali pri výrobe iných statkov
  • Pridaná hodnota je hodnota, ktorú výrobca v priebehu výrobného procesu pridá svojím úsilím hodnote polotovaru

Hospodársko-politický systém

Hospodárska politika je proces (praktický) – súhrn mnohorozmerných činností v praxi aj v teoretickom skúmaní. Ako vedná disciplína sa sústavne vyvíja pod vplyvom ekonomických a politických síl, vnútorného aj vonkajšieho diania a získané poznatky poskytuje pre potreby štátu. Ozaj, viete, čo je to hospodárstvo? A viete, čo je hospodársky politický systém? Poznáte jeho vzťah k národnému hospodárstvu?

Smery hospodárskej politiky

Rozlišujeme a popisujeme tieto smery alebo typy hospodárskej politiky:

  1. klasická hospodárska politika
  2. keynesiánska HP
  3. konzervatívna (liberálna) HP
  4. neokeynesiánska HP
  5. neokonzervatívna HP
  6. neoliberálna hospodárska politika

Z geografického hľadiska a vplyvov rozlišujeme:

Agregátny dopyt a agregátna ponuka

Agregátna ponuka

Agregátna ponuka AP je súhrn všetkých finálnych výrobkov a služieb, ktoré príslušná ekonomika produkuje, vyjadrený v peňažnej forme

AP = ΣP * Q (cena výrobku alebo služby * množstvo výrobku alebo služby)

Agregátna ponuka závisí od 3 kriteérií:

  • cenovej úrovne
  • výrobnej kapacity podnikov
  • výrobných nákladov

Potenciálny produkt – predstavuje najvyššiu možnú úroveň skutočného produktu, ktorú ekonomika môže dosiahnuť v podmienkach prirodzenej miery nezamestantosti a stabilnej cenovej hladiny.

Reálny produkt môže byť v praxi nižší alebo vyšší ako potenciálny z hľadiska času a tento rozdiel nazývame produkčná medzera.

Ak má produkčná medzera kladnú hodnotu, reálny produkt je nižší ako potenciálny, hovoríme o deflačnej medzere. Opak je inflačná medzera.

Krivka agregátnej ponuky

Krivka agregátnej ponuky predstavuje vzťah medzi cenami a peňažnou hodnotou objemu výstupu – agregátnym produktom Y, ktorý sú firmy a podniky ochotné a schopné pri danej cenovej hladine vyrobiť a predať

  • Krátkodobá krivka agregátnej ponuky – tento typ krivky skúmal Keynes, ktorý predpokladá, že ceny mzdy sú nepružné a ekonomika sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu.
  • Dlhodobá krivka agregátnej ponuky – tento typ krivky skúmal klasicizmus (Smith). Rast skutočného produktu je totožný s rastom potenciálneho produktu, ekonomika sa nachádza na úrovni potenciálneho produktu, lebo ceny a mzdy sú dokonale pružné.

Optimálny vývoj ekonomiky predstavuje situáciu, keď agregátny reálny produkt sa rovná potenciálnemu.

Činitele zmien agregátnej ponuky

  • pracovné sily
  • kapitálové zásoby
  • ľudský kapitál
  • surovinové zdroje
  • zmeny štruktúry reálneho produktu
  • podnety a stimuly
  • podnebie

Agregátny dopyt

Agregátny dopyt AD predstavuje súhrn všetkých statkov a služieb, ktoré sú ekonomické subjekty ochotné v danom období kúpiť. Tvoria ho budúce výdaje na spotrebu domácností C, investície podnikov a firiem I, štátne nákupy tovarov G a služieb a čisté vývozy NX.

AD= C+I+G+NX

NX=ex-im

Úrovne agregátneho dopytu

  • Dvojsektorový model ekonomiky AD=C+I
  • Trojsektorový model ekonomiky(uzavretá) AD= C+I+G
  • Štvorsektorový model ekonomiky AD= C+I+G+-NX
  • Krivka AD má klesajúci charakteru, vyjadruje, koľko statkov sú subjekty ochotné kúpiť pri

Makroekonomická rovnováha

Je vytvorená za stavu, kedy sa množstvo dopytovaného HDP rovná množstvu ponúkaného HDP, t.j. v priesečníku E agregátnej ponuky a agregátneho dopytu.

V ekonomike nastáva situácia, že pri určitej cene sú predávajúci ochotní predať také množstvo tovaru, ktoré sú ochotní kupujúci kúpiť.

HDP a HNP

  • Hrubý národný produkt HNP predstavuje sumu peňažných hodnôt všetkých finálnych statkov a služieb, vyrobených v danej ekonomike za určité obdobie/1r. výrobnými činiteľmi daného národa.
  • Hrubý domáci produkt HDP zohľadňuje územný princíp; predstavuje celkovú finálnu produkciu v danej krajine, ktorú produkujú domáci + cudzí príslušníci na danom území.
  • Čistý národný produkt ČNP = HNP – amortizácia(odpisy)
  • Čistý domáci produkt ČDP = HDP – amortizácia

Odvodené agregátne ukazovatele

  • osobný dôchodok – hrubý priíjem jednotlivca a je podkladom pre výpočet disponibilného dôchodku
  • disponibilný dôchodok – predstavuje finančnú čiastku jednotlivca, ktoré sú vynaložené na spotrebu a úspory
  • index ľudského rozvoja – porovnávame ním ekonomickú úroveň jednotlivých krajín sveta, pričom sa hodnotí percentuálna gramotnosť človeka a priemerná dĺžka života
  • index ľudského utrpenia – zisťuje sa súčtom negatívnych udalostí v živote obyvateľstva danej krajiny, napr. vplyv inflácie, nezamestnanosť,…
  • index konkurencieschopnosti ekonomiky – porovnáva sa efektívnosť vlády, podnikania,…
  • index ekonomickej slobody – skúmajú sa štátne zásahy do ekonomiky

Explicitné a implicitné cenové indexy

Explicitné cenové indexy

  • spotrebný cenový index CPI – sleduje sa 700 tovarov na úrovni maloobchodnej siete, pričom sa porovnávajú zmeny cien v dvoch porovnávacích obdobiach
  • výrobný cenový index PPI – sleduje sa na úrovni veľkoobchodu, porovnávame 3400 tovarov

Implicitné cenové indexy

  • deflátor HDP= nominálny hdp/reálny HDP *100
  • nominálny sa udáva v bežných cenách, reálny v stálych cenách

Autor: lucifuk

Tento príspevok bol vytvorený 4.12.2008 a aktualizovaný 3.9.2024. Pozrite si ďalšie príspevky autora lucifuk.

Stránky v sekcii Národné hospodárstvo

V sekcii Národné hospodárstvo ekonomickej encyklopédie sa nachádza 39 stránok:

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  1. BARÁNIK, M. 2003. Teória a prax hospodárskej politiky. 2. vyd. Trenčín: 2003. 334 s. 80-88914-35-3.
  2. BARÁNIK, M. a kol. 1995. Národohospodárska politika. Bratislava: 1995. 293 s. ISBN 80-225-0674-5.
  3. BUJŇÁKOVÁ, M. 2010. Postavenie poľnohospodárstva v ekonomike SR. In Zborník vedeckých prác z riešenia projektu VEGA č. 1/0403/09. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2010. ISBN 978-80-555-0103-1. 128 s. (s.14-20).
  4. FARKAŠOVSKÁ, M. 1993. Národné hospodárstvo. 1. vyd. Košice: Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach, 1993. 239 s. ISBN 80-7097-216-5.
  5. HEČKOVÁ, J. – HUTTMANOVÁ, E. – CHAPČÁKOVÁ, A. 2011. Národohospodárstvo. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2011. 387 s. ISBN 978-80-555-0418-6.
  6. MLČOCH, J. 2002. Malá ekonomická encyklopédie. 4. vyd. Praha: Linde, 2002. 204 s. ISBN 80-7201-376-9.
  7. PAULÍK, T. 2008. Základy makroekonómie. Ostrava: Ostravská univerzita, 2008. 141 s. ISBN 978-80-225-2553-4.
  8. SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. 1993. Ekonómia I. Bratislava: Bradlo, 1992. 550 s. ISBN 80-7127-030-X.
  9. VINCÚR, P. a kol. 2006. Teória a prax hospodárskej politiky. 2. vyd. Bratislava: SPRINT, 2006. 432 s. ISBN 80-89085-60-1.

Pridaj komentár