Trh práce

(, EuroEkonóm.sk ,  0)

Trh práce

Na trhu práce aktívne vstupujú do vzájomných vzťahov domácnosti (predstavujú ponuku práce), firmy (kt. determinujú dopyt po práci), odbory a štát (kt. ovplyvňujú tak ponuku ako I dopyt po práci vo vzájomných tripartitných rokovaniach). Tieto všetky subjekty sa podieľajú na vytváraní makroekonomickej rovnováhy.

Trh práce je kľúčovou súčasťou ekonomiky, pretože zamestnanci sú zdrojom, ktorý podniky využívajú na výrobu tovarov a služieb. Tieto zdroje však nie sú nekonečné a preto sa trh práce riadi zákonmi ponuky a dopytu.

Domácnosti na trhu práce

Asi najdôležitejším subjektom sú domácnosti, ktoré na trhu práce tvoria ponuku. Táto ponuka je ohraničená viacerými faktormi:

  • Počtom práceschopného obyvateľstva
  • Výškou nominálnej mzdy
  • Cenovou hladinou
  • Daňovým zaťažením

Okrem toho, že tieto zmeny pôsobia v rámci mikroekonómie (na tzv. dielčie trhy), tak vyvolávajú aj zmeny z makroekonomického hľadiska (majú dopad na agregátne trhy). Veľkosť ponuky práce súvisí v prvom rade s hraničnými nákladmi domácnosti pri vynakladaní práce a odmenou za vykonanú prácu. Domácnosť je v rovnováhe ak námaha pri práci sa rovná efektu, ktorý práca prináša. Toto vyúsťuje do ovplyvňovania veľmi dôležitého ukazovateľa v makroekonómii a tým je miera nezamestnanosti.
Tvar krivky ponuky je trochu atypický a je výsledkom charakteristického správania sa domácnosti na trhu práce. Jedná sa o vzťah medzi množstvom práce a danou mzdovou sadzbou. Na grafe je vidno že s rastom reálnej mzdy ponuka práce rastie ale od istého bodu začína ponuka klesať.

Na tento trochu atypický jav existuje vysvetlenie: pri vysokých mzdách klesá ponuka práce žien, lebo mzdy mužov sú dostatočné k zabezpečovaniu životnej úrovni rodiny.

Na túto krivku pôsobia v konečnom dôsledku dva efekty, a to dôchodkový zmeny miezd a substitučný zmeny miezd, ktoré pôsobia navzájom protichodne. Pod dôchodkovým efektom rozumieme, že vyššia mzda znamená uspokojenie doterajších nárokov pri obmedzení ponuky a substitučný, ktorý hovorí že pri zvyšovaní mzdovej úrovne sa záujem o prácu zvyšuje. Takže pri vysokej mzde sú všetky ostatné alternatívy (ako napr. voľný čas) relatívne drahšie kvôli vyšším nákladom ako pri situácii keď mzdy boli nižšie. V grafe po bod C pôsobí substitučný efekt a od bodu C začína pôsobiť dôchodkový efekt.

Podniky na trhu práce

Podniky čelia tiež výzvam pri zamestnávaní pracovníkov, ako sú napríklad náklady na nábor a rekrutáciu pracovníkov, náklady na školenie a výchovu nových pracovníkov a náklady na udržanie zamestnancov.

Preto je dôležité, aby podniky a vlády spolupracovali na riešení týchto výziev. Podniky môžu napríklad zlepšiť svoje procesy náboru a rekrutácie, poskytovať odborné školenia a zlepšiť podmienky práce pre svojich zamestnancov. Vlády môžu pomáhať prostredníctvom programov na zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily, podpory pre pracovníkov pri hľadaní zamestnania a podpory pre podniky pri hľadaní kvalifikovaných pracovníkov.

Celkovo je trh práce dôležitou súčasťou ekonomiky a jeho vývoj bude mať vplyv na celkovú výkonnosť a rast ekonomiky.

Zamestnanci na trhu práce

Zamestnanci sú dôležitým prvkom na trhu práce a ich rola je neustále meniaca sa. S rastúcim významom technológií a automatizácie sa mení aj to, aké zručnosti a schopnosti sú potrebné na úspešné uplatnenie sa na trhu práce.

Jednou z najvýraznejších zmien v oblasti zamestnania je rast počtu pracovníkov vo virtuálnom prostredí. Čoraz viac práce sa presúva do online prostredia, čo znamená, že zamestnanci môžu pracovať z kdekoľvek na svete. Toto poskytuje mnoho príležitostí pre zamestnancov, ktorí môžu vykonávať prácu z pohodlia svojho domova alebo z iného miesta, kde sa cítia najpohodlnejšie.

Zamestnávatelia na trhu práce

Zamestnávatelia na trhu práce majú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní pracovných miest a vytváraní príležitostí pre pracovníkov. Ich správne rozhodnutia môžu mať vplyv nielen na zamestnancov, ale aj na celkové fungovanie a rast ekonomiky.

Jedným z najdôležitejších faktorov pri rozhodovaní zamestnávateľa je zohľadnenie potrieb trhu práce. To znamená, že zamestnávatelia musia sledovať dopyt po určitých druhoch práce a prispôsobiť svoje náborové a zamestnávacie procesy. Ak dopyt prevyšuje ponuku, zamestnávatelia sa môžu snažiť prilákať kvalifikovaných pracovníkov prostredníctvom vyšších platov, benefičných balíčkov a zlepšenia podmienok práce.

Ďalším faktorom, ktorý zamestnávatelia musia zohľadniť, je vzdelávanie a príprava pracovníkov. Zamestnávatelia by mali investovať do odborného vzdelávania a školení svojich zamestnancov, aby im umožnili získať nové zručnosti a schopnosti potrebné na efektívne plnenie pracovných úloh.

Nezamestnanosť

Nezamestnanosť je súčasne sociálnym javom ale aj sociálnym problémom. Vysoká miera nezamestnanosti má závažné dôsledky pre spoločnosť. Pri vymedzení podstaty nezamestnanosti sa v teórii stretávame s viacerými pohľadmi.

Môžeme ju charakterizovať ako stav na trhu práce, keď je ponuka práce vyššia ako dopyt po práci, v dôsledku čoho je časť ľudí bez práce. Dopyt po práci je vzhľadom na ponuku práce nedostatočný. Nezamestnanosť je úzko spätá s fungovaním trhu práce, ale vzniká aj v dôsledku celého súboru javov a procesov v ekonomickej, sociálnej a politickej oblasti.

Nezamestnanosť má podľa Uramovej (2005, s. 9) mikroekonomický aj makroekonomický rozmer. Mikroekonomický vyplýva z toho, že nezamestnanosť je vždy spätá s jednotlivcom a jeho schopnosťou, ochotou a možnosťou, či záujmom vykonávať určité ekonomické činnosti a získať z ich výsledkov úžitky v podobe peňažných i nepeňažných príjmov. K nezamestnanosti sa viažu podnety jednotlivca pracovať alebo nepracovať, byť alebo nebyť zamestnaný. Na uspokojenie svojich potrieb musí každý jednotlivec disponovať určitou sumou peňazí, určitou výškou dôchodku, pričom hlavným dôchodkom pre rozhodujúcu časť ľudí je aj v súčasnosti mzda, ktorá je cenou práce na trhu práce.

Makroekonomický rozmer nezamestnanosti sa spája s podstatou fungovania ekonomiky ako jedného celku a s riešením otázky využívania všetkých disponibilných zdrojov s cieľom produkovať statky a uspokojovať potreby obyvateľstva ako celku. Nevyužitie jedného zo zdrojov – pracovných síl môže vystupovať v podobe nezamestnanosti časti práceschopného obyvateľstva.

Strieženec (Strieženec, 2001, s.160) charakterizuje nezamestnanosť ako nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce z dôvodu nemožnosti nájsť si zamestnanie. Medzi zamestnancom a zamestnávateľom neexistuje alebo bol prerušený pracovnoprávny vzťah. Určitá miera nezamestnanosti je sprievodným javom aj v pružne sa rozvíjajúcich trhových, zmiešaných ekonomikách. Hovorí sa o tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, ktorá súvisí s trvalou mikroštrukturálnou adaptáciou ekonomiky, s obmedzovaním a zánikom určitých výrob a s rozvojom nových výrob, ale aj s prirodzenou mobilitou pracovnej sily. O výške nezamestnanosti, ktorá zodpovedá tejto prirodzenej miere, sa veľa diskutuje, väčšinou sa však hovorí o 2 – 4 percentách práceschopného obyvateľstva (Šlosár et al., 2002, s. 125).

Nové technológie na trhu práce

V dnešnej dobe sa trh práce neustále mení a prispôsobuje sa novým technológiám, trendom a potrebám podnikov. Jedným z najväčších trendov sú dnes digitálne technológie, ktoré menia spôsob, ako pracujeme, a čo sa považuje za kvalifikovanú prácu. Pozrite si článok Nové technológie na trhu práce.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 17.3.2009 a aktualizovaný 6.3.2023. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  1. BARTOŠOVÁ, V., KLIEŠTIK, T. 2003. Všeobecná ekonomická teória: Mikroekonómia. Žilina: Žilinská univerzita, 2003. 140 s. ISBN 80-8070-171-7.
  2. BROŽOVÁ, D.2003. Společenské souvisloti trhu práce, Praha: Sociologické nakladateľství, 2003.77-84 s. ISBN 80-86429-16-4.
  3. JUSKO, P.2000. Základy sociálnej politiky. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2000. 112 s. ISBN 80-8055-394-7.
  4. KOŠTA, J. et al. 2011. Aktuálne problémy trhu práce v SR po vstupe do európskej menovej únie. 1 vydanie Bratislava: Ekonomický ústav SAV, 2011, 241 s. ISBN 9788071441908.
  5. KUCHAŘ, P. 2007. Trh práce (sociologická analýza). Praha: Karolinum, 2007. 183 s. ISBN 978-80-246-1383-3.
  6. LISÝ, J. et al.2005. Ekonómia v novej ekonomike. 1. vydanie, Bratislava, IURA Edition, 2005, 622 s. ISBN 80-8078-063-3.
  7. LISÝ, J. et al. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. 2.vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2007. 339 s. ISBN 8080781644.
  8. MARTINCOVÁ, M. 2002, Nezamestnanosť ako makroekonomický problém: IURA Edition Bratislava 2002. 130 s. ISBN 80-89047-31-9.
  9. RIEVAJOVÁ, E. et al.,2003. Teória a politika zamestnanosti. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm, 2003. 275 s., ISBN 80-225-1757-7.
  10. RIEVAJOVÁ, E., 2006. Teória a politika zamestnanosti. Bratislava : Ekonóm, 2006. 286 s. ISBN 80-225-2263-5.
  11. STRIEŽENEC, Š. 2001. Úvod do sociálnej práce. Trnava : Tripsoft, 2001. 180 s. ISBN 80-968294-6-7.
  12. VASKA, L. 2014. Služby zamestnanosti a vybrané aspekty sociálnej práce s nezamestnanými. Bratislava: IRIS, 2014. 224 s. ISBN 978-80-89726-25-7.
  13. URAMOVÁ, M.2005. Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2005. 98 s. ISBN 80-8083-057-6.

Pridaj komentár