0
Domácnosť je základný mikrosubjekt (spotrebitelia), a ten ovplyvňuje nielen dopyt po statkoch, ale aj ponuku napr. výrobných faktorov. Domácnosť predstavuje určitý počet osôb s diferencovaným nárokom (dopyt), ale aj s diferencovanými možnosťami (ponuka) (Goga et al, 2001, s. 9).
Domácnosti ako spotrebitelia
Spotreba je hodnota spotrebovaných tovarov a služieb nakúpených domácnosťami. Spotreba môže byť autonómna (nezávisí od príjmu) a donútená.
Spotrebu delíme na:
- skutočná spotreba – celková spotreba dôchodkov a spotrebovaných tovarov (robí sa analýza dôchodkov)
- potencionálna spotreba – predvídateľná na základe predpokladaných dôchodkov obyvateľstva (je to globálna spotreba)
Domácnosti ako spotrebitelia (vlastníci výrobných faktorov – práce, pôdy a kapitálu) uspokojujú svoje potreby prostredníctvom trhu, kde vystupujú ako kupujúci. Svoje dôchodky z vlastníctva výrobných faktorov rozdeľujú na nákup spotrebných statkov a služieb, na úspory a platbu daní (Lisý et al, 2005, s. 322). Tým, že sú vlastníkmi týchto výrobných faktorov, prináležia im od podnikov príslušné dôchodky, ako mzdy, renty, zisky, dividendy, nájomné atď. (Kloudová, 2008, s. 99).
Domácnosti ako poskytovatelia pracovnej sily
Domácnosti predstavujú sčasti poskytovateľov pracovnej sily a sčasti príjemcov produktov podnikov. Všetko, čo za svoju prácu získajú, to spotrebujú (Kloudová, 2008, s. 101). Domácnosti môžu mať aj iné príjmy okrem zárobkov, a to od štátu. Sú to napríklad prídavky na deti, starobné a invalidné dôchodky, podpory v nezamestnanosti atď. Tieto platby nazývame transferové platby, ktoré štát platí jednotlivcom a nezískava žiadnu protihodnotu (Táncošová, 2013, s. 138).
Rozpočty domácností
Domácnosť si zostavuje rozpočet. Ako mikrosubjekt si plánuje, koľko môže v priebehu roka minúť (vydať, spotrebovať), koľko má zabezpečených (naplánovaných) zdrojov (finančných prostriedkov) v príjmovej časti svojho ročného rozpočtu (Goga et al, 2001, s. 112).
Rozpočet domácnosti pozostáva z dvoch základných časti:
- príjmová časť rozpočtu
- výdavková časť rozpočtu
Výška príjmov a výdavkov domácností je rozdielna v každej domácnosti. Tieto dve časti rozpočtu sú tvorené viacerými príjmovými, resp. výdavkovými položkami. K rozdielom v domácnostiach dochádza preto, lebo každá domácnosť si samostatne plánuje počet svojich príjmových i výdavkových položiek. Každá domácnosť môže mať iné diferencované požiadavky nielen na množstvo statkov, ale aj na ich kvalitu. Aj preto môže ísť o rozdielnu náročnosť vo výdavkovej časti rozpočtu domácnosti. Obdobne sú diferencované aj príjmové položky rozpočtu domácností (napr. výška príjmu formou mzdy, zníženie príjmu v dôsledku materskej dovolenky, resp. dlhodobej pracovnej neschopnosti a pod.) (Smrčka, 2009, s. 168).
Spotreba, úspory a investície domácností
Vývoj absolútneho objemu a štruktúry spotreby, úspor a investícií môžu významne ovplyvňovať celkový output ekonomiky, tempo ekonomického rastu, zamestnanosti a kvality života. Vysoký podiel spotreby v pomere k dôchodku má za následok nízky objem investícií a spomalenie ekonomického rastu a nižší podiel spotreby na dôchodku napomáha zvýšeniu investícií a zrýchleniu ekonomického rastu. Nespotrebúvame celý dôchodok a sporíme preto, aby sme mohli investovať a investujeme preto, aby sme zvýšili celkový objem outputu a životnej úrovne (Lisý et al, 2005, s. 354).
Spotreba domácností
Spotrebu domácnosti tvoria výdavky na spotrebné finálne statky krátkodobého a dlhodobého používania a výdavky na služby, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb. Najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje spotrebu domácností je disponibilný (použiteľný) dôchodok. Všeobecne možno konštatovať, že čím je vyšší disponibilný dôchodok domácností, tým vyššie sú aj ich výdavky na spotrebu. Domácnosti s nižšími dôchodkami vydávajú na potraviny a bývanie väčšiu časť svojho dôchodku, ako domácnosti s vyššími dôchodkami.
Úspory domácností
Domácnosti keďže nespotrebujú vždy celý príjem, jeho časť odložia do budúcnosti vo forme úspor. Podľa Lisého úspory (Saving – S) majú významnú úlohu pre zabezpečenie sociálnoekonomickej stability domácností v krátkom aj dlhom časovom období. Dôvody sporenia domácností možno rozdeliť do troch oblastí:
- úspory na celoživotné ciele (kúpa bytu, domu, náklady na vzdelávanie detí, úspory na zabezpečenie v dôchodku)
- preventívne úspory (úspory na financovanie neočakávaných negatívnych udalostí, nezamestnanosť, nákladné liečenie)
- úspory pre dedičov (pre potomkov – deti, charita a pod.)
Úspory sú funkciou dôchodku, ak rastie dôchodok, rastú aj úspory. Ich podiel na dôchodku sa zvyšuje. Úspory predstavujú najluxusnejší statok, z čoho vyplýva, že úspory sú rastúcou funkciou dôchodku. Pretože je zrejmé, že ľudia s nízkym dôchodkom nesporia, naopak, ak majú možnosť požičať si, majú záujem o negatívne úspory, teda míňajú viac ako zarobia, čím sa zadlžujú. Ľudia s vyšším dôchodkom sporia viac ako chudobní, a to aj absolútne, aj relatívne, t. j. v percentuálnom pomere k ich dôchodku (Lisý et al, 2005, s. 361).
Investície domácností
Investíciou (investment – I) rozumieme ekonomický kolobeh tej časti dôchodku, ktorá nebola utratená, ale bola usporená. Znamená to, že časť produkcie v ekonomike bola nadobudnutá vďaka úsporám, tieto prostriedky boli vynaložené na investície, ako je nákup nových strojov, výstavba budov a pod. (Kloudová, 2008, s. 100).
Investície sú druhou najdôležitejšou zložkou súkromných výdavkov, ktorá má najväčšiu tendenciu kolísať. Definujeme ich aj ako peňažné náklady na nákup kapitálových statkov (budov, strojov, technologických zariadení a pod.).
Investície tvoria druhú najväčšiu zložku súkromných výdajov a sú dôležitou zložkou agregátneho dopytu. Investície okrem toho vedú k istej akumulácií kapitálu a tým, že sa pridajú k zásobe budov a zariadení, zväčšuje sa predpokladaný produkt krajiny a podporuje sa ekonomický rast v dlhom období. Takto investície majú dvojakú úlohu, pôsobia na krátkodobý výstup prostredníctvom vplyvu na agregátny dopyt a pôsobia aj na dlhodobý rast výstupu prostredníctvom vplyvu tvorby kapitálu na potencionálny produkt a agregátnu ponuku (Árendáš, 2005, s. 82).
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 7.2.2009 a aktualizovaný 6.7.2020. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.
Už ste čítali?
Zdroje a literatúra
- GOGA, M., JANOK, M., IVANOVÁ, E. MIKROEKONÓMIA: (dokonalá konkurencia). 1. vydanie. Bratislava: MIKA – Conzult, 2001. 156 s. ISBN 80-968504-0-7.
- JUREČKOVÁ, M., MOLNÁROVÁ, I. Štatistika s excelom. Liptovský Mikuláš AOS 2005, 234 s., ISBN 80-8040-257-4.
- CHAJDIAK, J. Základy hospodárskej štatistiky. Bratislava: STATIS, 2004, 192 s. ISBN 80-85659-38-7.
- KAMENÍČEK, J. Lidský kapitál: Bohatství, které dřímá v nás. Vydanie 2., upravené. Praha: Karolinum, 2012, 230 s. ISBN 978-80-246-2139-5.
- LISÝ, J. et al. Ekonómia v novej ekonomike. 1. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2005, 622 s. ISBN 80-8078-063-3.
- SMRČKA, L. Rodinný rozpočet a společnost spotřeby: (staronový pohled na osobní finance a bohatství). 1. vydanie. Praha: Professional Publishing, 2008, 313 s. ISBN 978-80-86946-78-8.
- TÁNCOŠOVÁ, J. et al. Ekonómia. 1. vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2013, 296 s. ISBN 978-80-8078-598-7.