0Marshallova analýza, autorom je Adam Marshall, dávala podnety na odpútanie sa od imaginárneho sveta dokonalej konkurencie a zohľadnenie reálnych foriem konkurencie, tzv. nedokonalých trhov. Nedokonalá konkurencia sa stala realitou, rôzne formy monopolu dominovali v reálnom svete a odhaľovali neudržateľnosť zásad „laissez fair“(nechať bežať/vyrábať) s existenciou všeobecného trhu, kde kupujúci a predávajúci sú rovnocenní. Narastal tlak na utvorenie ochrany spotrebiteľov.
Kritika voľnej konkurencie
Prelomom v dominantnom postavení voľnej konkurencie bolo dielo anglického ekonóma P. Staffu „The laws of returns under Condition„. Východiskom jeho kritiky boli dve tézy teórie voľnej konkurencie:
- konkrétny výrobca nemôže ovplyvniť trhovú cenu
- konkrétny výrobca musí vyrábať s rastúcim individuálnym nákladom
Nedokonalá konkurencia
Jednotný trh sa v reálnom svete rozpadá na rad izolovaných trhov, kde majú jednotlivé firmy izolované postavenie a výhody manopolu. Podľa tradičnej teórie trhu je cena pre podnik daná situáciou na trhu: hranice rastu produkcie v podnikoch sú diktované štruktúrov nákladov, ale dopytom po výrobe. Zvýšenie výroby by malo viesť k zníženiu cien – lenže skúsenosti sú inakšie. Podnik v monopolnom postavení reálnu cenu neznižuje a realizuje monopolne vysoký zisk. Každý podnik má vlastný trh. V dokonalej konkurencii dominuje na trhu jedna cena, v nedokonalej konkurencii má každý podnik vlastné ceny – na sebe nezávislé.
Vzniknutá kritická atmosféra =>2 základné práce, klasické od Robinsonovej, ktorá uvádza, že v dokonalej konkurencii všetci kupujúci reagujú na rozdiely v cene rovnakým spôsobom, čo však nie je pravda. Robinsonová poukazuje na situáciu, v ktorej nie sú splnené predpoklady dokonalej konkurencie, čím argumentuje v prospech jestvovania nedokonalej konkurencie, kde sú aj medzizóny medzi konkurenciou a svetom monopolu, tj. rôzne nedokonalosti. Každý monopolista je obmedzený elasticitou dopytu, do úvahy prichádza i substitúcia jedného výrobku iným.
Nedokonalá konkurencia môže mať 2 rozličné druhy:
- teória oligopolu popisuje konkurenciu malého počtu predavačov určitého tovaru, pričom každý ponúka dôležitú časť celkovej ponuky
- analýza konkurencie medzi všetkými výrobcami ľahko diferencovaných tovarov
Chamberlinove teórie
Podľa Chamberlina je oligopol bežný v každej modernej ekonomike. Rozsah konkurencieschopnosti každého je dosť veľká na to, aby mohol ovplyvniť output alebo cenu.
Monopolistická konkurencia – každý je predavačom v nejakom unikátnom produkte. Chamberlinova analýza objasňovala:
- Všetky monopoly sú ohraničené aspoň reálnou konkurenciou
- Jednotlivé firmy môžu mať v určitom čase reálnu, monopolnú silu
Chamberlin „všeobecnú“ teóriu charakterizuje:
- Medzi monopolom a konkurenciou niet priepastného rozdielu
- Akcentuje heterogenitu výrobkov ako silu pôsobiacu na trhu
- Zaoberá sa oligopolom
- Skúma predajnú činnosť podniku z hľadiska necenovej konkurencie a analyzuje aj iné ciele podniku, než len zisk
Chamberlin do centra postavil necenovú konkurenciu založenú na modifikácii akosti výrobku.
Ďalší predstavitelia teórie trhu
François Perroux – ako predstaviteľ priestorovej ekonomiky – súčasnú ekonomiku charakterizuje súhrn zjavných či skrytých vzťahov medzi vládnucimi a ovládanými, pričom nie je dôležitý počet podnikov ani na jednej či druhej strane. Ako vládnucu firmu označujeme tú, ktorá v dôsledku rozsahu výroby, či dominujúceho postavenia na trhu, má na svojich konkurentov osobitný vplyv. Práve táto firma núti svojou činnosťou ostatné firmy na trhu prispôsobovať sa želanému trendu. Súčasná ekonomická teória opúšťa axióm rovnováhy ekonomického systému trhovej ekonomiky, namiesto nej sa obracia pozornosť smerom k nerovnováhe zapríčinenej nefunkčnou autoreguláciou ekonomiky trhovým mechanizmom.
Adam Smith sa domnieval, že v stave konkurencie je predom daná harmónia medzi súkromnými a spoločenskými záujmami: každý v snahe zabezpečiť si osobný blahobyt zabezpečoval svojou aktivitou aj blahobyt spoločnosti.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 15.3.2009 a aktualizovaný 6.6.2015. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.