0Neoklasická ekonómia
Pod označením neoklasická ekonómia sa rozumejú tieto školy:
- Rakúska škola
- Angloamerická (kembridžská) škola
- Lausanská – matematická škola
Rakúska škola
Hlavnými predstaviteľmi rakúskej školy ekonomického myslenia boli C. Menger a F. Weiser. Tieto teórie majú spoločné označenie aj ako škola hraničného úžitku alebo subjektívna psychologická škola. Pracujú s teóriou, že hodnota tovaru nie je daná len užitočnosťou, ale hraničnou užitočnosťou, je potrebné brať do úvahy nielen spotrebu, ale aj stupeň jej nasýtenia. Do úvahy berú:
- úžitok – charakter potreby, jej miesto v hierarchii potrieb
- vzácnosť – množstvo, hojnosť statku – bez vzácnosti by sa hodnota nevytvorila
Angloamerická škola
Hlavnými predstaviteľmi angloamerickej j školy ekonomického myslenia boli A. Marshall a J. B. Clark.
Alfred Marshall
Alfred Marshall – abstraktná ekonómia
- Cena trhovej rovnováhy – pri ktorej dopyt rovná sa ponuke, utvára sa v bode, kde sa pretína krivka dopytu a krivka ponuky (t.j. kde sa cena ponuky rovná cene dopytu, alebo hraničný úžitok rovná sa hraničným nákladom)
John Bates Clark
John Bates Clark – Zákon o klesajúcej produktivite práce a kapitálu
- Teória hraničnej produktivity – každý dodatočný prírastok práce dáva za podmienky, že sa rozsah kapitálu nemení, nižší prírastok než predchádzajúci prírastok.
- Zákon klesajúcej produktivity – vyrobenú produkciu je možné rozdeliť na myslené podiely, ktoré zodpovedajú prispeniu jednotlivých faktorov.
Lausanská škola
Hlavnými predstaviteľmi lausanskej školy ekonomického myslenia boli L. Walras a V. Pareto. Tvrdia, že všetky ekonomické veličiny možno matematicky a kvantitatívne vyčísliť a riešiť vzťah medzi nimi
Leon Walras
Leon Walras – model všeobecnej ekonomickej rovnováhy. Úlohou ceny je vytvoriť rovnováhu v Nár. Hospodárstvo, ktoré sa zakladá na rovnováhe dopytu a ponuky. Marie Esprit Léon Walras (* 16. december 1834, Évreux – † 5. január 1910, Montreux) bol francúzsky matematický ekonóm, zakladateľ Lausannskej školy. Bol tvorcom teórie všeobecnej ekonomickej rovnováhy. Walras bol synom francúzskeho ekonóma Augusta Walrasa. Auguste bol školský úradník a nie profesionálny ekonóm, ale jeho ekonomické myslenie ovyplyvnilo aj jeho syna.
Vilfredo Pareto
Vilfredo Pareto – ordinalistické verzie užitočnosti – taliansky ekonóm, sociológ, filozof a politológ, profesor na univerzite v Lausanne (Neoklasická ekonómia) Vilfredo Frederico Damaso Pareto tvrdí, že užitočnosť sa vyjadruje len poradím ordinárnymi číslami, ktoré ukazujú, že jeden tovar je užitočnejší ako druhý. Myšlienka hospodárskeho optima, ktoré je možné dosiahnuť pri optimálnom využití existujúcich zdrojov, optimálnom stave rozdelenia dôchodkov, zamestnanosti a najmenších výkyvoch podnikateľskej aktivity. Pravidlo – Paretovo optimum 80:20 dokazuje, že menšina príčin, vstupov či úsilia obvykle vedie k väčšine výsledkov, výstupov či prospechu.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 5.12.2008 a aktualizovaný 20.4.2015. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.