Inštitucionalizmus v USA

(, EuroEkonóm.sk ,  0)

Franklin Delano Roosevelt

Americký inštitucionalizmus

Inštitucionalizmus v USA sa zaoberá sa otázkou formovania podmienok trhu a správania sa hospodárskych subjektov na trhu.

Americký inštitucionalizmus nazerá na ekonomicko-sociálny systém ako na celok, ktorého jednotlivé časti sú na seba neoddeliteľne naviazané. Skúma teda vzájomnú prepojenosť a vzťahy medzi časťami systému, v ktorom hrajú inštitúcie nezastupiteľnú úlohu. Teda ak chceme pochopiť podstatu ekonomických vzťahov nesmieme ich vylúčiť zo skúmania. Skúma ako inštitúcie formujú správanie jednotlivcov.

Vznik inštitucionalizmu

Vznik pôvodného amerického inštitucionalizmu, na ktorý po II. svetovej vojne nadviazal neoinštitucionalizmus, bol rekciou na neschopnosť neoklasickej ekonómie vysvetliť kvalitatívne zmeny vo vývoji vtedajšej americkej ekonomiky.  Pôvodný americký inštitucionalizmus nadobudol výnimočné postavenie v ekonomickom myslení najmä v medzivojnovom období. Za zakladateľov starého amerického inštiucionalizmu sú označovaní T. Veblen a J.R. Commons, avšak mnohí ďalší tiež prispeli k rozvoju IE, napríklad W. Mitchell, W. Hamilton alebo W. Stewart. Keďže aj v rámci starého inštitucionalizmu môžeme pozorovať odlišnosti, budem vychádzať z Rutherfordovho časového delenia.

Črty inštitucionalizmu

Základné črty tohto svojrázneho variantu ekonomickej analýzy sú:

  • akcentovanie fenoménu zmeny a problému kontroly ekonomiky
  • výskum kvantitatívneho charakteru
  • metodologický pluralizmus

Základným stimulom spoločenského vývoja je zmena inštitúcií /inštinktov, zvyklostí / obyčajov a od nich závislé správanie sa hospodárskych subjektov na trhu, ktoré modifikujú ekonomické inštitúty: vlastníctvo, peniaze, zisk.

Nemecká historická škola

Základom pre vznik amerického inštitucionalizmu sa stala nemecká historická škola, ktorá odmietala postoj neoklasického ekonomického myslenia založenom na akceptovaní obecne platných zákonov ekonómie. Nemecká historická škola naopak požadovala skúmanie histórie a empirických faktov pre pochopenie súčasného ekonomického vývoja. Požiadavkou bolo nahradiť induktívnu metódu deduktívnou.

Avšak americký inštitucionalizmus modifikoval nemeckú historickú školu tým, že požadoval aj zahrnutie predstáv o budúcnosti. Podľa inštitucionalistov historická metóda vysvetľuje minulosť a prítomnosť minulosťou, akoby existovali automatické evolučné trendy. Veblen však poukazoval aj na niektoré zvyky a rituály ako na tzv. iracionality, ktoré môžu orientovať človeka nesprávnym smerom.

Formy inštitucionalizmu

Tri formy inštitucionalizmu:

  1. sociálno – psychologický inštitucionalizmus
  2. sociálno – právny inštitucionalizmus
  3. konjukturálno – štatistický inštitucionalizmus

Darwinova evolučná teória a nové smerovanie

Práve preto bola nemecká historická škola nahradená Darwinovou evolučnou teóriou, pretože lepšie zodpovedala požiadavkám amerických inštitcionalistov, ktorí zastávali názor postupného vývoja inštitúcií, založenom na predchádzajúcich skúsenostiach. Ďalším teoreticko-metodologickým základom sa stala filozofia, psychológia a sociológia.

Psychológia

Na začiatku 20. storočia panoval názor, že nové smerovanie ekonómie môže vychádzať z psychológie. Významným teoretickým zdrojom sa stala najmä americká pragmatická filozofia vzdelávania Johna Deweyeho (1859-1952), ktorá zdôrazňovala rozvoj osobnosti, vplyv prostredia na učenie, ktorý sa prejavuje v skúsenostiach.

Sociológia

Sociológia zakotvila človeka pevne do sústavy inštitúcií, pretože ho vníma a interpretuje ako neoddeliteľnú súčasť prostredia, do ktorého sa rodí a v tomto prostredí, okrem iných, utvára aj
ekonomické vzťahy. V americkom inštitucionalizme môžeme rozlíšiť dva rôzne prístupy.

Prvý bol rozpracovaný T. Veblenom a druhý J.R. Commonsom. T. Veblen vychádza z Darwinovej evolučnej teórie a svoje závery stavia na sociálnych a psychologických aspektoch ľudského správania. Ak by sme mali zhrnúť Veblenov prínos pre americký inštitucionalizmus, s ohľadom na vnímanie inštitúcií, tak je potrebné zdôrazniť, že Veblen posudzoval inštitúcie najmä podľa vtedajšieho stavu spoločnosti – Ameriky jeho doby.

Pre Veblena predstavovali inštitúcie módy myslenia spoločnosti. Jeho najznámejšie dielo Teória záhaľčivej triedy (1898) predstavuje ostrú kritiku materialistickej spoločnosti, založenej na spotrebe a mrhaní tvorivým potenciálom spoločnosti. Zdôrazňoval kumulatívny a na predchádzajúcom vývoji závislý (path dependence) charakter inštitucionálnych zmien.

Konflikt

Inštitúcie utvárajú preferencie a hodnoty jednotlivcov, avšak nepredstavovali preňho hlavný motor zmien a pokroku v spoločnosti a to z už vyššie zmieneného dôvodu. Jeho kritický postoj sa
týkal najmä toho, že vtedajšie americké inštitúcie už nezodpovedali obsahu produkcie. Preto v tomto príde dochádza ku konfliktu (resp. môže k nemu dôjsť v budúcnosti). Pretože inštitúcie, ktoré podporujú existenciu záhaľčivej triedy sú v priamom rozpore s potrebou inovácií a nových technológií, ktoré Veblen považoval za veľmi dôležité pre rozvoj spoločnosti.

Tento konflikt sa polarizuje okolo technologicky determinovaných síl spojených s tvorivou ľudskou činnosťou, s riešením praktických problémov, zameraných na spoločenský blahobyt na strane jednej a na druhej strane okolo vojenského autoritárstva, zameraného na ochranu existujúcich štruktúr moci a bohatstva.

Úloha práva

Na druhej strane stála skupina inštitucionalistov, ktorí sa zaujímali o úlohu práva a ekonomiky, teda zaujali odlišný prístup v porovnaní s Veblenom. Hlavným predstaviteľom druhej vetvy je John R. Commons. Commons chápe spoločnosť a ekonomiku ako svet kolektívnych pravidiel, ktoré je možné vedecky skúmať a vo významnej miere konštruktivisticky meniť. Preto sa zameriava najmä na právne inštitúcie. Podľa neho je spoločenský poriadok vytvorený s vysokou mierou konštruktivizmu ľuďmi.

Následne vychádzali ďalší predstavitelia tohto smeru z jeho diela publikovanom v roku 1924 Právne základy kapitalizmu. Commonsov prístup spočíval na takzvanom distributívnom konflikte v rámci právneho systému.

V neposlednej rade k rozvoju amerického inštitucionalizmu prispel Wesley Mitchell. V roku 1913 publikoval dielo s názvom Hospodárske cykly, kde Mitchell premýšľal o hospodárskych cykloch ako o fenoméne, ktorý vyplýva zo vzorcov chovania generovanými inštitúciami rozvinutej ekonomiky peňazí. Takáto ekonomika (peňažný systém) je postavená najmä na tvorbe profitu a existencii silných monetárnych inštitúcií.

Osobnosti inštitucionalizmu a ich dielo

Thorstein Veblen – chápe sociálny rozvoj ako teóriu prirodzeného výberu

Sociálno – právny inštitucionalizmus – predstaviteľ John Rogers Commons pokladal za základ ekonomického vývoja spoločnosti právne vzťahy a normy. Ekonomické inštitúty charakterizoval ako právne kategórie. Vzťahy medzi vlastníkmi kapitálu a pracujúcimi chápal ako právne transakcie rovnoprávnych kontrahentov.

Trhové transakcie zahŕňajú 3 momenty:

  1. konflikt
  2. vzájomné pôsobenie
  3. riešenie problému

Konjukturálno – štatistický inštitucionalizmus akceptoval inherentné ekonomické cykly trhovej ekonomiky, ktoré sa periodicky striedajú. Tieto cykly sa skúmajú ako výkyvy cien na trhu spôsobené ako omyly s odhadom budúcnosti.

Wesley Clair Mitchell používal na spracovanie faktických údajov zdokonalené štatistické metódy, cyklus analyzoval ako jav pravidelný, ktorý je výslednicou pôsobenia všeobecných faktorov trhovej ekonomiky.

Franklin Delano Roosevelt zaviedol aktívnu fiškálnu politiku a namiesto vyrovnaného štátneho rozpočtu sa začali uplatňovať rozpočtové deficity.

Medzivojnové obdobie

V dobe povojnovej rekonštrukcie americký inštitucionalizmus, vtedy už pevne etablovaný smer ekonomického myslenia, dostal šancu preukázať, že je životaschopný a dokáže svoje teoretické základy preniesť aj do praxe. V praxi sa vplyv inštitucionalistov prejavil pri formovaní rôznych politík, ako napríklad v oblasti sociálneho zabezpečenia a ochrany zamestnancov a v mnohých iných.

V prípade prepojenia práva, ekonomiky a fungovania trhov boli obchodné transakcie chápané ako transfer práv, nie fyzických statkov a ako transfer, ktorý sa uskutočňuje v kontexte právnych a ekonomických síl a vždy zahŕňa určitý stupeň nátlaku v zmysle obmedzenia alternatív, v určitom rozsahu.

Americký inštitucionalizmus po druhej svetovej vojne

Po konci druhej svetovej vojny začal americký inštitucionalizmus upadať dokonca aj v kruhoch samotných inštitucionalistov. Rutherford pre tento proces poskytuje vysvetlenie v niekoľkých bodoch.

  1. psychológia, ktorá bola na začiatku storočia vnímaná, v celej svojej šírke, ako vhodné východisko pre novú ekonomickú teóriu bola nahradená iba jedným zo smerov psychológie, behaviorizmom. Avšak toto zúženie zamerania neposkytlo dostatočné základy pre inštitucionalizmus.
  2. americký inštitucionalizmus bol postupne vytlačený keynesiánstvom, ktoré tiež podporovalo silnejšie postavenie štátu v hospodárstve
  3. klasická ekonomická teória nezaostávala a to najmä vďaka ekonometrii, takže inštitucionalizmus sa stal predmetom kritiky napríklad zo strany Koopmansa (1947), ktorý ju označil za meranie bez teórie.
  4. samotní inštitucionalisti začali kritizovať silné úlohu štátu v hospodárstve a postupne začal inštitucionalizmus ako nový smer ekonomického myslenia upadať

Prínosy inštitucionalizmu

Prínosy inštitucionalizmu boli v tomto období veľmi pozitívne. Po prvé, vychádzajúc z ich pohľadu na vedu, inštitucionalisti vzali problematiku zlepšenia ekonomických meraní veľmi vážne. NBER nielenže vyprodukovalo množstvo empirických štúdií hospodárskych cyklov, práce, pohybu cien, ale hralo aj dôležitú úlohu pri vývoji národného zúčtovacieho systému, obzvlášť vďaka práci Mitchellovho študenta, Simona Kuznetsa.

Nová inštitucionálna ekonómia (NIE)

Väčšinou je vznik spájaný s menom Ronalda H. Coasea, vďaka ktorému boli do ekonomickej analýzy zavedené transakčné náklady. Oliver Williamson je taktiež spájaný so vznikom názvu NIE, keďže sa snažil o klasifikáciu a oddelenie dvoch smerov inštitucionalizmu.

Douglass C. North, Armen A. Alchain, Herold Demetz a Erik G. Furubotn sú ďalší z radu neoinštitucionalistov, ktorí prispeli k rozvoju tohto nového ekonomického myslenia.

V 60. a neskôr v 70. rokoch 20. storočia došlo postupne k opätovnému oživeniu inštitucionalizmu. Pôvodný americký inštitucionalizmus bol už v tej dobe natoľko pluralistický, že inštitucionálny a viac ortodoxné prístupy sa začali prekrývať.

Rutherford ako jeden z dôvodov opätovného záujmu o inštitúcie uvádza, že obavy z neregulovaného trhu boli jedným z faktorov vzniku starého inštitucionalizmu, zatiaľ čo obavy z nadmernej regulácie trhov čiastočne prispeli k znovu oživeniu záujmu o inštitúcie. Predmetom kritiky sa v tomto prípade stal optimálny model všeobecnej ekonomickej rovnováhy neoklasickej ekonómie. Neoinštitucionalisti namietali najmä, že nemôžu byť porovnávané dva celkom odlišné stavy a teda optimálny model s realitou, pretože potom by to odrážalo rastúcu tendenciu argumentovať tým, že akékoľvek odklonenie od optimálnych podmienok, ospravedlňuje zásahy na trhoch.

NIE nadväzuje ako na americký inštitucionalizmus, tak aj na neoklasickú ekonómiu. Rovnako ako v prípade amerického inštitucionalizmu, aj predstavitelia NIE kritizovali nedostatočné reflektovanie reality v neoklasickej ekonómii. Aj keď sa americký inštitucionalimus líši od NIE, napríklad v používanej metodológii, teoretických a analytických nástrojoch, nemôžeme ale tvrdiť, že by sa NIE sformovala ako úplne nová a nezávislá vetva ekonomickej teórie. Na starý inštitucionalizmus v mnohom nadväzuje.

Podstatnou myšlienkou Novej inštitucionálnej ekonómie je to, že úspech trhového systému je závislý na inštitúciách, ktoré umožňujú efektívne súkromné transakcie. Jednoducho povedané,
NIE sa venuje sociálnym, ekonomickým a politickým inštitúciám, ktoré riadia každodenný život.

Teórie ľudového kapitalizmu

V USA sa rozširili v 30. rokoch aj tzv. teórie ľudového kapitalizmu proklamujúce:

  • zmeny vo vlastníctve
  • zmeny v riadení
  • difúzia výhod celému obyvateľstvu zo sféry veľkého biznisu
  • teória o vyrovnávaní dôchodku Simona Kuznetsa

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 15.3.2009 a aktualizovaný 5.2.2020. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  • CARBAUGH, R.J.: International economics, Mason, Saouth-Western 2004.
  • CIHELKOVÁ, E.: Regionalismus a multilateralismus: základy nového světového obchodního řádu?, Praha, CH Beck 2010.
  • CIHELKOVÁ, E.: Světová ekonomika, Praha, Grada Publishing 2002.
  • CIHELKOVÁ, E. – Neumann, P.: Aktuální otázky světové ekonomiky, Globalizace, regionalismus a centra světové ekonomiky, Praha, VŠE 2000.
  • DEERE, C. (2008): The Implementation Game. The TRIPs Agreement and the Global Politics of Intellectual Property Reform in developing Countries. Oxford: Oxford University Press. ISBN 9780199550616
  • DEVERAUX, CH., LAWRENCE, R.Z., WATKINS M. D. (2006): Case studies in US trade negotiation. Volume 2, Resolving disputes. Washington DC: Institute for International Economics. ISBN 0881323632
  • EL-AGRAA, M.: The European Union: Economics and policies, Cambridge, Cambridge University Press 2007.
  • HELD, D., McGREW A. (2002): Governing Globalization. Power, Authority and Global Governance. Oxford: Polity Press. ISBN 0-7456-2734-X
  • HUFBAUER, G. C., SCHOTT, J. J. (1992): North American Free Trade: Issues and Recommendations. Washington, DC: Institute for International Economics. ISBN 0-88132-120-6.
  • MILLER, E. (1995): NAFTA : Protector of National Intellectual Property Rights or Blueprint for Globalization – The Effect of Nafta on the First Sale Doctrine in Copyright Law [online]. Dostupné z <http://digitalcommons.lmu.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1315&context=elr>
  • MOLLE, W.: The Economics of European Integration: theory, practice, policy, Aldershot, Ashgate 2001.
  • SELL, S.K. (2003): Private Power, Public Law. The Globalization of Intellectual Rights. New York: Cambridge University Press. ISBN 0-521-52539-X
  • SCHRADER, D. (1994): Intellectual Property Provisions of the NAFTA [online]. Dostupné z <http://ipmall.info/hosted_resources/crs/94-59_940124.pdf>
  • SUBHASH, C.J. (1996): Prohlems in International Protection of Intellectual Property Rights [online]. Dostupné z <http://ehis.ebscohost.com/eds/pdfviewer/pdfviewer?sid=3ef7bb26-0e4a-48f9-8875-03ed5a325449%40sessionmgr113&vid=5&hid=116>
  • ZAGARIS, B., AGUILAR, A. (1994): Enforcement of Intellectual Property Protection Between Mexico and the United States: A Precursor of Criminal Enforcement for Western Hemispheric Integration? [online]. Dostupné z <http://ir.lawnet.fordham.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1098&context=iplj>

Pridaj komentár