0Výrobná činnosť v rozhodujúcej miere ovplyvňuje efektívnosť podniku a konkurenčnú schopnosť jeho výrobkov. Výrobná činnosť podniku v užšom zmysle spočíva v premene výrobných faktorov (vstupov, inputov) na výrobky (výstupy, outputy).
Produkčná funkcia vyjadruje kauzálny vzťah medzi inputom a outputom. Stanovuje maximálny objem produkcie – výrobnú kapacitu podniku. Ide o funkciu s n vstupmi a jedným výstupom (výrobkom). Q = f(F1,F2,…Fn) – identifikovateľných vstupov do výrobného procesu.
Marginálny fyzický produkt Mp = D outputu /D inputu, keď Mp = 0 – maximum celkového fyzického outputu.
Priemerný fyzický produkt (APP) = output / input
VÝROBNÁ ČINNOSŤ PODNIKU
Výrobná činnosť podniku v rozhodujúcej miere ovplyvňuje jeho efektívnosť a konkurenčnú schopnosť výrobkov.
Výroba je proces, pri ktorom sa transformujú výrobné faktory na produkty a služby, ktoré sú určené pre spotrebu na trhu resp. pre investície.
V užšom slovazmysle výroba spočíva v premene výrobných faktorov na výrobky, pri ktorej vzniká výrobný proces, ktorý pozostáva z celej rady pracovných a automatizovaných procesov výroby. Ak P vyrába len jeden produkt, potom jeho optimálnym množstvom vo vzťahu k zisku je taký objem výroby, pri ktorom sa marginálne výnosy alebo tržby rovnajú marginálnym N. Vypočítať optimálny rozsah produkcie v podniku, ktorý vyrába viac produktov, je proces zložitejší, že podnik si v podmienkach trhu sám stanovuje množstvá, ktoré bude vyrábať a kde hlavným kritériom nemôže byť len výška zisku, ale aj iné funkcie ako napr. medziprodukt. Okrem otázok „Koľko vyrobiť?“ podnik odpovedá aj na otázky “Akým spôsobom?“, „Akou technológiou?“ a „Z akých surovín a materiálov výrobky v požadovanom množstve vyrobiť?“ Čiže rieši otázky zámeny výrobných faktorov, pričom hľadá ich optimálnu kombináciu jednak výrobkovú a jednak faktorovú.
Z hľadiska výrobnej činnosti podnik rieši 3 druhy vzťahov:
1) vzťah faktor – produkt
2) faktor – faktor
3) produkt – produkt
1. K vyjadreniu prvej vzťahovej závislosti medzi faktorom a produktom nám slúži tzv. „produkčná funkcia“ , ktorá vyjadruje technický vzťah medzi inputom a outputom, pri ktorom sa transformujú vstupy na výstupy. Stanovuje maximálny objem produkcie, ktorý môže podnik vyprodukovať z daného množstva výrobných faktorov. Predpokladá, že P pracuje efektívne pokiaľ zefektívni výrobu, čo vyjadrí novou produkčnou funkciou. Produkčná funkcia tak vyjadruje maximálne technické možnosti, ktoré P má a maximálny objem produkcie, ktorý sa vyprodukuje, v podniku označujeme pojmom výrobná kapacita podniku:
Matematicky vyjadrujeme produkčnú funkciu:
y = f (x) kde: y – množstvo produkcie x – vo všeobecnosti input, ktorý do výrobného procesu vstupuje
? vzhľadom na to, že do výr. procesu nevstupuje len jeden výrobný faktor, tak výr. funkciu môžeme vyjadriť množstvom produkcie y = f (x1,x2…xn) kde x1, …xn sú identifikovateľné vstupy, z ktorých jeden (x1) vstup je považovaný za vstup variabilný (premenlivý) a ostatné faktory, z hľadiska tvorby produkcie považuje za faktory nemenné (konštantné).
Kvantifikácia vzťahu „faktor – produkt“ v produkčenej funkcii umožňuje určiť tzv. technické optimum vkladu faktora, pri ktorom sa maximalizuje veľkosť produktu. Technické optimum je určené prvou deriváciou nelineárnej produkčnej funkcie rovnej nule.
Ekonomické optimum sa nachádza v bode, kde sa hodnota prírastku produkcie rovná hodnote vkladu variabilného faktora.
Pre vyjadrenie závislosti „faktor – produkt“ používame:
a) priemerný fyzický produkt APP = y/x
b) marginálny fyzický produkt MPP = Dy/Dx = dy/dx
Medzi hodnotami, ktoré nám vyjadrujú produkčnú funkciu medzi TPP a MPP a APP existujú určité závislosti, ktoré môžeme charakterizovať nasledovne:
1) závislosti medzi TPP a MPP
Sklon krivky TPP je závilsý od vývoja MPP. Keď krivka MPP rastie, tak krivka TPP narastá v stúpajúcom pomere. Žiadny racion. výrobca by však nemal používať input za bodom, v ktorom sa MPP stáva záporným, pretože by sa pri jeho ďalšom použití x1 celková hodnota y-lonu stala klesajúcou. Čiže bod, v ktorom sa marg. fyz. produkt = 0 považujeme za maximum celkového fyz. produktu.
V súvislosti so vzťahmi medzi x a y (TPP, APP a MPP) pôsobí v poľn. zákon klesajúcej výnosnosti produkcie – je to ekon. zákon, ktorého pôsobenie sa prejavuje v situácii, keď sa objem výroby zvyšuje prostredníctvom rozsiahlejšieho využívania len jedného z používaných výr. faktorov ? pôsobí len vo vzťahu y = f (x). Ak ostatné faktory x2…xn ostávajú nemenné pri raste množstva len jedného faktora celkový produkt (TPP) rastie čoraz pomalšie, t.z., že dodatočná jednotka variabilného vstupu má za následok menšie zvýšenie outputu v porovnaní s predchádzajúcou jednotkou.
Pri sledovaní závislosti v rámci produkčnej funkcie medzi vstupom a výstupom môžeme pozorovať existenciu dvoch variant:
variant A: ? ak rast výrobného faktora x spôsobuje vyššie tempo rastu výnosov, hovoríme o oblasti rastúcich výnosov
variant B: ? ak výnos z výrobného faktora rastie proporcionálne s rastom rozsahu jeho vkladu o oblasti konštatntných výnosov
variant C: ? ak je rast výnosov z výrobného faktora menší ako rast tohto faktora hovoríme o oblasti klesajúcich výnosov
Proti zákonu oblasti klesajúcej výnosnosti v praxi, v podnikoch pôsobíme novými technológiami výroby, kt. svojim zavedením do výroby menia celkovú štruktúru faktorov a ich kombinácie.
2) vzťahy medzi APP a MPP (priemerným a marg. produktom)
? zákonitosti, ktoré môžeme medzi nimi vysledovať, môžeme vyjadriť nasledovne:
a) ak krivka MPP rastie tak rastie aj krivka APP
b) krivka MPP pretína krivku APP v bode jej maxima
c) ak klesá krivka APP, tak klesá aj krivka MPP.
? na základe vzťahov medzi APP a MPP môžeme vyjadriť štádiá výroby.
Vo všeobecnosti pri produkčnej funkcii hovoríme o 2 formách štádií:
1. racionálne
2. iracionálne štádium výroby.
Štádiá výroby majú svoje závislosti: (V priebehu výroby vznikajú 3 štádiá)
Štádium 1 = tzv. iracionálne – je v oblasti, kde krivka MPP leží nad krivkou APP
Štádium 2 = tzv. racionálne – pozostáva z aplikácie dodatočného inputu dovtedy, pokiaľ sa marg. prírastok nerovná nule
– v racion. štádiu vytvára podnik podmienky pre dosiahnutie zisku
Štádium 3 = tzv. iracionálne – je charakteristické záporným prírastkom MPP.
Táto prvá závislosť „ produkt – faktor“ nám ovplyvňuje proces intenzifikácie.
Intenzifikácia je zmena závislosti medzi inputom a outputom, ktorý má za následok znižovanie veľkosti inputu na jednotku outputu resp. rast objemu outputu, ktorý pripadá na jednotku inputu.
Najvýznamnejší vzťah pri intenzifikácii je taký vzťah, pri ktorom y rastie a x klesá. A keďže aj intenzif. má svoje bariéry v pôsobení zákona kles. výnosnosti, stupňovanie intenzif. vkladov musí byť podmienené rastom vedecko-technickej úrovne.
2. vzťah „faktor – faktor“ – umožňuje určiť optimálnu kombináciu faktorov v záujme minimalizácie N na jednotku produkcie.
Hľadanie optimálnej kombinácie faktorov je založené na marginálnom pomere substitúcie dvoch výrobných faktorov, kt. vyjadruje zmenu jedného faktora v dôsledku zmeny faktora druhého. Optimálna kombinácia sa dosiahne, keď hodnota úbytku jedného faktora sa rovná hodnote prírastku faktora druhého.
? na izokvante môžeme hľadať (vyjadrovať) kombináciu 2 x-ových faktorov, kt. prináša rovnako veľký produkt, pri ktorej ani jeden výrobný faktor nie je výnosnejší
izokvanta – je množina bodov, z ktorých každý predstavuje takú kombináciu výr. faktorov, kt. prináša rovnaký výrobný efekt. Mieru substitúcie medzi dvomi faktormi určujeme pomocou Marginálnej miery technickej substitúcie
3. vzťah „produkt – produkt“ – vyjadruje susbstitúciu medzi dvomi y (produktami), pri ktorom substituujeme jeden produkt druhým. Zatiaľ,čo pri vzťahu faktor- faktor šlo o min. N, tak pri tomto vzťahu nám ide o nájdenie takej kombinácie vyrábaných produktov, ktorá pri danom vybavení podniku prinesie max. zisk.
I keď sa poľ. vyznačuje rastom špecializácie, vo všeobecnosti podniky vyrábajú viac ako 1 produkt, tým vunikajú tzv. multiproduktové vzťahy, ktoré prinášajú iné problémy ako výroba jedného produktu. Medzi tie iné problémy hlavne patrí ako rozšírenie produkcie jedného výrobku zmení produkciu iného výrobku. Mierou tohto efektu je „Marginálna miera produkčnej transformácie“, ktorá v absolútnom chápaní vyjadruje pomer, pri ktorom produkcia jedného produktu sa musí znižovať (rozširovať) pre jednotkový nárast (pokles) druhého výrobku.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 17.12.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.