6Žiadna metóda nevedie k vytvoreniu optimálneho finančného plánu, ale všetky sa pre tento cieľ kombinujú. Poznáme tieto metódy tvorby finančného plánu:
1. globálna metóda-tradičná metóda finančného plánovania. Vychádza z vypracovaných vecných častí plánu, ako je plán predaja, výroby, investícií, ľudských zdrojov … Z týchto preberá potrebu finančných prostriedkov a výšku vytváraných finančných zdrojov. Jej nedostatkom je však pasívna funkcia.
2. metóda postupného zostavovania rozpočtov-uplatňuje sa v krátkodobom finančnom pláne (ročný, štvrťročný a mesačný finančný plán). Rozpočty sa porovnávajú s pôvodným návrhom finančného plánu a uvádzajú sa do vzájomného súladu, čím vzniká reálny variant finančného plánu.
3. metóda pomerových finančných ukazovateľov-podstatou je využitie vybraných pomerových finančných ukazovateľov a predpokladaných tržieb pri plánovaní štruktúry aktív, finančnej štruktúry a kapitálovej štruktúry. Pomerové ukazovatele vystupujú ako vzorové hodnoty, ktoré chce podnik v budúcnosti dosiahnuť.
4. analýza nulového bodu-skúma zmenu veľkosti zisku a predajnej ceny výrobkov na základe rozprestierania fixných nákladov na rôzny objem predaja alebo činnosti.
5. metóda percentuálneho podielu na tržbách-vychádza z predpokladu fixného pomeru medzi jednotlivými položkami finančnej bilancie a celkovým objemom tržieb. Odpovedá na otázky:
– aké aktíva a v akej štruktúre by mal mať podnik v plánovanom období, aby zabezpečil predpokladaný rast tržieb?
– koľko kapitálu potrebuje podnik na investície a v akej štruktúre?
– koľko finančných prostriedkov sa vygeneruje zo zisku?
6. regresná metóda-kým metóda podielu na tržbách pokladá pomer medzi položkami bilancie za fixný, táto metóda zohľadňuje štatisticky overenú skutočnosť ich premenlivého pomeru
7. finančné modely-využívajú sa tu hlavne matematické modely, a to:
a) simulačmé modely – pomáhajú finančnému manažérovi vypracovať plánované finančné výkazy v niekoľkých alternatívach, a to podľa zadaných predpokladov. Keďže ide o rôzne alternatívy, nevýhodou týchto modelov je že, neposkytujú informácie o optimálnej štruktúre finančného plánu.
b) optimalizačné modely – pomáhajú manažérovi hľadať najlepšie riešenie pri určitých predpokladoch alebo vonkajších obmedzeniach. Známe sú napríklad Hamiltonov model (rieši optimalizáciu portfólia), Longerov model (využíva sa pri investičných rozhodnutiach vo väzbe na dividendovú politiku a emisiu akcií), Sheltonov model, Francisciho model, Warrenov model, Carletov model …
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 30.6.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.
Aké sú metódy tvorby finančného plánu?
Článok spomína niekoľko metód, ako globálnu metódu, metódu postupného zostavovania rozpočtov, metódu pomerových finančných ukazovateľov, analýzu nulového bodu, metódu percentuálneho podielu na tržbách, regresnú metódu a finančné modely.
Je jedna metóda tvorby finančného plánu výrazne lepšia než ostatné?
Nie, žiadna metóda nie je všeobecne najlepšia. Rôzne metódy sa kombinujú pre dosiahnutie optimálneho finančného plánu založeného na špecifických potrebách a situácii podniku.
Mohla by byť nadmerná závislosť na finančných modeloch pri tvorbe finančného plánu nebezpečná?
Áno, nadmerná závislosť na modeloch môže byť problematická, ak nezohľadňuje reálnu podnikateľskú flexibilitu a nečakané trhové zmeny. Je dôležité kombinovať modely s odborným úsudkom a prispôsobivosťou.