Obežný (krátkodobý) majetok

Obežné aktíva sú tá časť majetku podniku, ktorá sa spotrebuje a premení na peniaze v priebehu jedného prevádzkového cyklu. (Je to tá časť aktív, ktorá sa premení na peniaze v lehote kratešej ako jeden rok, pretože prevádzkový cyklus – nákup materiálu – zásoby – výroba – predaj – pohľadávka – finančný majetok – väčšiny podnikov je kratší ako jeden rok.) Pre obežný majetok je typické, že sa zvyčajne jednorázovo spotrebúva a celou svojou podstatou vchádza do hodnoty nových výrobkov. V procese činnosti podniku mení svoje formy – teda sa obracia. OM môže byť jednak hmotný, jednak nehmotný. OM môže byť financovaný krátkodobými alebo dlhodobými zdrojmi. Disciplína pojednávajúca o obežnom majetku sa v rámci finančného manažmentu označuje ako manažment prevádzkového kapitálu. Podľa Vlachynského (2002) prevádzkový (tiež pracovný, činný) kapitál (PK) je tá časť podnikového kapitálu, ktorá je viazaná v obežných aktívach. Aj keď je podiel prevádzkového kapitálu na celkovom kapitáli podnikov v rôznych odvetviach značne rozdielny, v celkovom priemere sa pohybuje okolo 50 %. Pre efektívnosť podnikovej činnosti je preto jeho manažment veľmi významný. Manažment prevádzkového kapitálu je súčasťou finančnej politiky podniku a vychádza zo skúmania kolobehu obežných aktív. Rieši 3 základné otázky: 1. Koľko PK má podnik viazať? 2. Aká je optimálna štruktúra obežných aktív, v ktorých je PK viazaný? 3. Z akých finančných zdrojov by mal podnik potrebný PK získavať? S uvedenými problémami (najmä 1 a 2) súvisia základné činnosti spojené s obežným majetkom – normovanie a využívanie OM (Kupkovič, 1999).

Normovanie je základnou metódou riešenia optimálneho množstva OM v podniku. Normatív OM predstavuje priemerné množstvo peňažných prostriedkov, ktoré má byť viazané v príslušnej forme OM. Celkový normatív OM v podniku obsahuje: normatív výrobných zásob, normatív nedokončenej výroby a normatív hotovej výroby. Sledovanie využívania OM v podniku znamená meranie efektívnosti jeho fungovania v podniku. Ukazovatele, na základe ktorých možno využívanie OM sledovať, sa delia takto: ukaz. finančnej závislosti (doba obratu, rýchlosť obratu – počet obrátok, koeficient viazanosti) a ukazovatele likvidity. Ukazovatele finančnej závislosti sa využívajú najmä na sledovanie využitia hmotného OM a možno ich sledovať za OM ako celok alebo za jednotlivé skupiny hmotného OM.

Celková potreba PK v podniku
Celková potreba PK v podniku vychádza z potreby obežných aktív podniku a zo spôsobu, akým manažment túto potrebu kvantifikuje. Celkovú potrebu PK v podniku určujú 3 faktory: 1. priebeh kolobehu obežných aktív, 2. objem podnikovej činnosti a jeho rast, 3. politika podniku pri určovaní potreby PK.

Priebeh kolobehu OM
Je podmienený odvetvím a odborom činnosti podniku. Pre každý z týchto odborov je typická iná dĺžka trvania prevádzkového cyklu. Priebeh prevádzkového cyklu sa charakterizuje ukazovateľmi rýchlosti a doby obratu OM:
Ro = Or/So (Ro = rýchlosť obratu OM, Or = objem realizácie tovarov a služieb, So = priemerný stav OM)
Do = 360/Ro (Do = doba obratu OM, Ro = rýchlosť obratu OM)
PC = Do – Oú (PC = doba trvania peňažného cyklu, Oú = doba trvania obchodného úveru – teda lehota splatnosti dodávateľských faktúr)

Objem podnikovej činnosti a jeho rast
Platí vzťah, že väčší objem tržieb si vyžaduje aj vyššiu viazanosť OM, ale táto závislosť spravidla nie je priamo úmerná. V rámci OM jestvujú položky, ktoré od objemu tržieb priamo nezávisia. Možno použiť 2 metódy:
Korelačná metóda
Na základe časového radu údajov o výške tržieb a obežných aktív z minulých období sa konštruuje regresná funckia ich vzájomného vzťahu. Na jej základe je potom možné podľa očakávaného objemu tržieb na budúce obdobie určiť očakávanú potrebu OM, a tým aj PK podniku. Ide však iba o veľmi hrubý odhad s viacerými nevýhodami.

Indexová metóda (rieši nedostatky korelačnej metódy)
Tu sa OM rozdelí na časť priamo závislú od objemu tržieb (materiál, rozpracovaná a hotová výroba, pohľadávky voči odberateľom) a na časť, ktorá od objemu tržieb priamo nezávisí (zásoby pomocného materiálu, palivá). Celkovú potrebu OM možno potom vyčísliť:
Po = Sz * It * (1 – Zz) + Sn * In (Po = očakávaná potreba OM, Sz = počiatočný stav OM priamo závislého od objemu tržieb, It = index očakávaného rastu tržieb, Zz = očakávané zrýchlenie obratu OM závislého od objemu tržieb, Sn = počiatočný stav OM priamo nezávislého od objemu tržieb, In = index očakávanej zmeny objemu OM priamo nezávislého od objemu tržieb) Aj indexová metóda poskytuje pomerne orientačné údaje nezohľadňujúce rad meniacich sa faktorov.

Politika podniku pri určovaní potreby PK
Tu sa vychádza z kvantifikácie nákladov spojených s viazaním kapitálu v OM na jednej strane a z kvantifikácie strát a rizík spojených s nedostatočným objemom OM na druhej strane. Náklady viazania kapitálu v OM sú: 1. cena viazaného kapitálu (N spojené so získaním a viazaním príslušnej sumy kapitálu v OM – úroky alebo N stratenej príležitosti), 2. N vyvolané získavaním a udržiavaním zásob (obstaranie – objednávka, manipulácia, doprava – a viazanie – odpisy, mzdy, straty v priebehu skladovania), 3. N spojené s viazaním kapitálu v ďalších zložkách OM. Náklady a straty vyvolané nedostatočným objemom OM sú tieto: 1. nedostatok výrobných zásob (zvýšené N obstarania, narušenie výrobného procesu), 2. nedostatok hotovej výroby (neschopnosť uspokojovať potreby načas, strata zákazníkov), 3. nedostatok kapitálu na poskytovanie obchodných úverov (horšie platobné podmienky pre odberateľov, pokles predaja), 4. nedostatok pohotových peňažných prostriedkov (riziko platobnej neschopnosti) Z hľadiska podniku je optimálna taká výška PK, ktorá zodpovedá minimálnemu súčtu nákladov viazania OM a strát z nedostatočného objemu OM.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 31.3.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?