Výroba a odbyt

Typy výroby

Typ výroby predstavuje kategorizáciu výrobných procesov na základe ich technologických znakov a organizačných štruktúr. Typ výroby ovplyvňuje výber technológie, strojov, nástrojov a materiálov, a tým priamo ovplyvňuje efektivitu, produktivitu a ekonomické výsledky podniku. Organizácia výroby sa tiež prispôsobuje zvolenému typu výroby, ktorý určuje detaily prípravy, riadenia a kvalifikácie pracovníkov, čím sa zabezpečuje hladký a efektívny chod výrobných procesov.

Vplyv typu výroby na organizáciu podniku

Každý typ výroby priamo ovplyvňuje:

• Výber technológií a strojov: Každý typ výroby si vyžaduje iné nástroje a stroje. Pri hromadnej výrobe sú preferované špeciálne stroje, kým pri kusovej výrobe univerzálne zariadenia.
• Organizáciu výrobných procesov (VP): Typ výroby určuje, ako sa výrobné procesy organizujú, či už v podobe prúdovej linky v hromadnej výrobe alebo flexibilných pracovísk v kusovej výrobe.
• Prípravu výroby: Rôzne typy výroby vyžadujú rôznu mieru podrobnosti pri konštrukčnej a technologickej príprave.
• Riadenie a štruktúru podniku: Podľa typu výroby sa mení aj rozsah a typ riadiaceho aparátu a metódy operatívneho riadenia, čo ovplyvňuje zriaďovanie dielní a dielenských manažmentov.
• Kvalifikačné požiadavky na pracovníkov: Vysoká univerzálnosť pri kusovej výrobe zvyšuje požiadavky na kvalifikáciu, zatiaľ čo vysoká špecializácia je charakteristická pre hromadnú výrobu.
• Ekonomické výsledky: Typ výroby sa prejavuje v produktivite práce, využití strojového zariadenia, výrobnom cykle a nákladoch.

Typy výroby podľa opakovateľnosti výrobných procesov (VP)

Výroba sa rozdeľuje do troch základných typov podľa miery opakovateľnosti výrobných procesov:

1. Hromadný typ výroby

Hromadná výroba je charakteristická vysokým objemom produkcie jedného alebo niekoľkých druhov výrobkov vo veľkom množstve, s cieľom dosiahnuť maximálnu efektivitu a nízke náklady.

Charakteristické znaky hromadnej výroby:

• Vysoká miera opakovateľnosti: Výroba je stabilná, s minimálnymi zmenami produktov a procesov.
• Stálosť výrobného programu: Výrobný program sa zriedka mení, čo uľahčuje organizáciu práce a technickú prípravu.
• Špecializované výrobné zariadenia: Používajú sa stroje a zariadenia určené na konkrétny druh výrobkov, čo znižuje náklady na údržbu a zvyšuje efektivitu.
• Rozvinutá deľba práce: Vysoká špecializácia pracovníkov vedie k vyššej produktivite a kvalite produkcie.
• Pokročilá technická príprava: Vzhľadom na nemennosť procesov je technická príprava dôkladná a detailná.
• Mechanizácia a automatizácia: Mechanizácia a automatizácia umožňujú zavedenie prúdovej výroby a pokročilých technológií.

2. Sériový typ výroby

Sériová výroba je najčastejším typom výroby, v ktorom sa zhotovuje viacero produktov v obmedzenom množstve (v sériách) na rovnakých alebo rôznych výrobných zariadeniach. Tento typ výroby umožňuje flexibilitu a prispôsobenie požiadavkám trhu.

Charakteristické znaky sériovej výroby

• Flexibilita výroby: Výrobky môžu byť vyrábané podľa požiadaviek zákazníkov, čo umožňuje prispôsobenie sortimentu.
• Mierne upravená technická príprava: Príprava nie je tak detailná ako pri hromadnej výrobe, kvôli širšiemu sortimentu.
• Menšia deľba práce: Robotníci sú univerzálnejší a schopní vykonávať rôzne úlohy.
• Použitie univerzálnych zariadení: Používané stroje a nástroje sú univerzálne a dajú sa ľahko prestaviť pre rôzne operácie.
• Nižšia produktivita práce: Produktivita je nižšia oproti hromadnej výrobe.
• Organizácia v sériách: Výrobky sa vyrábajú v dávkach a postupujú do výroby po sériách, čím sa znižuje nákladnosť a zvyšuje kontrola nad procesom.

Druhy sériovej výroby

• Veľkosériová výroba: Najbližšie sa približuje k hromadnej výrobe, a to z hľadiska efektivity a nákladov.
• Strednosériová výroba: Ekonomicky menej výhodná, s vyššími nákladmi a nižšou produktivitou.
• Malosériová výroba: Blíži sa ku kusovej výrobe, čo znižuje opakovateľnosť a zvyšuje nároky na kvalifikáciu a náklady.

3. Kusový typ výroby

Kusová výroba je charakterizovaná nepravidelnou opakovateľnosťou výroby, čo znamená, že výroba jedného výrobku je jedinečná alebo sa opakuje po dlhých časových intervaloch. Tento typ výroby je flexibilný a vhodný pre zákaznícke riešenia.

Charakteristické znaky kusovej výroby

• Jedinečnosť výrobkov: Každý výrobok môže mať unikátne charakteristiky podľa potrieb zákazníka.
• Individuálna technická príprava: Každý výrobok si vyžaduje individuálnu prípravu, čo zvyšuje náklady a čas.
• Časté prestavovanie strojov a pracovísk: Flexibilita výroby vyžaduje úpravy zariadení, čo vedie k zvýšenej časovej náročnosti.
• Vysoká kvalifikácia pracovníkov: Univerzálnosť je kľúčová, pretože pracovníci vykonávajú široké spektrum úloh.
• Vysoké náklady na skladovanie: Vyššie skladovacie náklady sú spojené s nepravidelnosťou výroby a rozpracovanosťou materiálu.
• Nerovnomerné využívanie zariadení: Stroje a nástroje sa nepoužívajú pravidelne, čo vedie k nižšej efektivite.

Odbyt

Odbyt zahŕňa komplex činností spojených s predajom a distribúciou výrobkov na trh. Cieľom odbytových činností je zabezpečiť, aby sa výrobky dostali ku konečným zákazníkom, a to s ohľadom na ich spokojnosť a dlhodobé udržanie hodnoty produktov.

Hlavné oblasti odbytových činností

1. Prieskum trhu: Identifikácia potrieb a preferencií zákazníkov, analýza konkurenčného prostredia.
2. Podpora predaja: Zabezpečenie efektívnej komunikácie so zákazníkmi cez reklamu, cenové akcie, distribúciu a propagáciu.
3. Distribučné cesty: Výber efektívnych ciest distribúcie, ktoré zahŕňajú veľkoobchod, maloobchod a online predaj.
4. Sortimentová a produktová politika: Prispôsobenie produktového portfólia dopytu, pravidelná inovácia a rozšírenie sortimentu.
5. Starostlivosť po predaji: Poskytovanie služieb ako inštalácia, školenia, dodávka náhradných dielov a servis, ktoré podporujú spokojnosť zákazníkov a ich lojalitu.

Tieto činnosti spoločne zabezpečujú, že odbyt plní svoju funkciu nielen pri predaji výrobkov, ale aj pri udržaní a zvyšovaní hodnoty produktu počas jeho životného cyklu.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 31.3.2008 a aktualizovaný 5.11.2024. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

1. BAZALA, Jaroslav. Logistika v praxi: praktická příručka manažera logistiky. Praha: Dashöfer, 2003. ISBN 80-86229-71-8.
2. GROS, Ivan. Logistika. Praha: Vysoká škola chemicko-technologická, 1996. ISBN 8070802626.
3. GROS, Ivan. Velká kniha logistiky. Praha: Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, 2016. ISBN 978-80-7080-952-5.
4. GROS, Ivan. Základy logistiky ve schématech a prezentacích. V Přerově: Vysoká škola logistiky, 2008. ISBN 978-80-87179-07-9.
5. HASKELT, J. L., IVIE, R., 1964. Busines Logistics Management of Physical Supply and Distribution. 1. vydání. New York: The Ronald Press.
6. JEŘÁBEK, Karel, Rudolf KAMPF a Ladislav BARTUŠKA. Logistické minimum. České Budějovice: Vysoká škola technická a ekonomická v Českých Budějovicích, 2016. ISBN 978-80-7468-073-1.
7. KEŘKOVSKÝ, Miloslav a Miloš DRDLA. Strategické řízení firemních informací: teorie pro praxi. Praha: C.H. Beck, 2003. C.H. Beck pro praxi. ISBN 80-7179-730-8.
8. LAMBERT, D.M., et al. Logistika: příkladové studie, řízení zásob, přeprava a skladování, balení zboží. 1. vyd. Praha: Computer Press, 2000. 589 s. ISBN 80-7226-211-1.
9. MACUROVÁ, Pavla, Naděžda KLABUSAYOVÁ a Leo TVRDOŇ. Logistika. 2. upravené a doplněné vydání. Ostrava: VŠB-TU Ostrava, 2018. ISBN 978-80-248-4158-.
10. NĚMEC, František. Logistika. Karviná: Slezská univerzita, 1995. ISBN 80-85879-24-7.
11. NENADÁL, J., et al. Moderní systémy řízení jakosti : quality management. Praha: Management Press, 2002. 282 s. ISBN 80-7261-071-6.
12. PERNICA, Petr. Logistika pro 21. století: (Supply chain management). Praha: Radix, 2005. ISBN 80-86031-59-4.
13. PERNICA, Petr. Logistika: vymezení a teoretické základy. Dot. 1. vyd. Praha: Vysoká škola ekonomická, 1995. ISBN 80-707-9820-3
14. STEHLÍK, A. Logistika – strategický faktor manažerského úspěchu. 1. vyd. Brno : Studio Contrast, 2002. 236 s. Studio Contrast, Brno. ISBN 80-238-8332-1.
15. STEHLÍK, A. Logistika – strategický faktor manažerského úspěchu. 1. vyd. Brno: Studio Contrast, 2003. 236 s. ISBN 80-238-8332-1.
16. STEHLÍK, A., KAPOUN, J., 2008. Logistika pro manažery. 1. vydání. Praha: Ekopress. ISBN 978-80-86929-37-8.
17. STOCK, J. R. Development and implementation of reverse logistics programs. Florida: University of South Florida, 1998. xiii, 247 s.
18. STOPKA, Ondrej. Modelovanie logistických nákladov pri prechode zo zásobovacieho obstarávania na just-in-time zásobovanie. Perner’s contacts. Pardubice: Dopravní fakulta Jana Pernera, Univerzita Pardubice, 2014, roč. 9, č. 1, s. 161-169. ISSN 1801- 674X
19. ŠKAPA, R. Reverzní logistika. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita v Brně, 2005. 82 s. ISBN 80-210-3848-9.