0Podľa Obchodného zákonníka sa za podnikateľa považuje osoba (FO alebo PO), ktorá:
– je zapísaná v obchodnom registri
– podniká na základe živnostenského oprávnenia
– podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov
– je fyzická osoba, ktorá uskutočňuje poľnohospodársku výrobu a je pre jej výkon evidovaná
Subjekty podnikania môžeme rozčleniť do 2 skupín:
a) podnik jednotlivca – FO alebo PO, vždy je to právne samostatný, vlastnícky oddelený podnik. Je to väčšinou malý podnik, ktorý je vo vlastníctve jedinej osoby, ktorá plne a neobmedzene ručí sa výsledky svojej podnikateľskej činnosti a sama znáša podnikateľské riziko.
b) podnikateľská jednotka – právne samostatný a vlastnícky oddelený subjekt podnikania, v ktorých rozvíja podnikateľské aktivity kolektív podnikateľov. Sú to všetky obchodné spoločnosti, banky, družstvá, združenia podnikov.
Podnik
Definície podniku:
? Synek – organický súbor ľudí (podnikateľ a ďalší pracovníci) a vecných prostriedkov (výrobné prostriedky ako stroje, budovy, suroviny, peniaze) vytvorený na trvalé uspokojovanie cudzích potrieb za účelom dosahovania zisku
? Sedlák – ekonomicky a právne samostatná podnikateľská jednotka, ktorej základnými znakmi sú:
– kombinácia výrobných faktorov (každá podnikateľská činnosť musí byť vybavená výrobnými faktormi a ich vhodná kombinácia ich umožní zhodnotiť – reťazec „výrobné faktory ? tovar ? zisk)
– právna samostatnosť (umožňuje podniku vstupovať do právnych vzťahov voči ostatným podnikateľským subjektom. Formálnym dôsledkom právnej subjektivity je zápis väčšiny podnikov do obchodného registra. Právna subjektivita podnikov, ktoré nemajú túto povinnosť, je determinovaná živnostenským alebo inými druhmi oprávnení.)
– ekonomická samostatnosť (prejavuje sa v nezávislom rozhodovaní o majetku a činnosti podniku pri zachovaní právnych noriem)
? Obchodný zákonník – súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.
Znaky podniku podľa GUTENBERGA:
1. všeobecné – nezávislé od uplatňovania hospodárskeho systému:
• kombinácia výrobných faktorov – len taká jednotka je podnikom, v ktorom sa účelne kombinujú výrobné faktory vzhľadom k požadovanému výstupu podniku
• princíp hospodárnosti (ekonomický princíp) – vyjadruje snahu podniku konať čo najhospodárnejšie, a to týmito spôsobmi:
– maximalizácia výstupu (pri daných vstupoch dosiahnuť čo najvyšší výstup)
– minimalizácia vstupu (daný výstup realizovať pri čo najmenšom vstupe)
– optimalizácia vzťahu medzi vstupmi a výstupmi
• princíp finančnej rovnováhy – schopnosť podniku plniť svoje platobné povinnosti
2. špecifické – súvisia s uplatňovaným hospodárskym systémom:
a) pre podniky v trhovej ekonomike:
• princíp súkromného vlastníctva (právo majiteľa zúčastňovať sa na riadení podniku)
• princíp autonómie (sloboda podnikania bez štátnych zásahov, riziko neúspechu nesie podnik)
• princíp ziskovosti (tendencia k maximalizácii zisku vo vzťahu k vloženému kapitálu)
b) pre podniky v centrálne riadenej ekonomike:
• princíp spoločenského vlastníctva (spoločenský nárok na riadenie podnikov)
• princíp nadriadeného orgánu (podniky sú riadené orgánmi štátu na základe centrálneho národohospodárskeho plánu)
• princíp plánovitého riadenia (výkony podniku sú určené štátnym plánom)
Úspešnosť P na trhu závisí nielen od vnútropodnikových (interných) faktorov, ale aj od okolia podniku (externých faktorov). Podnikateľsky úspešné podniky (špičkové podniky) sú spravidla tie, ktoré majú dlhý životný cyklus, dosahujú dlhodobo vysokú rentabilitu a vysokú rozvojovú dynamiku a úspešne inovujú. K vnútorným atribútom špičkových podnikov patria:
– podnikatelia a manažment sú proinovačne orientovaní, schopní znášať podnikateľské riziká
– kompetentný top manažment so schopnosťami komunikácie a delegovania, s prirodzenou autoritou
– personál je zložený z tvorivých osobností, schopných spolupracovať
– vysoká úroveň vnútropodnikového riadenia
– flexibilnosť vo vzťahu ku zákazníkovi
– jednoduchá organizácia s malým štábom a s vysokým stupňom delegovania rozhodovacích právomocí
– podnikový mzdový systém s vysokou motiváciou
Na základe špecifických predností podniku sa vytvára image podniku, t. j. súhrn predstáv, ktoré má podnik vo verejnosti, názory a postoje, ktoré sa o P vytvárajú. Vytvára sa dlhodobým pôsobením mnohých objektívnych a subjektívnych činiteľov. Využívajú sa pri tom nástroje ako public relations, reklama, záruky a p.
Okolie podniku:
? nepriame – pôsobí na všetky podnikateľské subjekty prostredníctvom politických, hospodárskych, prírodných a iných prvkov
? priame – pôsobí iba na konkrétny podnik cez prvky, ktorými sú dodávatelia, zákazníci, veritelia, konkurenti
? vertikálne väzby podniku – majú čiastočne charakter mocenských vzťahov a sú to najčastejšie vzťahy medzi ekonomickým centrom štátu, obce a podnikom, ale aj vzťahy podnikateľských subjektov, združených v určitej forme združenia
? horizontálne väzby – majú charakter trhových vzťahov medzi podnikmi a sú ovplyvnené najmä postavením podniku buď v podmienkach dokonalej alebo nedokonalej konkurencie.
Obsahom podnikateľskej stratégie je sformovanie strategických cieľov a určenie strategických operácií, ktorými sa má zabezpečiť ich realizácia. Cieľ podniku je veličina budúcnosti, vypovedá o takom budúcom stave, ktorý chce podnik dosiahnuť. Množina podnikových cieľov určuje cieľové sa správanie podniku. Obsahuje najmä hodnotovú orientáciu (majetok, zisk, rentabilitu, likviditu), ale aj ciele etické, ktoré vyjadrujú podnikateľskú etiku, ktorou sa riadia vlastníci a vrcholový manažment. Na formuláciu cieľov podniku vplývajú interné a externé záujmové skupiny.
Vrcholový cieľ podniku „dlhodobá maximalizácia zisku“ je považovaný za klasický prístup. V súčasnom období sa už prestáva preferovať hodnotová orientácia pri výbere vrcholového cieľa podniku. Vrcholový cieľ sa často definuje ako „prežitie a rozvoj podniku“. Prežitie a rozvoj sú podmienené ziskom, rastom produktivity práce, zvyšovaním podielu vlastného kapitálu, likvidita podniku. Zároveň obsahujú etické ciele vo vzťahu k zákazníkom, zamestnancom, štátu a obci.
Množina podnikateľských cieľov má veľký počet prvkov. Najčastejšie sa klasifikujú podľa nasledovných hľadísk:
I. Podľa obsahu cieľov ide o ciele: ekonomické, technické, sociálne.
II. Podľa rozsahu: ciele P ako celku, ciele vnútropodnikových jednotiek, ciele jednotlivých funkčných oblastí.
III. Hierarchická klasifikácia: vrcholový ciel, základné ciele a pomocné ciele (podradené a nadradené.)
IV. Z časového hľadiska: dlhodobé a krátkodobé.
V Vzájomný vzťah medzi cieľmi umožňuje klasifikovať 4 skupiny cieľov:
? identické (majú rovnaký vplyv na vrcholový cieľ)
? komplementárne (vo svojich účinkoch sa navzájom podporujú)
? konkurenčné (protichodne ovplyvňujú vrcholový cieľ)
? indiferentné (vzájomne nezávislé).
VI. Na základe rozsahu sa vytvárajú dve skupiny cieľov:
? maximalistické (vyjadruje maximálny možný rast)
? minimalistické (mal by umožniť ochranu podniku).
Ekonomický obsah má tá časť cieľov, ktorá sa zameriava na kvantitatívne merateľný výsledok podnikovej činnosti.
Za najdôležitejšie ekonomické ciele sa najčastejšie považuje:
? zisk
? rentabilita
? cash flow (je prejavom toku peňazí)
? likvidita (platobná pohotovosť)
? hospodárnosť (vypovedá o úrovni spotreby výrobných faktorov).
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 31.3.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.