5Plánovanie sa začalo rozvíjať až po 2. sv. vojne, hlavne v Holandsku, Francúzsku, Nórsku, Švédsku, GB, Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Grécku a SRN. Plánovanie na makro úrovni využívalo aj USA a Kanada – v rokoch 1971-76 vypracovali strednodobý plán hospodárskeho rozvoja. Najvyspelejší plánovací systém má Holandsko, Francúzsko, Nórsko a Japonsko. Po 2. sv. vojne plány slúžili na obnovu stabilizácie ekonomiky (hlavne formálne), neskôr sa prešlo ku neformálnemu plánovaniu.
HOLANDSKO
Ako prvé sa pokúsilo o inštitucionalizovanie plánovacieho systému – v roku 1945 vytvorili Centrálny plánovací úrad. V 50. rokoch sa zameriaval na rozpracovanie dlhodobých ekonometrických modelov, t.j. simuloval situácie pre získanie odhadov vývoja makroekonomických ukazovateľov. Sústredil sa na analýzu demokratického vývoja, s nim súvisí nezamestnanosť, vývoj sektorov ekonomiky a zahraničnoobchodné vzťahy. V súčasnosti vytvára východiskové ponuky pre plánovanie, odobrujú sa jednotlivými ministerstvami a z nich sa potom vytvorí aktualizovaná prognóza, ktorá sa predkladá parlamentu ako makroekonomický výhľad spolu s návrhom ŠR. Holandsko má 5-ročný strednodobý plán. Centrálny ekonomický plán je publikovaný vždy na jar, obsahuje prehľad a analýzu ekonomického vývoja doma i v zahraničí s vyhliadkami na celý ďalší rok.
NÓRSKO
V roku 1947 sa zaviedlo strednodobé plánovanie v podobe 4-ročných “dlhodobých programov“, súvisí to s volebným obdobím. Zostavované sú vždy na začiatku roka, kedy sa budú konať parlamentné voľby. Programové ciele zostavuje vláda, ktorá je pri moci. Podieľa sa na tom Plánovací odbor Ministerstva financií. Po diskutovaní o cieľoch sa zostaví plán, vláda ho predkladá parlamentu a pre vládu sa stáva programovým vyhlásením do predvolebného boja. Ak vláda vyhrá, stáva sa aj je volebným programom. Ak nevyhrá, musí vytvoriť nový dlhodobý program. Nórsko je členené na grófstva, preto sú dôležité plány oblastného rozvoja vypracovávané pre všetky vidiecke grófstva v krajine.
KÓREA
Plánovacím útvarom je Ministerstvo hosp. plánovania – minister musí byť aj podpredsedom vlády. Plánovanie je 3-ročné a má niekoľko etáp.
FRANCÚZSKO
Po 2. sv. vojne stagnovalo, preto bolo nariadené vláde, aby v riadení prešla z bežného riadenia ekonomiky pomocou krátkodobej úverovej a peňažnej politiky na strednodobé a dlhodobé plánovanie. Centrálnym plánovacím orgánom je Plánovací komisariát – má dôležité právomoci voči ministerstvám.
Konzultačným orgánom je Modernizačná komisia, kontrolným orgánom je Najvyššia rada pre plánovanie.
JAPONSKO
Nedostatok surovín, preto vsadilo na motiváciu ľudí a dovoz surovín. Po 2. Sv. vojne vytváralo 5- ročné plány, ale neskôr zistili, že je to dlhé obdobie, preto každé 2 roky sa plán revidoval a upravoval-“kĺzavé plány“.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 30.6.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.
Aké krajiny sú uvedené ako príklady vývoja podnikového plánovania?
Krajiny zahŕňajú Holandsko, Nórsko, Kóreu, Francúzsko a Japonsko.
Je model podnikového plánovania v jednej krajine priamo aplikovateľný v inej kultúre alebo ekonomike?
Modely podnikového plánovania sú často špecifické pre ekonomické a kultúrne podmienky danej krajiny, takže ich priama aplikácia v inej môže byť výzvou.
Môže byť úspech podnikového plánovania v jednej krajine považovaný za indikátor potenciálneho úspechu v globálnom kontexte?