ATMOSFÉRA

Atmosféra je plynný obal zeme, ktorý oddeľuje povrch našej planéty od vesmírneho priestoru. (Odvodenie slova Atmosféra – od para, plyn )
Atmosféra je rezervoárom plynov, ktoré sú nevyhnutné pre život, chráni povrch pred krátkodobým žiarením, pred kozmickým žiarením a pred výkyvmi

Hlavnou zložkou Atmosféry sú plynu:
– kyslík
– dusík

Atmosféra – zloženie vzduchu – prevažne 78 % dusík
21 % kyslík
1 % vzácne plyny (xenón, …….)
Kyslík potrebuje človek z atmosféry, kde sa dostáva tým, že zelené rastliny asimilujú- fotosyntéza. Asimilácia – jej produktom sú organické látky, cukry a bielkoviny a vedľajší produkt je kyslík. Zdrojom kyslíka sú na našej zemi rastliny.

Každý by chcel, aby Ž.P. bolo čisté. Ale dochádza k znečisťovaniu ovzdušia.
Čistý vzduch – ten, ktorý nespôsobuje nepríjemné, škodlivé účinky na rastlinách, živočíchoch, ľuďoch – či už dlhodobo alebo krátkodobo.

Nikdy nebolo ovzdušie čisté – napr. kozmický prach,
– zemský prach
– vulkanická činnosť,
– lesné požiare
Prirodzené znečistenie bolo ale zanedbateľné, bolo lokálne a krátke. Posledné 10-ročia sa to zmenilo vďaka industrializácií, výroba energie – na báze uhlia – silné znečistenie ovzdušia.
Celosvetovo sa odhaduje, že asi 800 mil. najrozličnejších zdrojov znečistenia prúdi do ovzdušia, sú to látky, ktoré sú škodlivé pre živú aj neživú prírodu.

Exhalačné zdroje (zdroje znečistenia) – zdroje, kde vznikajú určité splodiny (exhaláty). V mieste , kde sa exhaláty vypúšťajú z exhalačných zdrojov – EMISIA . Emisia je potom prenášaná ďalej a tam dopadá na stromy, pôdu – a vtedy sa nazýva IMISIA. Medzi emisiou a imisiou je TRANSMISIA, kde vznikne kysl. sírová – a zapríčiňuje korodovanie materiálov.

V uhlí – sa nachádza síra, keď sa uhlie spaľuje vzniká SO2, ktorý zostáva v blízkom okolí a ostatok sa stretne s vodou a parou v ovzduší a z SO2 vznikne H2SO4 – spôsobuje korodovanie .Rôzne exhalačné zdroje (selén, arzén).

Exhalačné zdroje :
o bodové – komín
o líniové – 200 až 250 komínov (VSŽ)
o stabilné
o pohyblivé – výfuk
o permanentné
o sezónne – cukrovar

SR ako krajina bola silno industrializovaná, od roku 1948 množstvo ťažkého priemyslu – s tým spojená veľká spotreba nerastných surovín, čo spôsobilo veľké znečisťovanie Ž.P. Bolo dôležité , že bola práca a dôsledkami sa nikto nezaoberal.
Už v 18. storočí – dym , sadze a ich nebezpečenstvo na zdravie človeka boli predmetom Vedeckých štúdií.

Znečisťovanie ovzdušia:
? oxid siričitý (SO2) – spaľovanie uhlia
? oxidy dusíka (Nox) – v dôsledku spaľovacích procesov výbušných motorov. Zle pôsobia na zdravie – mení sa krvný obraz, vznikajú rôzne ochorenia.
? ťažké kovy – Olovo(Pb) , Ortuť (Hg), Cadmium, Chróm, Arzén- tieto látky sú škodlivé pre rastliny, zvieratá, ľudí. Ovzdušie ich transportuje do väčších vzdialeností
Škody na rastlinách z týchto kovov : rastliny sa už nedajú uzdraviť
Poškodenia na rastlinách : sú krátkodobé, rastlina sa dá ešte zachrániť Zvieratá: napr. škvrny na ich koži
? kyselina sírová – vytvárajú sa škvrny ovzdušia
? kyselina dusičná – poškodenia kože ,
znečistenia vo forme: plynov
rôsolí
tuhých častí (úlety)
tekutej

Normy kvality ovzdušia

Koncentrácia oxidov S a N. Na Slovensku meria stav S a N monitorovacia sieť.
Koncentrácia pre rastliny je prísnejšia ako pre ľudí, nemalo by byť vo vzduchu viac ako 40 mikrogr. SO2 na m3/deň. Ak je viac – vzniká škoda.
Ak sa dá dokázať, že úroda bola nižšia kvôli znečisťovateľovi – a to meraniami, vegetáciami rastlín (napr. ľubovník – pofŕkané lístky), tak Ž.P. je znečistené- Biolimitátor.
Zisťovanie kvality pomocou tuhých úletov – sadza, prach.
Norma , ktorá by nás mala chrániť – nesmie padnúť viac ako 150 t na km-2 /rok –1, takže ak sa prekročí vzťah 12,5 g na m-2/30 dní , tak je prekročené povolených 150t a prostredie je znečistené (prach, ktorý napadá by mal byť netoxický).
Indikácia na ťažké kovy – chemicky
Čo sa týka ovzdušia – sú to včely – peľ , pomocou, ktorého máme zmapované celé SROV. Chemicky namerané = biologicky nameraná – Bioindikátor.
Taktiež machy a lišajníky veľmi dobre indikujú znečisťovanie ovzdušia.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 2.4.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?