VÝROBNÁ ČINNOSŤ PODNIKU

Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 04 – VÝROBNÁ ČINNOSŤ PODNIKU, ANALÝZA OBJEMU VÝROBY, PRODUKČNÁ FUNKCIA

Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 04 – VÝROBNÁ ČINNOSŤ PODNIKU, ANALÝZA OBJEMU VÝROBY, PRODUKČNÁ FUNKCIA (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Ukážka dokumentu

Pozrite si náhľad dokumentu na stiahnutie: Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 04 – VÝROBNÁ ČINNOSŤ PODNIKU, ANALÝZA OBJEMU VÝROBY, PRODUKČNÁ FUNKCIA.


Ekonomika podniku - okruh č. 4
VÝROBNÁ ČINNOSŤ PODNIKU, ANALÝZA OBJEMU VÝROBY, PRODUKČNÁ FUNKCIA
Výrobná činnosť v rozhodujúcej miere ovplyvňuje samotné fungovanie podniku, jeho postavenie na trhu a konkurenčnú schopnosť jeho výrobkov. Výrobe sa preto venuje maximálna pozornosť na všetkých stupňoch riadenia podniku.
Výroba (V) je časť transformačného procesu, t.j. konkrétna premena výrobných faktorov (vstupov) na výrobky (výstupy). Táto premena prebieha ako výrobný proces, ktorý pozostáva z celého radu pracovných, automatických aj prírodných procesov a je ohraničený časovým intervalom, v ktorom sa východiskové vstupy premieňajú na výstupy.
Výrobný proces (VP) môžeme charakterizovať ako tvorivý proces, ktorého funkciou je tvorba úžitkových hodnôt a predstavuje hlavnú činnosť podniku. Medzi základné aspekty jeho členenia patrí:
1. výrobný program - VP členíme podľa toho, ako sa jednotlivé VP podieľajú na tvorbe výstupných prvkov:
a) hlavný VP - súhrn operácií meniacich zloženie, akosť surovín, materiálov, ktoré priamo vstupujú do výrobkov a tvoria ich substanciu. Je základom VP v podniku, je v súlade s výrobným plánom
b) pomocný VP - zabezpečuje výrobu výrobkov a realizáciu výrobkov bezprostredne potrebných pre zabezpečenie chodu hlavného VP, ktoré však nevchádzajú do výrobkov a iba málokedy opúšťajú podnik (výroba výrobných pomôcok, údržbárenské a opravárske práce)
c) vedľajší VP - zabezpečuje všetky druhy energií (výroba elektrickej energie, stlačeného vzduchu a pod.)
d) pridružený VP - v rámci neho sa realizuje výroba výrobkov, ktorá bezprostredne nesúvisí s výrobným plánom alebo výrobným programom podniku
2. zložitosť výrobkov člení VP na:
a) jednoduché VP - vyrábajú sa v nich jednoduché výrobky z jedného druhu východiskového materiálu, jednotlivé činnosti sa uskutočňujú postupne za sebou
b) zložité VP - vyrábajú sa v nich zložité výrobky, VP sa skladá z niekoľkých jednoduchých alebo čiastkových VP
3. účasť prírody, človeka a techniky - VP členíme:
a) prírodné procesy - východiskový materiál sa účelne mení pôsobením prírodných síl
b) pracovné procesy - pracovná sila pôsobí pri použití náradia, strojov, zariadení na surovinu tak, aby ju cieľavedome premenila na hotový výrobok. Tu patria hlavne VP chemickej a mechanickej výroby.
c) automatické procesy - premena suroviny na hotový výrobok sa uskutočňuje pôsobením strojov a
zariadení samočinne (bez priameho vplyvu človeka)
4. použitá technológia - podľa tohto hľadiska rozlišujeme:
a) ťažobné technologické procesy - surovina sa 1x dostáva do styku s pracovnou silou a výrobným zariadením
b) mechanické technologické procesy - nemení sa podstata spracovávanej suroviny, mení sa jej tvar a veľkosť
c) chemické technologické procesy - mení sa vlastnosť spracovávanej suroviny
d) biochemické procesy - mení sa podstata spracovávanej suroviny vplyvom prírodných procesov
d) energetické technologické procesy - spojené v výrobou elektriny, pary, plynu a pod.
5. skladba výrobkov - podľa tohto hľadiska členíme VP na 3 základné výrobné fázy, ktoré sa vyznačujú technickou, priestorovou a časovou ucelenosťou:
a) predzhotovujúca fáza - východiskový materiál a suroviny sa spracovávajú na polotovary a polovýrobky, určené na ďalšie spracovanie
b) zhotovujúca fáza - vyrábajú sa jednotlivé súčiastky výrobku
c) dohotovujúca fáza - činnosti, pri ktorých sa zo súčastí a uzlov vyrábajú výrobky
6. spôsob a miera opakovateľnosti výroby - VP členíme na:
a) pretržitý - výroba sa preruší v závislosti od organizácie práce, resp. potrieb podniku
b) nepretržitý - kontinuálny proces obyčajne v chemických či hutníckych výrobách; preruší sa len pri opravách a vo výnimočných prípadoch
c) cyklický - opakuje sa v pravidelných cykloch a hovoríme o sériovosti výroby
d) necyklický - ide o sporadickú výrobu, ktorá je charakteristická pre kusový typ výroby.
Medzi zákonitosti VP patrí:
1. proporcionálnosť - kvantitatívna vyváženosť medzi jednotlivými zložkami VP
2. paralelnosť (súbežnosť) - možnosť súčasne vyrábať časť alebo všetky rovnaké či rozdielne činnosti. Využitím paralelnosti sa skracuje dĺžka výrobného cyklu výrobku, urýchľuje sa prísun výrobkov na trh, znižuje sa potreba zásob surovín a materiálov, skracuje sa doba obratu obežného majetku.
3. rytmickosť - v rovnakých časových intervaloch sa vynaloží rovnaké množstvo jednotlivých druhov výrobných faktorov a dosiahne sa rovnaké alebo vzrastajúce množstvo výroby, t. z. ide o rovnaký a pravidelný priebeh VP
4. nepretržitosť - je prejavom uplatňovania proporcionality, paralelnosti a rytmickosti VP. Ide o nerušené pôsobenie všetkých komponentov VP, keď sa výroba nezastavuje a jednotlivé operácie na seba plynule nadväzujú.
Typy výroby
Pod typom výroby rozumieme súhrn technologických znakov výroby, ktoré vyplývajú z charakteristických čŕt a technickohospodárskej funkcie vyrábaných výrobkov. Je to vlastne prostredníctvom množstva rovnakje alebo rovnorodej výroby charakterizovaná organizačná forma výroby. Typ výroby ovplyvňuje celkovú výrobnú činnosť podniku hlavne v nasledovných oblastiach:
- ovplyvňuje voľbu technológie výroby, strojového zariadenia, rôznych nástrojov, prípravkov a pod.
- pôsobí na formy organizácie VP
- predurčuje mieru podrobnosti konštrukčnej a technologickej prípravy, ako aj rozsah prác súvisiacich s vypracovaním technologického postupu
- od typu výroby závisí priamo celá organizácia riadenia VP (zriaďovanie dielní, rozsah riadiaceho aparátu, metódy operatívneho riadenia a pod.)
- ovplyvňuje kvalifikačnú štruktúru pracovníkov
- jednotlivé typy výroby ovplyvňujú ekonomické výsledky VP, čo sa prejavuje v stupni využívania strojového zariadenia, výrobnom cykle, produktivite práce a výške nákladov
Základným kritériom je miera opakovateľnosti VP. Podľa toho potom rozlišujeme:
1. Hromadný typ výroby - prevláda výroba jedného alebo malého počtu výrobkov vyrábaných vo veľkom množstve. Je charakterizovaný:
- vysokou mierou opakovateľnosti
- vysokým stupňom stálosti výrobného programu
- využívaním špeciálnych výrobných zariadení určených pre jeden druh výrobkov
- dokonalou a podstatnou deľbou práce (odzrkadľuje sa vo vysokej špecializácii robotníkov)
- vysokou úrovňou technickej prípravy výroby a jej podrobným spracovaním
- vysokou úrovňou organizácie práce a výroby
- vysokým stupňom mechanizácie a automatizácie výroby, čo vytvára predpoklady pre uplatnenie progresívnych technológií a zavedenie prúdovej výroby
2. Sériový typ výroby (najčastejší) - zhotovovanie viacerých výrobkov za sebou v obmedzenom počte (sérií) na rovnakých alebo rôznych výrobných zariadeniach. Hlavné črty sériovej výroby:
- výrobok sa svojím charakterom podobá výrobku hromadnej výroby, pričom sa pri výrobe len obmedzeného množstva môže zvýrazniť individualita výrobku a pružnejšie sa môže prispôsobiť požiadavkám trhu
- technická príprava výroby je podobná hromadnej výrobe, avšak nie je tak podrobne prepracovaná vzhľadom na šírku sortimentu a rozsah výroby
- deľba práce sa uplatňuje v menšej miere ako pri hromadnej výrobe, čo sa prejavuje univerzálnosťou práce robotníkov
- vo väčšej miere sa využívajú tiež univerzálne stroje a nástroje, ktoré sa po menších úpravách dajú prispôsobiť na vykonávanie inej práce
- technická základňa je obyčajne na nižšej úrovni ako pri hromadnej výrobe
- nižšia je aj úroveň produktivity práce
- zložitejšie a nákladnejšie sa organizuje výrobný proces
- výrobky sa zhotovujú v sériách a súčasti výrobkov sa zadávajú do výroby v dávkach
Sériová výroba môže byť:
- veľkosériová - je najvyšším stupňom sériovej výroby a svojou podstatou, znakmi, ale aj ekonomickými dôsledkami sa najviac približuje hromadnej výrobe
- strednosériová - je ekonomicky menej výhodná, vzhľadom na stúpajúce náklady výroby a nižšiu produktivitu práce v porovnaní s veľkosériovou výrobou
- malosériová - vzhľadom na nízku opakovateľnosť výroby aj ekonomické dôsledky sa približuje ku kusovej výrobe
3. Kusový typ výroby - neopakovateľnosť jednotlivých druhov výrobkov a prác, príp. opakovateľnosť po určitom dlhšom časovom intervale. Dochádza k častému striedaniu výroby rôznych výrobkov a vykonávaniu rôznych prác. Vyznačuje sa týmito osobitosťami:
- jednotlivé hotové výrobky sa od seba líšia, každý výrobok predstavuje nový druh zodpovedajúci predstave budúceho užívateľa
- každý výrobok si vyžaduje samostatnú technickú prípravu výroby, ktorá je veľmi náročná, rozsiahla a nákladná
- častá obmena a prestavovanie pracovísk či úprava strojov kladú zvýšené nároky na spotrebu času a prerušenie práce
- robotníci vykonávajú rôznorodé práce, čo vedie k ich univerzálnosti, na ktorú je potrebný vysoký stupeň kvalifikácie
- najnižšie technická úroveň výroby
- vysoké náklady spojené so skladovaním materiálu a vysokou rozpracovanosťou výroby
- nerovnomerné využívanie výrobných zariadení
Výrobný program
- súhrn úžitkových hodnôt určitej sortimentnej skladby a kvality, ktoré podnik v určitom období vyrába alebo poskytuje
- výrobný program musí spĺňať tieto predpoklady:
- aby umožňoval podniku dosiahnuť a dosahovať čo najvyšší podiel na trhu
- aby zabezpečil dlhodobú tvorbu zisku
- aby riešil čo najefektívnejšie využitie výrobných faktorov
Každý podnik musí mať vyriešené 3 základné otázky: čo vyrábať, ako vyrábať a komu predať. Riešenie týchto 3 otázok by malo byť základom tvorby výr. programu a základom pre spracovanie jeho parciálnych programov, a to:
- výrobného programu (v užšom slova zmysle) - predstavuje technický výskum a vývoj nových výrobkov a výrobných technológií, výrobné a výrobkové inovácie, plán vyraďovania zastaraných výrobkov. Zahŕňa teda len riešenie otázky "čo vyrábať".
- riadiaceho programu - dáva odpoveď na otázku "ako vyrábať", t.j. ako zrealizovať stanovený výrobný program. Jeho súčasťou je riešenie otázok podnikovej organizácie, informačného systému podniku, plánovania financií, investícií a personálnej politiky podniku.
- obchodného programu - zahŕňa výskum potrieb v prieskume trhu, plánovanie predaja, rozvoj obchodných metód, rôzne formy podnecovania predaja
Od pojmu výrobný program treba odlíšiť pojem výrobný plán, ktorý reprezentuje konkrétnu realizáciu výrobného programu v danom časovom období. Je teda konkretizáciou výrobného programu v objeme, sortimente a kvalite, pričom jeho realizácia sleduje konkrétny cieľ - obyčajne maximalizácia zisku. Predstavuje konkrétnu výrobnú transformáciu základných výrobných faktorov na taký súbor vyrobenej produkcie, ktorý zodpovedá špecifikovanému cieľu.
Výrobná kapacita (VK)
VK (podľa Mallerowicza) = schopnosť podniku realizovať určité výkony za určitý časový úsek. Táto schopnosť je určená:
- podnikovými prostriedkami a ich výkonmi
- pracovnou silou a jej schopnosťami
- organizáciou
- časovým úsekom
Mallerovicz triedi kapacitu podľa 3 znakov:
- DRUH - podľa druhu môžeme členiť kapacitu na 2 druhy:
- technická K - určená technologickou výkonnosťou podnikových prostriedkov
- hospodárna K - t.j. kapacita, pri ktorej sú N na jednotku výkonu minimálne
- OBJEM - kapacita je určovaná množstvom výroby, a na základe toho rozoznávame.
- maximálna K - kapacita, ktorú dosiahneme s minimálnym časom potrebným na prípravu, ako aj s min. časovými stratami, pri max. intenzite výkonu a optimálnej organizácii. Nikdy nemôže byť prekročená.
- minimálna K - má význam len v niektorých výrobách, t.j. ak je daný výkon potrebné realizovať len v malom rozsahu.
- VÝKON - podľa výkonu rozoznávame 3 druhy kapacít:
- priemerná K - priemerný výkon podnikových prostriedkov, dielne, pracoviska, resp. celého podniku na základe údajov získaných za dlhšie časové obdobie
- normálna K - kapacita dosiahnutá v bežných prevádzkových podmienkach podniku
- efektívna K - dosiahneme ju pri zohľadnení všetkých kladných a záporných vplyvov.
Výrobnou kapacitou podniku sa označuje maximálne možný objem výroby požadovaného sortimentu a kvality, pri danej výrobnej štruktúre za jednotku času a pri uplatnení overených výrobných skúseností a efektívnej organizácii výrobného programu. Je to teda potenciálna schopnosť, resp. potenciálny výkon podniku vyrobiť určitý objem produkcie v určitom sortimente a časr.
Veľkosť VK zisťujeme na základe kapacitných prepočtov, ktoré sa uskutočňujú s cieľom:
1. stanoviť množstvo a štruktúru strojov, zariadení, resp. pracovných síl potrebných pre splnenie určitej výrobnej úlohy podniku - tento cieľ sa uplatňuje pri zakladaní nových podnikov,
2. určiť maximálny objem výroby s existujúcou výrobnou štruktúrou a pracovnými silami - uplatňuje sa pri plánovaní výroby a kontrole využitia výrobných zariadení v existujúcich podnikoch.
Pre určovanie VK a následné kapacitné prepočty je potrebné poznať:
a) meracie jednotky VK - musia vyjadrovať konkrétne a presné množstvo úžitkových hodnôt, ktoré je schopné podnik pri danej výrobnej štruktúre produkovať. Najpoužívanejšie sú naturálne ukazovatele, používajú sa aj hodnotové.
b) množstvo a štruktúru podnikových prostriedkov - pri určení VK majú rozhodujúcu úlohu stroje a zariadenia ako aktívna zložka potenciálnych výrobných faktorov
c) využiteľný časový fond strojov a zariadení - závisí od charakteru výrobného procesu z hľadiska kontinuálnosti. Rozlišuje viacero časových fondov:
- kalendárny ČF - počet kalendárnych dní v roku
- nominálny ČF - od kalendárneho ČF odpočítame počet dní pracovného pokoja, pracovného voľna a štátom uznané sviatky
- využiteľný (efektívny) ČF - od nominálneho ČF odpočítame časové straty v dôsledku plánovaných opráv strojov a zariadení, príp. aj ďalšie časové straty a prestoje. Berieme ho obyčajne za základ všetkých kapacitných prepočtov
d) kapacitnú normu - určuje buď množstvo výrobkov, ktoré je schopné vyrobiť určité výrobné zariadenie (kapacitná norma výrobnosti - Nv = počet výrobkov za určitú časovú jednotku), alebo čas, za ktorý sa určitý výrobok na danom výrobnom zariadení vyrobí (kapacitná norma prácnosti - Np = čas potrebný na výrobu určitého výrobku).
Výpočet výrobnej kapacity:


Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 04 – VÝROBNÁ ČINNOSŤ PODNIKU, ANALÝZA OBJEMU VÝROBY, PRODUKČNÁ FUNKCIA (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Pošlite nám materiály

Chcete rozšíriť túto sekciu? Máte dobré materiály, ktoré chcete sprístupniť aj ďalším? Pošlite nám ich na náš e-mail, alebo nás kontaktujte!

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 20.10.2009. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?