(, EuroEkonóm.sk ,  0)

Štátnice – Manažment – 09 – 03 – MANAŽÉRSKE ROZHODOVANIE, pojem, proces a teórie rozhodovania, typy problémov a ich vyhľadávanie, racionálno-ekonomický, administratívny model rozhodovania, kreatívne techniky rozhodovania

Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Manažment – 09 – 03 – MANAŽÉRSKE ROZHODOVANIE (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Ukážka dokumentu

Pozrite si náhľad dokumentu na stiahnutie: Štátnice – Manažment – 09 – 03 – MANAŽÉRSKE ROZHODOVANIE, pojem, proces a teórie rozhodovania, typy problémov a ich vyhľadávanie, racionálno-ekonomický, administratívny model rozhodovania, kreatívne techniky rozhodovania.


3. MANAŽÉRSKE ROZHODOVANIE
pojem, proces a teórie rozhodovania
typy problémov a ich vyhľadávanie
racionálno-ekonomický, administratívny model rozhodovania
kreatívne techniky rozhodovania
Vypracovanie:
pojem, proces a teórie rozhodovania
V manažmente má rozhodovanie privilegované postavenie. Prostredníctvom rozhodovania sa realizujú výsledky plánovania, organizovania, koordinovania a práce s ľuďmi.
Herbert Simon rozlišuje 2 druhy rozhodovania:
1) naprogramované rozhodovanie - rieši problémy, s ktorými sme sa už stretli, problémy rutinné a opakované. Poznáme postup riešenia, máme urobený program, používajú sa pravidlá, štandardné postupy a taktiky
2) nenaprogramované rozhodovanie - rieši problémy, s ktorými sa v živote nestretol, ide o problémy zložité a ojedinelé, nevie ako postupovať, vyžaduje sa tvorivé riešenie
Proces rozhodovania rozdelil Simon do 3 krokov:
1) prieskum - dokonalá analýza problému a nachádzanie príležitostí
2) návrh - projekčná činnosť pri rozhodovaní, predstavuje hľadanie vhodných riešení
3) výber - testovanie vhodného riešenia na základe zvolených kritérií.
Princípy rozhodovania sú:
- rozhodovanie sa musí opierať o reálnosť predpokladaných alternatív cieľa
- organizácia môže realizovať len jednu alternatívu cieľa
- v rozhodovaní by mala byť vybraná taká alternatíva, ktorá najviac vyhovuje vzhľadom na mieru rizika, úplnosť a pravidelnosť informácií
- pri rozhodovaní je žiadúce sa opierať o potrebu dlhodobého prežívania a fungovania organizácie
- pre rozhodovanie je potrebné si utvoriť kritérium alebo sústavu kritérií rozhodovania
Typy rozhodnutí a úroveň manažmentu:
a) vrcholová úroveň - problémy strategického charakteru spojené so značnou mierou neurčitosti, problémy široké, neštruktúrované, neurčité.
b) stredná úroveň - najčastejšie programované rozhodovanie, problémy štruktúrované a neštruktúrované
c) najnižšia úroveň - jasne definované problémy s jednoznačnými požiadavkami na ich riešenie, problémy štruktúrované, rutinné a opakované.
Existuje množstvo prístupov k rozhodovaniu. Ich voľba závisí na charaktere problému, disponibilnom čase a na schopnostiach rozhodovateľa. Rozhodnutia predstavujú reakciu manažéra na vzniknuté problémy. Rozhodovanie je proces analyzovania a uvažovania, ktorého výsledkom je rozhodnutie.
Kroky rozhodovacieho procesu:
1) identifikácia problému
Pri identifikácii problému sa manažéri opierajú o indikátory, ako:
odchýlka od predchádzajúcej výkonnosti
odchýlka od plánu
vonkajšia kritika
V praxi sú často ťažkosti so špecifikáciou problémov, z viacerých dôvodov: vnímania problémov, špecifikácie problémov podľa riešenia, identifikácie príznakov ako problémov
Typy problémov:
a) krízové
b) bežné
c) príležitosti
Krízové a bežné problémy sa prezentujú samé, naopak príležitosti sa musia vyhľadávať. Pretože väčšina krízových a bežných problémov vyžaduje bezprostrednú reakciu, často sa stáva, že manažéri venujú veľkú časť svojho času riešeniu relatívne nevýznamných krízových a rutinných problémov a nezostáva im čas na vyhľadávanie nových príležitostí.
2) stanovenie alternatívnych riešení
Po definovaní problému sa hľadajú reálne alternatívy jeho riešenia. Vyžaduje si to zhromaždiť relevantné informácie z vonkajšieho a vnútorného prostredia. Vhodné je vypracovať viac alternatív, pretože väčší počet alternatívnych riešení prispieva k rýchlejšiemu dosiahnutiu rozhodnutia.
3) hodnotenie alternatívnych riešení
Keď sú vypracované alternatívne riešenia problémov, je potrebné ich vyhodnotiť a vzájomne porovnať. Najvhodnejšia bude tá alternatíva, ktorá prinesie najpriaznivejšie výsledky a čo najviac bude eliminovať nepriaznivé. Ako kritéria hodnotenia môžu byť napr. minimalizácia nákladov, dosiahnutie väčšieho uspokojenia zákazníkov, zvýšenie kvality produkcie a pod. Pri hodnotení variantov môže ísť o 3 typy rozhodovania, vzhľadom na mieru rizika:
a) rozhodovanie za podmienok istoty - rozhodovateľ má k dispozícii kompletné znalosti o možných dôsledkoch voľby jednotlivých alternatív
b) rozhodovanie za podmienok rizika - k dispozícii má pravdepodobné odhady vzniku možných dôsledkov voľby jednotlivých altenatív
c) rozhodovanie za podmienok neurčitosti - nemá žiadne informácie s tým, s akou pravdepodobnosťou môžu nastať možné dôsledky voľby jednotlivých alternatív. V tomto prípade je možné použiť prístup optimistický (volí sa alternatíva s maximálnym úžitkom), pesimistický (presvedčený o tom, že vždy nastanú okolnosti, ktoré spôsobia, že nastane ten najhorší možný dôsledok, preto vyberajú takú variantu, ktorá pre ne predstavuje najmenšie zlo), opatrne optimistický (snaha minimalizovať riziko spolu s dosiahnutím čo najväčšieho úžitku, preto sa snažia rozhodnúť tak, aby sa dôsledky rozhodnutí čo najviac priblížili k optimu, proste niečo medzi optimistickým a pesimistickým rozhodnutím) alebo nerozhodný (prikláňa sa k tej variante, ktorej očakávaný priemerný úžitok by bol najpriaznivejší)
4) výber vhodnej alternatívy
Zmyslom je dosiahnuť cieľ riešeného problému. Rozhodnutie predstavuje prostriedok, nie konečný cieľ.
5) implementácia rozhodnutia
Kvalita implementácia je dôležitejšia než sama voľba vhodnej alternatívy. Ak sa má dosiahnuť cieľ riešenia, je potrebné rozhodnutie efektívne implementovať.
6) kontrola a vyhodnotenie
Efektívny manažment vyžaduje periodické vyhodnocovanie dosiahnutých výsledkov. Ak sa skutočné výsledky významne odlišujú od plánovaných cieľov, je potrebné pristúpiť ku korekčných opatreniam.
To, či je lepšie individuálne alebo skupinové rozhodovanie, je otázne. V niektorých prípadoch sa rozhodnutia dosahujú lepšie individuálne, iné skupinovo (napr. pri určovaní cieľov je lepší skupinový prístup, pre stanovenie alternatívnych riešení taktiež skupinový prístup, pri hodnotení alternatív širší tímový prístup, pri výbere vhodnej alternatívy skupinový prístup, pri implementácii rozhodnutia je to zvyčajne záležitosť jednotlivca, pretože skupina ako celok nemôže byť za implementáciu rozhodnutia zodpovedná).
typy problémov a ich vyhľadávanie

Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Manažment – 09 – 03 – MANAŽÉRSKE ROZHODOVANIE (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Pošlite nám materiály

Chcete rozšíriť túto sekciu? Máte dobré materiály, ktoré chcete sprístupniť aj ďalším? Pošlite nám ich na náš e-mail, alebo nás kontaktujte!

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 21.10.2009. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?


Pridaj komentár