PODNIK A PODNIKANIE A DANE Z PRÍJMOV FO A PO

Štátnice – Ekonomika podniku – 06 – 01 – PODNIK A PODNIKANIE V TRHOVEJ EKONOMIKE, DANE Z PRÍJMOV FYZICKÝCH A PRÁVNICKÝCH OSÔB

Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 06 – 01 – PODNIK A PODNIKANIE V TRHOVEJ EKONOMIKE, DANE Z PRÍJMOV FYZICKÝCH A PRÁVNICKÝCH OSÔB (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Ukážka dokumentu

Pozrite si náhľad dokumentu na stiahnutie: Štátnice – Ekonomika podniku – 06 – 01 – PODNIK A PODNIKANIE V TRHOVEJ EKONOMIKE, DANE Z PRÍJMOV FYZICKÝCH A PRÁVNICKÝCH OSÔB.


Ekonomika podniku - okruh č. 1
PODNIK A PODNIKANIE V TRHOVEJ EKONOMIKE, DANE Z PRÍJMOV FYZICKÝCH A PRÁVNICKÝCH OSÔB
Podnikanie
Prvým autorom, ktorý termín podnikanie zaviedol do literatúry, bol Cantillon. Osobitná pozornosť sa venuje podnikaniu v ekonomickej teórii až na prelome 19. a 20. stor. v prácach Schumpetera a Knighta. Podľa Schumpetera podnikateľ:
- je činiteľom, ktorý inovačnou činnosťou uvádza trhovú ekonomiku do dynamického pohybu
- hľadá nové výrobné kombinácie, zdokonalenia v oblasti organizácie odbytu, zavádza nové výrobky a technológie, využíva nové zdroje surovín a pod.
- je iniciátorom ekonomického vývoja, využíva nové ekonomické príležitosti, ktoré mu poskytuje trhová ekonomika, čím ovplyvňuje existujúcu trhovú rovnováhu
Schumpeter pokladá za podnikateľov iba tých, ktorí realizujú inovácie vo výrobe a v službách (manažéri, členovia správnych rád, akcionári, zamestnanci). Ostatných pracovníkov, ktorí iba realizujú rutinné podnikové činnosti a nevytvárajú nové výrobné kombinácie, nepokladá za podnikateľov.
Zisk podľa Schumpetera nie je prvotným motívom pre podnikanie, je to len výsledok podnikateľskej činnosti. Motivácia podnikania vychádza z psychologických sklonov, preferencií a predstáv podnikateľa.
Podľa modernej teórie podnikania je podnikateľskou činnosťou taká ľudská aktivita, ktorá je orientovaná na dosiahnutie rovnovážneho stavu v ekonomike, t. j. stavu, kedy sú výrobné nástroje vynaložené optimálnym spôsobom so zreteľom na vlastnosti ekonomického prostredia. Zisk je tu nielen výsledkom podnikania, ale je aj základným motivačným prvkom, ktorý stimuluje podnikateľa.
Rozvoj podnikania má priamu súvislosť s nedokonalosťou trhu, s medzerami v jeho fungovaní. Podnikateľ sa orientuje na tieto medzery, objavuje v nich svoje ekonomické príležitosti, ktoré sa snaží efektívne zaplniť, uplatniť sa na trhu. Takto chápané podnikanie si vyžaduje, aby podnikateľ:
- poznal ekonomické príležitosti súčasného a budúceho trhu a mal ideovú predstavu o ich využití (podnikateľskú ideu si musí overiť prostredníctvom analýzy trhu, ktorá mu poskytne informácie o nenasýtených segmentoch trhu, o konkurenčnej situácii, o cenovej politike najvýznamnejších konkurentov a pod.)
- poznal právne aspekty podnikania platné v podnikateľskom prostredí
- zvolil správny časový okamih pre vstup na trh so zreteľom na medzery v trhu a stav konkurencie
- bol techniky, technologicky, osobnostne a finančne pripravený na podnikateľskú aktivitu
- mal pripravený podnikateľský zámer
V nadväznosti na modernú teóriu podnikania možno chápať podnikanie ako praktické využívanie podnikateľských príležitostí, ktoré vznikajú v dôsledku nerovnováhy na trhu. Je to súbor podnikateľských aktivít, ktorými sa zabezpečuje prechod k rovnovážnemu stavu na vyššej úrovni.
Podnikanie ako tvorivá ľudská činnosť má určité charakteristické znaky, ktorými sa odlišuje od iných druhov ľudských činností. Sú to:
- samostatnosť konania hospodárskych subjektov
- iniciatívnosť
- smelosť a vynaliezavosť
- novátorstvo v riešení neštandardných úloh a pri dosahovaní cieľov
- schopnosť rozhodovať v podmienkach neistoty
- ochota preberať a znášať hospodárske riziká
Pre úspešnú podnikateľskú činnosť musia byť vytvorené subjektívne a objektívne predpoklady, ktoré by mali v praxi vytvárať organicky súvisiaci celok.
1. Objektívne predpoklady podnikania - sú vytvárané najmä trhovou ekonomikou, ktorá stimuluje podnikanie tým, že umožní využiť ekonomické príležitosti všetkým tým, ktorí chcú v uvedenom odbore podnikať. Objektívne predpoklady podnikania stimulujú:
- vonkajšiu podnikavosť = schopnosť objaviť alebo vytvoriť a efektívne využiť podnikateľské príležitosti, ktoré vzniká na trhu z interakcií medzi podnikateľom, zákazníkmi, konkurentmi, finančnými partnermi, kooperujúcimi podnikmi a pod.
- vnútornú podnikavosť = schopnosť podnikateľov odhaľovať a využívať vnútrofiremné podnikateľské príležitosti v jednotlivých častiach transformačného procesu (výroba, predaj, obstarávanie, technický rozvoj, personalistika a pod.). Vnútorná podnikavosť vytvára predpoklady pre rozvoj vonkajšej podnikavosti, nakoľko sú obe úzko prepojené a vzájomne sa prekrývajú.
2. Subjektívne predpoklady podnikania - individuálne vlastnosti na realizovanie určitého druhu podnikania. Závisia od človeka, jeho schopností, pripravenosti, motivácie na podnikanie. Osobnostné rysy, ktoré by mal mať každý podnikateľ:
- potreba presadiť sa v kolektíve
- prirodzená autorita a prevaha
- schopnosť podstupovať riziká
- pozitívna predstava o sebe
- iniciatívnosť a nezávislosť
- schopnosť riešiť problémy
- optimistický pohľad do budúcnosti
- stanovovanie si náročných cieľov a snaha realizovať ich
Nevyhnutnou súčasťou predpokladov podnikania sú aj právne predpoklady. Základnou právnou normou, ktorá upravuje podnikanie v SR, je Obchodný zákonník - podnikanie sa tu chápe ako sústavná činnosť, vykonávaná samostatne podnikateľom, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
SUBJEKTY PODNIKANIA
Podľa Obchodného zákonníka sa za podnikateľa považuje osoba (FO alebo PO), ktorá:
- je zapísaná v obchodnom registri
- podniká na základe živnostenského oprávnenia
- podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov
- je fyzická osoba, ktorá uskutočňuje poľnohospodársku výrobu a je pre jej výkon evidovaná
Subjekty podnikania môžeme rozčleniť do 2 skupín:
a) podnik jednotlivca - FO alebo PO, vždy je to právne samostatný, vlastnícky oddelený podnik. Je to väčšinou malý podnik, ktorý je vo vlastníctve jedinej osoby, ktorá plne a neobmedzene ručí sa výsledky svojej podnikateľskej činnosti a sama znáša podnikateľské riziko.
b) podnikateľská jednotka - právne samostatný a vlastnícky oddelený subjekt podnikania, v ktorých rozvíja podnikateľské aktivity kolektív podnikateľov. Sú to všetky obchodné spoločnosti, banky, družstvá, združenia podnikov.
Podnik
Definície podniku:
- Synek - organický súbor ľudí (podnikateľ a ďalší pracovníci) a vecných prostriedkov (výrobné prostriedky ako stroje, budovy, suroviny, peniaze) vytvorený na trvalé uspokojovanie cudzích potrieb za účelom dosahovania zisku
- Sedlák - ekonomicky a právne samostatná podnikateľská jednotka, ktorej základnými znakmi sú:
- kombinácia výrobných faktorov (každá podnikateľská činnosť musí byť vybavená výrobnými faktormi a ich vhodná kombinácia ich umožní zhodnotiť - reťazec "výrobné faktory ? tovar ? zisk)
- právna samostatnosť (umožňuje podniku vstupovať do právnych vzťahov voči ostatným podnikateľským subjektom. Formálnym dôsledkom právnej subjektivity je zápis väčšiny podnikov do obchodného registra. Právna subjektivita podnikov, ktoré nemajú túto povinnosť, je determinovaná živnostenským alebo inými druhmi oprávnení.)
- ekonomická samostatnosť (prejavuje sa v nezávislom rozhodovaní o majetku a činnosti podniku pri zachovaní právnych noriem)
- Obchodný zákonník - súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.
Znaky podniku podľa GUTENBERGA:
1. všeobecné - nezávislé od uplatňovania hospodárskeho systému:
- kombinácia výrobných faktorov - len taká jednotka je podnikom, v ktorom sa účelne kombinujú výrobné faktory vzhľadom k požadovanému výstupu podniku
- princíp hospodárnosti (ekonomický princíp) - vyjadruje snahu podniku konať čo najhospodárnejšie, a to týmito spôsobmi:
- maximalizácia výstupu (pri daných vstupoch dosiahnuť čo najvyšší výstup)
- minimalizácia vstupu (daný výstup realizovať pri čo najmenšom vstupe)
- optimalizácia vzťahu medzi vstupmi a výstupmi
- princíp finančnej rovnováhy - schopnosť podniku plniť svoje platobné povinnosti
2. špecifické - súvisia s uplatňovaným hospodárskym systémom:
a) pre podniky v trhovej ekonomike:
- princíp súkromného vlastníctva (právo majiteľa zúčastňovať sa na riadení podniku)
- princíp autonómie (sloboda podnikania bez štátnych zásahov, riziko neúspechu nesie podnik)
- princíp ziskovosti (tendencia k maximalizácii zisku vo vzťahu k vloženému kapitálu)
b) pre podniky v centrálne riadenej ekonomike:
- princíp spoločenského vlastníctva (spoločenský nárok na riadenie podnikov)
- princíp nadriadeného orgánu (podniky sú riadené orgánmi štátu na základe centrálneho národohospodárskeho plánu)
- princíp plánovitého riadenia (výkony podniku sú určené štátnym plánom)
Úspešnosť podniku na trhu závisí nielen od vnútropodnikových (interných) faktorov, ale aj od okolia podniku (externých faktorov). Podnikateľsky úspešné podniky (špičkové podniky) sú spravidla tie, ktoré majú dlhý životný cyklus, dosahujú dlhodobo vysokú rentabilitu a vysokú rozvojovú dynamiku a úspešne inovujú. K vnútorným atribútom špičkových podnikov patria:
- podnikatelia a manažment sú proinovačne orientovaní, schopní znášať podnikateľské riziká
- kompetentný top manažment so schopnosťami komunikácie a delegovania, s prirodzenou autoritou
- personál je zložený z tvorivých osobností, schopných spolupracovať
- vysoká úroveň vnútropodnikového riadenia
- flexibilnosť vo vzťahu ku zákazníkovi
- jednoduchá organizácia s malým štábom a s vysokým stupňom delegovania rozhodovacích právomocí
- podnikový mzdový systém s vysokou motiváciou
Na základe špecifických predností podniku sa vytvára image podniku, t. j. súhrn predstáv, ktoré má podnik vo verejnosti, názory a postoje, ktoré sa o podniku vytvárajú. Vytvára sa dlhodobým pôsobením mnohých objektívnych a subjektívnych činiteľov. Využívajú sa pri tom nástroje ako public relations, reklama, záruky a p.
Typológia a klasifikácia podnikov
Medzi najčastejšie kritériá, ktoré používame pri klasifikácii podnikov, patria:
- charakter konečného výsledku podnikovej činnosti
- hospodárske odvetvie
- technicko-organizačná charakteristika podniku
- veľkosť podniku
- vlastníctvo podniku
- právna forma podniku
1. charakter konečného výsledku podnikovej činnosti (výrobky alebo služby):
a) výrobné podniky - vyrábajú výrobky. Podľa druhu výrobkov ich môžeme členiť na:
- podniky prvovýroby (poľnohospodárske, lesné, ťažobné a energetické podniky, lov a rybolov) - ich spoločným znakom je získavanie statkov z prírody. Prvovýroba je náročná na prácu a kapitál.
- podniky druhovýroby (výroba investičných a spotrebných tovarov)
c) podniky služieb - ide o obchodné, dopravné, bankové, poisťovacie a iné podniky, ktoré poskytujú služby. Je náročná na ľudskú prácu.
Na tomto základe môžeme podniky rozdeliť do 3 sektorov národného hospodárstva:
- primárny sektor (podniky prvovýroby)
- sekundárny sektor (spracovateľské podniky)
- terciárny sektor (podniky služieb)
2. hospodárske odvetvie: podľa príslušnosti podnikov k odvetviu hospodárstva členíme podniky na poľnohospodárske, lesnícke, vodného hospodárstva, priemyselné, stavebné, dopravy a spojov, obchodné, peňažné, poisťovacie, bytového hospodárstva a pod.
3. technicko-organizačná charakteristika podniku:
a) podľa typu výroby:
- podniky hromadnej výroby - sú charakteristické úzkym sortimentom výrobkov vyrábaných vo veľkom množstve, čo spôsobuje vysokú mieru opakovateľnosti výrobného procesu. Po technickej stránke umožňuje najvyšší stupeň mechanizácie a automatizácie výrobného procesu (napr. hutnícke podniky, automobilky, ...).
- podniky sériovej výroby - sú charakteristické opakovateľnosťou operácií a výrobkov, čo sa prejavuje v zhotovovaní väčšieho počtu rovnorodých výrobkov (napr. elektrotechnika, strojárenstvo, ...). Podľa pravidelnosti opakovania môže ísť o podniky veľkosériovej, strednosériovej alebo malosériovej výroby.
- podniky s kusovou výrobou - sú charakteristické neopakovateľnosťou jednotlivých druhov výrobkov a operácií, príp. ide o nepravidelnú opakovateľnosť. Sú to hlavne podniky vyrábajúce na objednávku (napr. lode, turbíny, nábytok, ...).
b) podľa špecializácie výroby:
- predmetovo špecializované podniky - vyhotovujú rovnaké, príp. príbuzné druhy výrobkov alebo súčiastok
- technologicky špecializované podniky - vykonávajú určité technologické operácie rovnakých technických znakov na rôznych druhoch výrobkov (frézovanie, brúsenie, lakovanie, lisovanie a pod.)
c) podľa koncentrácie činnosti podniku:
- horizontálna koncentrácia - sústreďovanie rovnakej, príp. príbuznej výroby to jedného podniku
- vertikálna koncentrácia - sústreďovanie nadväzujúcich výrob, resp. komplexné spracovanie surovín, alebo sa spájajú na seba nadväzujúce výrobné a nevýrobné činnosti ako napr. výskum, výroba, predaj


Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 06 – 01 – PODNIK A PODNIKANIE V TRHOVEJ EKONOMIKE, DANE Z PRÍJMOV FYZICKÝCH A PRÁVNICKÝCH OSÔB (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Pošlite nám materiály

Chcete rozšíriť túto sekciu? Máte dobré materiály, ktoré chcete sprístupniť aj ďalším? Pošlite nám ich na náš e-mail, alebo nás kontaktujte!

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 20.10.2009. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?