Finančný trh, jeho podstata, funkcie, nástroje

Štátnice – Ekonomika podniku – 06 – 16 – Finančný trh, jeho podstata, funkcie, nástroje

Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 06 – 16 – Finančný trh, jeho podstata, funkcie, nástroje (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Ukážka dokumentu

Pozrite si náhľad dokumentu na stiahnutie: Štátnice – Ekonomika podniku – 06 – 16 – Finančný trh, jeho podstata, funkcie, nástroje.


Ekonomika podniku - okruh č. 16
FINANČNÝ TRH, JEHO PODSTATA, FUNKCIE, NÁSTROJE
Trhová ekonomika, jej formovanie a celkové fungovanie sú založené na pôsobení trhu. Trh predstavuje procesy predaja a kúpy medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi na finančno-ekonomickom základe. Je to významná oblasť ekonomiky určitej krajiny i sústavy krajín. Trh možno členiť z rôznych hľadísk, zvyčajne sa však člení na:
- trh tovarov a služieb
- trh výrobných činiteľov (pôdy, práce a kapitálu)
- finančný trh
- informačný trh (trh patentov, licencií a pod.)
- trh ideológií (knihy, noviny, umelecké výstavy a pod.)
Fin. trh sa pokladá za vrchol ostatných trhov, pretože na rozdiel od iných je trhom univerzálnym - jeho zdroje a prostriedky sú univerzálne využiteľné vo všetkých oblastiach. Vo vyspelých trhových ekonomikách fin. trh odráža prosperitu či neúspešnosť hospodárskeho vývoja jednotlivých podnikov, odborov, odvetví i národnej ekonomiky ako celku, je citlivým barometrom medzinárodno-ekonomických i medzinárodno-politických procesov. Jeho význam ustavične rastie. V súčasných podmienkach internacionalizácie hospodárskeho života a nerovnomerného ekonomického rozvoja umožňuje prílev zahraničného kapitálu, využívanie prírodného bohatstva zdrojov pracovných síl, uľahčuje prístup k lacným a nevyužitým výrobným činiteľov, čo napokon vedie k rastu efektívnosti výroby.
Na fin. trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt po fin. nástrojoch - peňažnom kapitále, platobných prostriedkoch, CP, predkupných právach, warrantoch, derivátoch, valutách, devízach, drahých kovov, poistnej ochrane a pod. Toto sústredenie sa uskutočňuje prevažne prostredníctvom fin. sprostredkovateľov, ktorí zabezpečujú vzájomné spojenie všetkých ekonomických subjektov, ktorí na fin. trhu vystupujú - orgány verejného sektora, podnikateľský sektor, obyvateľstvo i medzinárodné a nadnárodné inštitúcie. Výsledkom stretnutia ponuky a dopytu po nástrojoch fin. trhu sú ceny týchto fin. nástrojov, ktoré nadobúdajú formy úroku, kurzu CP, ceny opcií, predkupných práv, valutového a devízového kurzu, poistného a pod.
Vychádzajúc z predchádzajúcich úvah, fin. trh môžeme definovať ako trh, na ktorom fin. sprostredkovatelia prostredníctvom fin. nástrojov zabezpečujú pohyb krátkodobého, strednodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými ekonomickými subjektami v národnom i medzinárodnom meradle. Táto definícia fin. trhu zdôrazňuje 3 základné aspekty:
- systém fin. nástrojov
- systém fin. inštitúcií
- mechanizmus, ktorý zabezpečuje transformáciu peňažných prebytkov jedného sektora ekonomiky na financovanie potrieb deficitného sektora ekonomiky
Ďalšie definície fin. trhu:
a) Mishkin - fin. trh je systém ekonomických nástrojov, inštitúcií a vzťahov, ktorý sústreďuje, rozmiestňuje a prerozdeľuje peňažné prostriedky medzi ekonomické subjekty na základe ponuky a dopytu
b) Maness - fin. trh je mechanizmus, prostredníctvom ktorého plynú úspory jedného sektora ekonomiky do iného sektora ekonomiky
c) Ross - fin. trh je trh, ktorý umožňuje jednotlivcom a podnikom požičiavať a vypožičiavať si
d) Novotný - fin trh je derivátom trhu pôžičkového kapitálu a trhu akciového kapitálu, resp. predstavuje osamostatnenú formu existencie týchto dvoch trhov
e) Beneš a Musílek - na fin. trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt peňazí a kapitálu, utvára sa jeho cena, za ktorú sú subjekty fin. trhu ochotné uskutočňovať finančné operácie a transakcie. Fin. trh presnejšie vyjadruje jednotu krátkodobých a dlhodobých transakcií v reprodukčnom procese modernej ekonomiky.
f) Blake - fin. trhy sú miesta, kde sa investičné produkty utvárajú a transferujú, resp. systémy, prostredníctvom ktorých sa tak deje
g) Rose - fin. trhy umožňujú tok úspor (pochádzajúci predovšetkým z domácností) k tým jednotlivcom a inštitúciám, ktoré potrebujú na svoje útraty viac fin. prostriedkov, koľko je im poskytované z ich súčasných príjmov. Fin. trhy sú srdcom fin. systému (je to súbor trhov, inštitúcií, zákonov, regulácií a techník, pomocou ktorých sú obchodované fin. nástroje po celom svete), určujú objem disponibilného úveru, podnecujú sporivosť, utvárajú úrokové sadzby a ceny CP.
h) Vlachynský - fin. trh je systém vzťahov, inštitúcií a nástrojov umožňujúcich sústreďovať, rozmiestňovať a znovurozdeľovať dočasne voľné fin. prostriedky medzi ekonomické subjekty na základe vzťahu ponuky a dopytu
Teória fin. trhu vychádza z formulácie základných podmienok tohto trhu a možností, ktoré daná spoločnosť i ekonomika vytvára pre pôsobenie fin. trhu. Vo všeobecnosti sa uvádzajú 3 základné pomienky existencie a fungovania fin. trhu:
- motívy individuálneho sporenia a jeho stimulácia
- možnosť investovať dočasne získané peňažné prostriedky
- zodpovedajúce inštitúcie, ktoré podporujú investovanie
Fin. trh môže plne a bez zábran pôsobiť iba vtedy, ak sú tieto základné podmienky splnené.
Vznik voľných fin. zdrojov je charakteristickou črtou vyspelej trhovej ekonomiky. Vždy v nej pôsobia subjekty s príjmami vyššími ako suma, ktorú potrebujú na financovanie svojej bežnej spotreby. Rozdiel medzi bežným príjmom a spotrebou nazývame úsporami. Najdôležitejšími tvorcami úspor sú domácností (ich príjmy prevyšujú bežné výdavky), ďalej sú to aj podniky (ak ich výnosy presahujú náklady), a aj vláda (prebytok štátneho rozpočtu). Fin. trh umožňuje efektívny transfer zdrojov od prebytkových subjektov k finančne nedostatkovým subjektom, t.j. fin. trh plní tieto úlohy:
- sústreďovanie dočasne voľných zdrojov peňažných prostriedkov
- rozmiestňovanie (alokácia) voľných zdrojov tam, kde je ich využitie najefektívnejšie - pružné prelievanie kapitálu z odvetvia do odvetvia
- znovurozdeľovanie voľných zdrojov - premena úspor na investície
SYSTÉM FINANČNÝCH NÁSTROJOV
Systém fin. nástrojov, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje presun voľných peňažných prostriedkov z prebytkového sektora ekonomiky do deficitného sektora ekonomiky, je veľmi bohatý. Tvoria ho vklady, úvery, osobitné formy úverov (faktoring, fortfaiting, leasing) a v čoraz väčšej miere cenné papiere.
a) Historický náčrt vzniku CP
Prvé CP vznikli v alexandrijskej dobe - bankári vydávali vkladateľom písomné potvrdenia o vklade a dlžníci potvrdzovali svoje záväzky vystavením a podpísaním dlžobných úpisov. V stredoveku dochádza k ďalšiemu rozvoju CP - objavujú sa tzv. generálne listy - emitenti CP (napr. pápeži, kniežatá, králi a pod.) sa zaväzovali svojim veriteľom splatiť úver vrátane úrokov, pričom ich bolo možné v prípade potreby predať inej osobe. V 12. stor. vznikla aj prvá zmenka, a od tohto storočia sa datuje aj vznik najstarších akcií. Rozhodujúci význam v rozvoji CP mal vznik a rozvoj kapitalizmu. Prispelo k tomu zdokonaľovanie techniky bankových operácií, deficitné financovanie štátneho dlhu a rozvoj akciovej formy podnikania, ktorá sa v značnej miere rozširovala od prelomu 19. a 20. stor.
V Československu bolo financovanie formou vydávania CP značne rozšírené do r. 1945. Na základe dekrétu prezidenta v r. 1945 boli takmer všetky CP dané do povinnej úschovy príslušným peňažným ústavom. Peňažnou reformou v r. 1953 došlo k zrušeniu všetkých pohľadávok a záväzkov z tuzemských CP, nedotknuté zostali len záväzky československého štátu voči cudzine. V rokoch 1967 - 1969 došlo k čiastkovým pokusom rozvinúť trh CP, a to napr. emisiou bankových obligácií či štátnych dlhopisov. V tomto období vznikali aj akciové spoločnosti, hlavne v oblasti podnikov zahraničného obchodu, neboli však vydávané akcie. Po r. 1989 dochádza k obnoveniu trhu CP. V dôsledku kupónovej privatizácie vznikali a.s., ktoré emitovali akcie. Štát, mestá, obce, banky a podniky postupne emitujú obligácie a vznikajú aj ďalšie CP peňažného a kapitálového trhu.
Právny rámec, ktorý upravuje CP v SR v súčasnosti, tvoria nasledujúce zákony:
- šekový a zmenkový zákon
- devízový zákon
- zákon o dlhopisoch
- Obchodný zákonník
- zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
- zákon o burze CP
- zákon o investičných spoločnostiach a investičných fondoch
- zákon o CP
- zákon o bankách
- zákon o NBS
- zákon o daniach z príjmov
b) Podstata CP
Ekonomické subjekty sa zaujímajú o CP minimálne z 2 dôvodov:
a) sú nástrojom, prostredníctvom ktorého môžu získať peňažné prostriedky na financovanie potrieb
b) sú jednou z možností investovania voľných peňažných prostriedkov, špekulácie i hedgingu (zaistenia)
Podstatným znakom CP bez ohľadu na ich druh či podobu (listinnú alebo dematerializovanú) je záznam o peňažnej pohľadávke alebo o majetkových právach, príp. o ďalších právach s ním spojených. CP okrem toho, že potvrdzujú majetkové práva alebo peňažnú pohľadávku vlastníka na určité plnenie voči tomu, kto CP emitoval, sú nositeľom právneho nároku, pre ktoré vznik, existenciu, prevod a zánik sú v zásade nenahraditeľné. Jednoducho povedané, CP je legálna reprezentácia práva na získanie očakávaného budúceho prospechu za stanovených podmienok.
Majiteľ listinného CP nemôže požadovať bez CP uspokojenie svojich požiadaviek a emitent môže odmietnuť plnenie záväzku, ak nie je predložený CP. Ak bola listina zničená alebo stratená, je nutné ju umoriť a vystaviť náhradnú listinu. Zaknihovaný CP nemožno predložiť pri uplatnení práva, pretože existuje len ako zápis v zákonom stanovenej evidencii. Kvalifikovaným spôsobom preukázať jeho existenciu je možné výpisom z tejto evidencie. Rozdiel medzi listinným CP a výpisom z evidencie je v tom, že výpis je len dôkazovým papierom, ktorý ak je zničený alebo stratený, nemusí byť umorený, ale vydá sa len nový výpis. Práva spojené so zápisom nie sú totiž totožné s týmto výpisom, ale len s príslušným zápisom.
c) Podoba CP
CP môžu mať:
1. LISTINNÚ PODOBU - listinné CP sa skladajú z:
- plášťa - plášť je hlavnou listinou CP. Obligatórne náležitosti plášťa na jednotlivé druhy CP vymedzujú osobitné zákony.
- kupónového hárka zakončeného talónom - kupónový hárok obsahuje 10 - 20 kupónov (poukážok na výnos z CP). Kupóny všetkých CP upravuje zákon o CP. Údaje, ktoré obsahuje kupón:
- druh, emitent a číselné označenie CP, ku ktorému bol vydaný
- výšku výnosu alebo spôsob jeho určenia
- dátum a miesto uplatnenia práva na výnos
Talón (obnovovací list) slúži na vyzdvihnutie kupónového hárka potom, keď sa vyčerpali kupóny starého hárka. Talón je legitimačným lístkom - nie je CP (na rozdiel od plášťa a kupónov).
Zákonná úprava CP u nás nemá ustanovenia, ktoré by predpisovali tvar alebo grafickú úpravu listinných CP. Tieto kompetencie sú prenechané na rozhodnutie emitentov. Vonkajší vzhľad bol v minulosti prestížnou otázkou - návrhy boli dielom najlepších a najznámejších umelcov, ktoréže už kvalita zhotovenia viedla k posilneniu dôvery v solídnosť spoločnosti a naopak.
Listinné CP, ktoré sú uschované v centrálnom depozitári, sa označujú ako imobilizované CP. Imobilizácia CP existuje v krajinách s dlhoročnou tradíciou listinných CP (napr. v Nemecku) a je považovaná za postupný prechod k dematerializovanej podobe. Táto forma si vyžaduje vysoké náklady na stráženú dopravu do centrálneho depozitára a dobre strážené priestory na úschovu. Operácie s imobilizovanými CP sa uskutočňujú prevodmi na účtoch podobne ako pri dematerializovaných papieroch.
2. DEMATERIALIZOVANÚ PODOBU - sú uložené v pamäti počítača, v SR sú zaknihované v Stredisku CP. Dematerializovaná podoba CP znamená značné úspory na nákladoch spojených s tlačou na zvláštnom papieri so zvláštnym dozorom tlače, ochranou proti strate, zničeniu, krádeži, spravovaní, úschove, obchodovaní a pod., zabezpečuje vyššiu transparentnosť - sťažuje pranie špinavých peňazí, obchádzanie daňových povinností, umožňuje prehľad veľkosti vlastníckych podielov, zvyšuje rýchlosť a bezpečnosť procesu vysporiadania obchodov atď. Na druhej strane, dematerializovaná forma CP vyžaduje vysoké nároky na vybavenie kvalitnou výpočtovou technikou a sú s ňou spojené určité riziká, ktoré pri technike nemožno vylúčiť.
Vývojové tendencie v krajinách s rozvinutým kapitálovým trhom CP vedú postupne k dematerializovanej podobe CP. Listinnú podobu nahrádzajú účtovné záznamy v pamäti počítača a výplaty výnosov sa spravidla uskutočňujú z účtu spoločnosti na účet konkrétneho majiteľa CP. Za dematerializáciu CP sa už rozhodlo napr. Dánsko, Nórsko, Švédsko a Francúzsko, k čiastočnej dematerializácii prešli USA, Japonsko či Veľká Británia.
d) Členenie CP
1. podľa ekonomickej funkcie - z tohto hľadiska možno CP na slovenskom fin. trhu rozdeliť do 2 skupín:
- CP peňažného trhu - pokladničné poukážky, depozitné certifikáty, zmenky, šeky, akcepty
- CP kapitálového trhu - dlhopisy (štátne, komunálne, bankové, podnikové, zamestnanecké, konvertibilné a iné), hypotekárne záložné listy, vkladové listy, podielové CP (akcie, dočasné listy, podielové listy, podielnické družstevné listy - podiely), investičné kupóny, fin. deriváty a syntetické CP
2. podľa prevoditeľnosti - z hľadiska určenej osoby (PO alebo FO), na ktorú je právo vyplývajúce z CP viazané, a z hľadiska prevoditeľnosti, sa CP členia na 3 skupiny:
- CP na doručiteľa - oprávňujú vlastníka CP požadovať plnenie záväzkov, ktoré z neho vyplývajú. Prevádzajú sa jednoduchým odovzdaním (v prípade listinného CP) alebo prevodom na účte (v prípade dematerializovanje podoby CP). Nadobúdateľ z poctivého odovzdania sa stáva jeho vlastníkom.
- CP na rad - vyznačujú sa oprávnenou osobou menou s doložkou na rad (v niektorých prípadoch, pokiaľ to vyplýva zo zákona, nie je táto doložka potrebná, napr. zmenka, šek). Prevod práv na plnenie, ktoré je v CP obsiahnuté, sa uskutočňuje písomným vyhlásením buď na rube (rubopisom, indosamentom), alebo na listine, ktorá je k nemu pripojená. Rubopis u nás upravuje zmenkový a šekový zákon.
- CP na meno (rektapapiere) - znejú na určitú menovite uvedenú osobu, ktorá je oprávnená uplatniť právo z CP. Sú prevoditeľné tzv. cesiou (postúpením), o ktorom treba podať správu emitentovi, alebo dedičstvom. Zmluva o prevode CP na meno musí mať písomnú formu.
3. podľa druhu práva:
- CP s vecným právom (napr. hypotekárne záložné listy)
- CP s dlžobným záväzkom (napr. obligácie, zmenky, šeky)
- CP s majetkovou účasťou alebo podielmi (napr. akcie, podielové listy)
- dispozičné CP (napr. konosament, warrant, prepravné doklady)
4. z hľadiska emisie:
- hromadne vydávané CP (napr. akcie, obligácie)
- individuálne vydávané CP (napr. zmenky, šeky)
5. podľa stanovenia výnosu:
- pevne úročené CP (napr. klasické obligácie, vkladové listy)
- CP s premenlivým výnosom (napr. akcie, podielové listy)
- neúročené CP (napr. dispozičné CP, lósy, šeky)
- CP vyplácané mesačne, štvrťročne, najčastejšie však polročne a ročne, resp. nevyplácané vôbec (napr. obligácie s nulovým kupónom)
6. podľa podmienok splatnosti:
- CP s pevným termínom splatnosti, dospelosti (napr. obligácie)
- CP s pohyblivým termínom splatnosti (určitý druh obligácií)
- CP so žiadnym termínom splatnosti (akcie, perpetuity)
- CP s call opciou (emitent má právo na skoršenie splatenie nominálnej hodnoty)
- CP s put opciou (držiteľ CP má právo na skoršie splatenie nominálnej hodnoty)
7. podľa emitenta:
- štátne CP
- komunálne (municipálne) CP - emitované mestami a obcami
- súkromné (podnikové, bankové) CP
8. podľa práv a povinností:
- základné (kmeňové) CP
- prioritné CP
9. podľa zastupiteľnosti:
- nezastupiteľné CP (napr. hypotekárne záložné listy, zmenky, šeky)
- zastupiteľné CP (tzv. efekty, napr. akcie, obligácie)
10. podľa záložného práva:
- CP zaistené majetkom, inými CP a pod.
- nezaistené CP
11. podľa obehu:
- obchodovateľné CP - musia byť prevoditeľné
- neobchodovateľné CP - zakladajú právny vzťah len medzi 2 účastníkmi, emitent zakazuje predaj na sekundárnom trhu, uskutočňuje sa s nimi iba prvý predaj na primárnom trhu. Nevýhodu neobchodovateľných CP emitent niekedy znižuje záväzkom odkúpiť CP späť pred lehotou platnosti. Týmto druhom CP môžu byť napr. depozitné certifikáty, vkladové listy, komerčné CP a pod.
- CP s obmedzenou obchodovateľnosťou - napr. zamestnanecké akcie, ktoré možno prevádzať, predávať a kupovať len medzi zamestnancami spoločnosti alebo tými, ktorí odišli do dôchodku. Obchodovateľnosť či neobchodovateľnosť s CP musí byť uvedená v emisných podmienkach.
12. z hľadiska času:
- krátkodobé (do 1 roka)
- strednodobé (1 - 5 rokov)
- dlhodobé (nad 5 rokov)
13. podľa stupňa likvidity:
- perfektne likvidné CP - okamžite, kedykoľvek a bez poplatku premeniteľné na peniaze (túto vlastnosť však majú iba peniaze a bežné účty)
- ostatné CP
14. podľa reverzibility - reverzibilita meria rozpätie medzi nákupnou a predajnou cenou
- absolútne reverzibilné CP - pri absencii brokerských poplatkov by bolo možné peniaze premeniť na tento nástroj a späť beu akejkoľvek straty hodnoty. Túto definíciu spĺňajú iba penaize a iné neobchodovateľné fin. nástroje ako sú depozitá
- nie absolútne reverzibilné CP - sú to všetky ostatné obchodovateľné fin. nástroje, pretože vždy sa musí zaplatiť rozpätie medzi nákupnou a predajnou cenou (spread) tvorcom trhu
15. podľa miesta vydania a použitia:
- národné CP - vydávané a používané vnútri krajiny
- zahraničné CP - sú vydávané na jednom fin. trhu v zahraničí
- medzinárodné CP - sú vydávané a obchodované na niekoľkých trhoch v zahraničí
16. podľa predpovedateľnosti vývoja kurzu:
- predpovedateľné CP - napr. klasické obligácie s pevným výnosom
- nepredpovedateľné CP - napr. akcie, podielové listy
17. podľa zdaňovania:
- CP podliehajúce dani z príjmu
- CP podliehajúce dani z kapitálových výnosov
CP podliehajúce zrážkovej


Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 06 – 16 – Finančný trh, jeho podstata, funkcie, nástroje (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Pošlite nám materiály

Chcete rozšíriť túto sekciu? Máte dobré materiály, ktoré chcete sprístupniť aj ďalším? Pošlite nám ich na náš e-mail, alebo nás kontaktujte!

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 20.10.2009. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?