Daňový systém Slovenskej republiky

Najdôležitejšie príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tvoria dane. Predstavujú takmer 90 % zo všetkých príjmov. Slovensko počas svojej existencie prešlo mnohými zmenami a tieto zmeny mali dopad aj na daňovú sústavu. Najdôležitejšou z nich bola daňová reforma z roku 2004, ktorá vznikla z dôvodu viacerých spoločenských a politických zmien, ako je reforma sociálneho systému, dôchodkového systému a reforma zdravotníctva. Jej cieľom bolo odstránenie deformačných účinkov daňových zákonov, odstránenie dvojitého zdanenia príjmov, zjednodušenie daňovej sústavy a zatraktívnenie Slovenska zahraničným investorom.

Daňové zákony

Viacero zákonov bolo novelizovaných, zrušených, alebo vytvorených. Pri dani príjmov fyzických osôb je daňová sadzba 19 % ak suma neprekročí 176,8-násobok sumy platného životného minima alebo 25 % ak suma túto hranicu prekročí. K zníženiu zaťaženia fyzických osôb prispelo aj zvýšenie nezdaniteľnej sumy na daňovníka a to vo výške 19,2 násobku sumy životného minima.

Reformou boli taktiež prijaté zákony o spotrebných daniach, bolo prijatých päť nových zákonov o daniach zo spotreby piva, vína, liehu, tabaku a tabakových výrobkov a minerálnych olejov. V rámci harmonizácie daňového systému SR s daňovým systémom EÚ bol prijatý nový zákon o dani z pridanej hodnoty. Reformou boli upravené aj majetkové dane. Najdôležitejšími bodmi boli fiškálna decentralizácia, ktorá posilnila právomoci samosprávnych celkov, zníženie sadzieb dane a zrušenie, resp. nahradenie niektorých miestnych daní.

Daňové princípy

Návrh daňovej reformy bol založený na princípe spravodlivosti a proporcionality. Rovnaké objekty dane sú zdaňované rovnako (horizontálna spravodlivosť) a čím je predmet dane vyšší, tým daňovník zaplatí väčšiu daň (vertikálna spravodlivosť), pričom je zachovaná zásada proporcionality. Podľa medzinárodnej analýzy je Slovenská republika v jednoduchosti platenia dane na 122. mieste zo 178 hodnotených krajín sveta. V EÚ sú na tom horšie len Česko, Maďarsko, Rumunsko a Poľsko.

Platenie daní a kontrola

Postup pri platení dane, ale aj daňovú kontrolu, vymáhanie dane a iné otázky všeobecne rieši zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Avšak osobitne je platenie daní upravené v rôznych zákonoch, ktoré upravujú jednotlivé druhy daní. Zákon o správe daní a poplatkov sa podporne použije, ak pre daný druh dane nie je iným zákonom určené inak. Okrem zákonov je platenie dane upravené aj vo všeobecných nariadeniach obce(miestne dane).

Z pohľadu občanov, teda fyzických osôb, je významné najmä platenie dane z príjmu a platenie miestnych daní. Ostatné dane občania platia buď ako súčasť ceny výrobku, alebo ako podnikatelia, a to buď vo svojom mene, alebo v mene právnickej osoby(obch. spoločnosť, občianske združenie…).

Členenie daní

Podľa toho, či sú tieto dane v cene výrobku, ktorý kupujeme, alebo je ich potrební zaplatiť priamo úradu, delíme dane na priame dane a nepriame dane.

Priame dane

Priame dane sú:

1. daň z príjmu fyzických a právnických osôb (zákon o dani z príjmov)
2. daň z motorových vozidiel (zákon o motorových vozidlách)
3. miestne dane:
   • daň z nehnuteľností(zákon o miestnych daniach)
   • daň za psa (zákon o miestnych daniach)
   • daň za užívanie verejného priestranstva (zákon o miestnych daniach)
   • daň za ubytovanie (zákon o miestnych daniach)
   • daň za predajné automaty (zákon o miestnych daniach)
   • daň za nevýherné hracie prístroje (zákon o miestnych daniach)
   • daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta (zákon o miestnych daniach)
   • daň za jadrové zariadenie (zákon o miestnych daniach)

Nepriame dane

Nepriame dane sú:

1. a) daň z pridanej hodnoty – DPH (zákon o DPH)
2. b) spotrebné dane:
   • z piva (zákon o spotrebnej dani z piva)
   • z liehu (zákon o spotrebnej dani z liehu)
   • z vína (zákon o spotrebnej dani z vína)
   • z minerálnych olejov(zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja)
   • z tabakových výrobkov(zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov)
   • z elektriny, uhlia a zemného plynu (zákon o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu)

Výnosy z DPH, dane z príjmu, dane z motorových vozidiel a spotrebné dane prúdia do štátneho rozpočtu, odkiaľ sa malá časť prerozdelí aj obciam a samosprávnym krajom(VÚC). Obce majú priame príjmy z miestnych daní. Od roku 2015 je daň z motorových vozidiel štátnorozpočtovou daňou.

Správcovia dane

Vyberanie daní zabezpečujú správcovia dane, ktorými sú:

• finančná správa pre DPH, daň z príjmu, daň z motorových vozidiel, spotrebné dane
• obce pre daň z nehnuteľností a miestne dane ktoré obec zavedie

Autor: vikinka

Tento príspevok bol vytvorený 18.10.2021 a aktualizovaný 19.9.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora vikinka.