Často kladené otázky z oblasti telekomunikácie

Aké funkcie plnia pošta a telekomunikácie v spoločnosti?

Pošta a telekomunikácie plnia významné funkcie pre spoločnosť v:

• Informačnom systéme – informačná funkcia spočíva vo vytváraní komunikačných ciest umožňujúcich prekonanie priestorových vzdialeností medzi jednotlivými časťami štátu a slúžiacich k ich vzájomného informačnému vyrovnávaniu a zjednocovaniu, t.j. ide vlastne o vytváranie predpokladov k priestorovej integrácii štátu,
• Prepravnom systéme štátu – zabezpečenie prepravy informácií na fyzicky objemných médiách, prepravy predmetov alebo tovaru, prípadne aj hromadnej prepravy osôb,
• Peňažnom systéme – významný podiel na manipulácii s obeživom, a to v rámci platobného styku (poukážková a šeková služba) obstarávateľských činností (inkasná služba, dôchodková agenda, a pod.) a bankovníctva (poštová banka, poštová sporiteľňa),
• Sociálnej politike – zdôrazňuje sa úroveň či počet pracovných príležitostí. V mnohých štátoch sú subjekty pôsobiace na poštových a telekomunikačných trhoch jedným z najväčších zamestnávateľov, resp. druhotne vytvárajú vysoký počet pracovných príležitostí v elektronickom a nadväzujúcom priemysle,
• Regionálnej politike – v súčasnej dobe sa celosvetovo prejavuje tendencia k pretváraniu lokalitných, regionálnych štruktúr tak z hľadiska správy, ako aj z hľadiska niektorých účelových funkcií. V súhrne možno považovať o integrácii, ktorej cieľom je vecná a ekonomická činnosť.

niverzálna služba je súbor poštových služieb, ktorý je poskytovateľ univerzálnej služby povinný poskytovať trvalo v prístupových a kontaktných miestach za rovnakých podmienok, v určitej kvalite a za prijateľné ceny všetkým užívateľom každý pracovný deň najmenej s jedným vyberaním a dodávaním denne.

Čo rozumieme pod pojmom univerzálna služba?

Univerzálna služba je minimálny súbor služieb, ktoré sú dostupné v určenej kvalite na celom území štátu všetkým koncovým používateľom bez ohľadu na ich geografickú polohu a za prijateľnú cenu.

Predmetom univerzálnej služby podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách sú tieto povinnosti:

• Poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti vrátane faksimilného prenosu informácií a prenosu dát s prenosovými rýchlosťami umožňujúcimi funkčný prístup k internetu pri zohľadnení prevládajúcich technológií používaných väčšinou používateľov a technickej uskutočniteľnosti.
• Pravidelné poskytovanie aspoň jedného úplného telefónneho zoznamu účastníkov v elektronickej alebo v tlačenej forme, prípadne v oboch formách podľa výberu účastníka pravidelne aktualizovaného aspoň raz za rok; úplný telefónny zoznam obsahuje údaje o všetkých zverejnených účastníkoch verejných telefónnych služieb.
• Zabezpečenie primeranej dostupnosti verejných telefónnych automatov.
• Poskytovanie bezplatného a nepretržitého prístupu k číslam tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112, vrátane prístupu z verejných telefónnych automatov bez použitia akýchkoľvek platobných prostriedkov.
• Poskytovanie a prevádzkovanie aspoň jednej úplnej informačnej služby o telefónnych číslach.
• Zabezpečenie prístupu k verejne dostupným telefónnym službám pre zdravotne postihnutých používateľov a primeranej dostupnosti verejných telefónnych automatov s bezbariérovým prístupom a osobitným vybavením.

Čo rozumieme pod pojmom infraštruktúra?

Pod pojmom infraštruktúra rozumieme odvetvia, inštitúcie, ktoré sú nevyhnutným podkladom na zabezpečenie plynulého chodu vlastnej výroby v krajine (napr. doprava, pošta a telekomunikácie, energetika, vodné hospodárstvo, školstvo, zdravotníctvo). Z metodického hľadiska sa ešte infraštruktúra člení na výrobnú (napr. doprava, energetika, pošta a telekomunikácie) a sociálnu (napr. školstvo, zdravotníctvo). Definícií pojmu infraštruktúra však existuje viacero, napr.:

• Nurske definuje infraštruktúru nasledujúco: „ … poskytuje služby ako základ pre akúkoľvek výrobu … a sú to veľké a nákladné inštalácie …“
• Hirschmann a Biehl uvádzajú, že „ …. infraštruktúra je kapitál, ktorý poskytuje verejné služby … “
• Diamond a Spence „ … infraštruktúra je spoločný a integrujúci základ pre ekonomickú činnosť … “
• Veľká ekonomická encyklopédia uvádza nasledujúcu definíciu pojmu „ … zariadenia a inštitúcie, ktoré vytvárajú potrebné predpoklady pre celkové pôsobenie a rozvoj ekonomiky, najmä jej výrobnej sféry … “

Všetky uvedené definície však v sebe obsahujú štyri charakteristiky, a to:

• Kapitál integrujúcu úlohu
• Spoločnú podstatu – podporu ekonomických činností (priama a nepriama)

Aké sú determinanty dopytu v pošte a telekomunikáciách?

• Zmeny vo vlastnej ekonomike,
• Potreby a požiadavky spotrebiteľov,
• Ceny služieb,
• Ceny komplementárnych výrobkov a služieb vzhľadom na poštové a telekomunikačné služby,
• Dostupnosť a kapacitu alternatívnej techniky prenosu,
• Podmienky prístupu spotrebiteľov a rôznorodosť v spôsobe dodania.

Dopyt v pošte a telekomunikáciách má svoje špecifické črty:

• Je silne časovo závislý od spotrebiteľa, používateľa a ponuka spojenia je neskladovateľná,
• Je variabilný v čase, čo vyplýva z náhodného charakteru správania sa účastníkov,
• Rastie v závislosti od počtu pripojených účastníkov siete.

Čo je to kmitočtové spektrum?

Kmitočtové spektrum je ničím nenahraditeľný prírodný zdroj, ktorý je svojou podstatou medzinárodným a je vlastníctvom celého ľudstva. Na rozdiel od iných prírodných zdrojov má niektoré špecifické vlastnosti:

• Kmitočtové spektrum ako prírodný zdroj je využívané, ale nie je spotrebovávané. Nevyužitá alebo neefektívne využitá časť spektra znamená jeho plytvanie. Príkladom plytvania kmitočtovým spektrom je jeho prideľovanie takým systémom, ktoré je možné prevádzkovať aj inými alternatívnymi systémami, alebo nevhodný výber kmitočtu pre danú službu,
• Žiadny ekonomický či politický subjekt nemôže využívať spektrum len podľa svojho uváženia. Dochádzalo by k vzájomnému rušeniu. Správa kmitočtového spektra vyžaduje pevné pridelenie jeho častí rôznym službám,
• Spektrálny priestor ako prírodný zdroj môže byť znehodnocovaný znečisťovaním, napr. priemyselným rušením. Preto je nutné prijímať prísne opatrenia na jeho ochranu (šírenie vĺn; rozhlas, TV, telefón… obmedzené časti spektra; správou spektra – Telekomunikačný úrad.

Čo predstavuje cenový model FAC

Metóda plne alokovaných nákladov – cenový model FAC – FAC = Fully Allocated Costs – pripúšťa plnú úhradu nákladov operátora, ktoré sú spojené s prepojením a ktoré mal v minulosti, bez ohľadu na to, či sú to náklady primerané alebo nie.

Základným predpokladom tejto metódy je rozpočítanie všetkých nákladov operátora na predpokladaný objem minút. Z toho sa ďalej získa určitá čiastka pripadajúca na 1 min., ktorú začne operátor požadovať od iného operátora za ukončenie 1 minúty hovoru vo svojej sieti. Je tu však 1 problém – ako sa majú náklady počítať? Majú byť započítané historické náklady, v cenách platných v dobe ich vynaloženia? Alebo ceny súčasné, t.j. ceny za ktoré by sa rovnaké riešenie dalo získať v súčasnosti atď. Podstatnou vlastnosťou tejto metódy je aj to, že sa nezaujíma o správnosť parametrov získaného riešenia, ani o efektívnosť či neefektívnosť vynaložených investícií a naraz ich započítava do celkového súčtu výsledných cien. Hlavným nedostatkom metódy FAC je nedostatočná definícia, čo všetko sa má započítať do „plne alokovaných“ nákladov. Všeobecne sa berú do úvahy priame aj nepriame náklady, ktoré sú spoločné aj pre ďalšie služby poskytované daným operátorom, pričom je stále možné ich určitým spôsobom rozpočítať.

Cenová diskriminácia

Cenová diskriminácia je cenovou stratégiou, ktorou výrobca sleduje maximalizáciu zisku tým, že rôznym skupinám spotrebiteľov predáva produkty za rôzne ceny. Dôvodom sú ich rôzne dopytové funkcie.

Cenovú diskrimináciu môže výrobca použiť v prípade, že sú splnené tri podmienky, a to:

• trh musí byť nedokonalý, čo znamená, že dopytové funkcie po produktoch konkrétneho výrobcu sú klesajúce,
• na trhu musia existovať rôzne skupiny spotrebiteľov, ktoré majú rôzne dopytové funkcie,
• výrobca musí byť schopný rozoznať tieto skupiny spotrebiteľov a účtovať im rôzne ceny.

Stratégia cenovej diskriminácie rozdeľuje produkt medzi viaceré skupiny spotrebiteľov s rôznymi dopytovými funkciami a zároveň umožňuje spotrebiteľom s nižšími príjmami kupovať produkty, ktoré by inak možno nemohli si dovoliť kúpiť.

Všetky tri podmienky cenovej diskriminácie sú splnené aj v prípade trhov elektronických komunikácií resp. elektronických komunikačných služieb. Preto teoreticky môžu operátori uplatňovať z hľadiska ekonomickej teórie princípy cenovej diskriminácie.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 20.12.2019 a aktualizovaný 23.12.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.