0Izidor, tvoja rýchlosť je podpriemerne podpriemerná, oslovila ma znovu Stopka, moja učiteľka strojopisu. Jemne som prikývol mojou štvoruholníkovou hlavou. Skutočne, 26, 4 úderov za minútu. A to ešte hrubých. Veď mne písomka vykazuje mínusové hodnoty!!! „Izidor, ja viem, že to zvládneš, “ priateľsky ma potľapkala po čele. Nuž, budem musieť.
Izi, Izi … počúvaj, skús si vždy pred hodinou TEA uhnúť trochu šaratice, určite sa ti rýchlosť zlepší, poradila mi klebetnica triedna, Kleopatra. „Lepšia by bola slivovica, “ ozval sa zozadu inak vždy pripito tichý Bonifác Fľaštička. „Podľa mňa by si si mal dať vždy pred hodinou poriadny tanier žinčice. Veď: prázdne brucho – učí sa hlucho, “ namietol spolužiak Servác a pokračoval v likvidácii desiat kamarátiek – manekýnok. „Prečo práve žinčice?“ nevedela pochopiť zmyselnosť slovenských tradícií Emanuela, ktorá mi vzápätí ponúkla svoju mandarínku.
Prešlo pár dní a znovu nastal deň D. Teda strojopis a previerka. Poslúchol som spolužiakov. Hrkol som si šaratice i slivovice, napchal sa žinčicou a celé som to ukončil malou voňavou mandarínkou.
Všetci čumeli, ako som si zlepšil rýchlosť. Žiaľ, nie v písaní, lež v behu na krátke trate … rovno k najbližšej záchodovej mise.
Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA
Autor: Noviny Obchodnej Akadémie
Tento príspevok bol vytvorený 10.2.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora Noviny Obchodnej Akadémie.