Aj to je zamestnanie…
Ešte za tmy si dievka milá
na rohu svoj džob rozbalila
a hneď muž vyššej postavy
prezrieť si „tovar“ sa pri nej pristaví.
Pozerá, kuká, nesmie ho chytať,
že či sú čerstvé, chcel by sa spýtať.
Nohou na chodník nervózne dupe
na cene je s ňou jednať sa hlúpe.
Povie jej prianie, pritom jej vyká
pre ňu je radosť obslúžiť zákazníka.
Hneď mu dá bloček, už mu ho chystá
ešte chvíľku a tržba je istá.
…
Nepíšem svinstvo, na to som krátky
čítajte ešte ďalšie dva riadky:
Lebo to dievča, už viete sami
na rohu má stánok s novinami…
Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA
