Veru, posledné týždne boli v škole rušné, hlavne tie dva pred trištvrťrokom. Samé písomky, odpovede… Po škole sme pomaly mohli pobehovať v krátkych nohaviciach a v tričkách s krátkym rukávom, tak nám dali zabrať. (Alebo my im?)

Ale priznajte sa …

… koľkí z vás používali ťaháky?

… koľkí z vás šepkali kamošovi látku, len aby neprepadol? (a koľkí z vás sa spoliehali na toho dobráka?)

… koľkí z vás sa začali učiť na poslednú chvíľu?

…koľkí z vás prosili profesora o zľutovanie? (Veď ma doma zabijú!)

… koľkí z vás si povedali, že v ďalšom štvrťroku to bude určite lepšie?

Ja viem, je nás kopa, kopa odsúdených (bezpodmienečne), ktorí si nahovárame, že nie sme zlí…

Veru nie sme, ale …

… veď s ťahákom sa píše lepšie

… veď sa nejaký dobrák nájde, čo mi pomôže

… veď koniec školského roka je ešte ďaleko

… veď profesor môže ešte raz privrieť oči, no nie?

No vidíte, opäť nás je dosť!

Ja však pevne verím, že sa nám zmena s lepším začiatkom podarí. A preto ja držím palce vám a vy držte palce mne. Barbara

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *