Združovanie podnikov

Ciele združovania

Združovanie podnikov je aktivita, pri ktorej dochádza k užšej spolupráci viacerých podnikov na základe otvorených zmluvných alebo skrytých dohôd. Cieľom združovania podnikov je:

• Zvýšenie hospodárnosti dosiahnutím racionalizačných efektov a tým zníženie nákladov v rámci väčšej hospodárskej jednotky,
• Posilnenie konkurencieschopnosti zlepšením postavenia na trhu oproti dodávateľom, odberateľom a veriteľom,
• Zmenšenie rizika podnikovej činnosti v dôsledku jeho rozdelenia na viacerých partnerov,
• Získanie mocenskej pozície obmedzením konkurencie na trhu.

Oblasti združovania podnikov

• Oblasť zásobovania – združovaním podnikov dochádza k spoločným nákupom a tým k zlepšeniu postavenia účastníckych podnikov na trhu oproti silným dodávateľom na vytvorenie priaznivých dodacích podmienok spoločným nákupom väčšieho množstva, čím sa dosahuje priaznivá cena (rabatová politika) pre združené podniky.
• Oblasť výroby – združovanie sa zameriava na koordináciu množstva, na kvalitu kooperácie a postup výroby, druh výroby účastníckych podnikov. To vedie k zvýšeniu využitia výrobnej kapacity, typizácii výrobkov, diverzifikácii výroby, racionalizácii výroby, využitiu poklesu nákladov pri zvýšenom objeme výrobkov a podobne.
• Oblasť odbytu – združovanie umožňuje zlepšenie odbytových možností a tým zvýšenie hospodárnosti a zlepšenie pozície na trhu. Príkladom môže byť spoločný prieskum trhu, reklama, distribúcia.
• Oblasť výskumu a vývoja – stáva sa dôležitým základom združovania podnikov, keďže výskum a vývoj sú čoraz nákladnejšie a jednotlivý podnik ich nemôže uniesť.
• Oblasť financovania – jednotlivé podniky nemôžu financovať veľké projekty, a tak je ich združovanie nevyhnutné. Zvyšuje totiž úverové možnosti v banke a na kapitálovom trhu.

Kritéria združovania podnikov

1. Výrobno-technické kritérium, na základe ktorého rozoznávame:
   • Horizontálne združenia, v ktorých sa spájajú podniky rovnakých alebo príbuzných odborov. Cieľom týchto združení je dosiahnuť vyšší stupeň špecializácie, ako aj vylúčenie doterajšej konkurencie medzi týmito podnikmi,
   • Vertikálne združenia, ktoré spájajú podniky rôznych odborov, ktoré navzájom na seba nadväzujú. Cieľom takýchto združení je zabezpečiť pravidelný prísun surovín a tým zníženie rizika z dôvodov nezávislosti od cudzích dodávateľov,
   • Diagonálne združenia, keď sa spájajú podniky rôznych odborov pôsobiace na rôznych trhoch, ktoré medzi sebou nesúvisia. Cieľom je kapitálové rozloženie rizika.
2. Územné kritérium, ktoré vymedzuje určitý územný rozsah na pôsobenie združenia. Potom hovoríme o:
   • Regionálnych združeniach, ak sa združujú podniky v určitom regióne,
   • Národné združenia, v rámci ktorých sa združujú len podniky na území jedného štátu,
   • Medzinárodné združenia, ktoré vznikajú v dôsledku medzinárodného prepojenia.
3. Dĺžka trvania vzájomného spojenia podnikov, podľa tohoto kritéria poznáme:
   • Dočasné združenia, ktoré sú časovo ohraničené a zamerané len na realizáciu jedného projektu,
   • Trvalé združenia, ktorých trvanie je časovo neohraničené.
4. Intenzita vzájomného spájania podnikov je tiež dôležitým kritériom vhodnej formy združenia. Na základe tohto kritéria hovoríme o združeniach vznikajúcich na báze kooperácie a koncentrácie.

Formy združení podnikov

Najčastejšie sa vyskytujú tieto formy združení:

1. konzorcium
2. kartel
3. odborný zväz
4. koncern

Konzorcium

Konzorcium je združenie právnických alebo fyzických osôb, ktoré vzniká ako dočasné spoločenstvo na realizáciu určitého účelu, zvyčajne rozsiahleho projektu prevyšujúceho svojimi nárokmi možnosti a mieru únosného podnikateľského rizika jedného subjektu. Potrebný kapitál a riziko sa delia medzi účastníkov (konzorcionalistov).

Konzorcium vzniká na základe zmluvy, ktorá obsahuje predovšetkým účel a dobu jeho trvania. Najčastejšie sa stretávame s bankovými konzorciami na spoločné úverovanie veľkých projektov, emisiu akcií a obligácií a podobne. Vytvárajú sa aj priemyselné konzorciá na spoločnú realizáciu rozsiahlych projektov (napr. stavebných diel). Konzorcium ako celok nemá právnu subjektivitu.

Kartel

Kartel predstavuje zmluvné, väčšinou horizontálne spojenie účastníckych podnikov, ktoré si zachovávajú svoju právnu a ekonomickú samostatnosť. Hlavným cieľom kartelu je ovládnutie trhu prostredníctvom obmedzenia súťaživosti. Zmluvné strany sa zaväzujú zachovávať vo svojej činnosti určité podminky, aby vo vzájomných vzťahoch vylúčili konkurenciu. Zmluvné dohody môžu rozhodovaciu voľnosť účastníkov, podľa druhu kartelu, rôznou silou obmedziť.

Podľa predmetu zmluvy rozlišujeme:

• kondičný kartel
• výrobný (kontingentačný) kartel
• cenový kartel
• odbytový (regionálny) kartel
• syndikát

Kondičný kartel vzniká na základe zmluvy, ktorou sa podniky zaväzujú dodržiavať určité obchodné podmienky. Týmto spôsobom napr. stanovujú presné pravidlá dodávateľských, platobných a kreditných podmienok, záručných výkonov a iných obchodných podmienok.

Výrobný (kontingentačný) kartel je taký druh kartelu, kde predmetom zmluvy je stanovenie výrobných kontingentov pre podniky, t. j. každý účastník kartelu sa zaväzuje vyrábať len určité množstvo.

Cenový kartel stanovuje odbytové ceny vyrábaného tovaru a vyraďuje tým medzi účastníkmi kartelu cenovú konkurenciu. Cenové obmedzenia môžu byť určené formou minimálnych alebo pevných cien, ktoré sú väčšinou vyššie ako konkurenčné ceny.

Odbytový (regionálny) kartel vzniká zmluvou o priestorovom rozdelení trhu. Môže tak vzniknúť monopolné postavenie toho-ktorého podniku v určenej oblasti.

Syndikát je najprísnejšia forma kartelu. V predchádzajúcich druhoch kartelu išlo iba o určenie určitých obmedzení, pričom podniky samostatne vystupovali na trhu. V syndikáte už odbyt produkcie všetkých účastníkov zabezpečuje buď jeden zo zúčastnených zmluvných podnikov, alebo sa vytvorí samostatná obchodná spoločnosť. Výrobca tak stráca priamy kontakt s trhom. Syndikáty sa uplatňujú predovšetkým v priemysle základných surovín (napr. uhlie, železo, oceľ).

V praxi sa len zriedka vyskytujú jednotlivé druhy kartelov samostatne. Výrobné alebo odbytové kartely sa kombinujú s cenovými a s kondičnými kartelmi. Kartelové dohody zákon klasifikuje ako nedovolené a neplatné, pokiaľ Protimonompólny úrad nedovolil výnimku. Viac sa o tom dočítate v článku Právna ochrana hospodárskej súťaže

Odborný zväz

Odborný zväz predstavuje združenie, ktoré sa vytvára na reprezentáciu spoločných záujmov účastníckych organizácií voči zákonodarcovi, verejnosti, štátnej správe, ostatným zväzom a pod. Ide o:

• hospodárske odborné zväzy (Zväz podnikateľov, Asociácia lízingových spoločností a pod.)
• komory (Obchodná a priemyselná komora, Komora komerčných právnikov a pod.)
• zamestnanecké zväzy (Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Asociácia malých a stredných výrobcov a pod.)

Koncern

Koncern predstavuje združenie podnikov, ktoré si zachovávajú právnu samostatnosť a podliehajú jednotnému vedeniu. Koncern nemá právnu subjektivitu. Rozoznávame koncerny:

• koncerny založené na zmluvnom základe,
  • ide o dobrovoľné spojenie právne samostatných podnikov pod jednotným vedením, kde medzi jednotlivými podnikmi neexistuje kapitálová závislosť. Sú si navzájom rovné. Zmluvné strany buď poveria jednotným vedením koncernu jeden z podnikov, alebo si vytvoria spoločný orgán,

• koncerny založené na vzťahovej väčšinou kapitálovej závislosti.
  • predstavuje združenie ovládajúceho podniku s jedným alebo viacerými závislými podnikmi, pod jednotným vedením ovládajúceho podniku. Všetky koncernové podniky majú právnu subjektivitu.
  • za ovládajúce podniky sa považujú tie, v ktorých FO alebo PO.

Autor: Bc. Januska

Tento príspevok bol vytvorený 27.4.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora Bc. Januska.