( Bc. Januska,  2)

Zásoby

Zásoby sú hmotné statky, ktoré sa nachádzajú v podniku a doteraz sa nepoužili na určitý účel. Prekonávajú časový a priestorový nesúlad medzi jednotlivými fázami reprodukčného procesu a zabezpečujú plynulú činnosť podniku.

Zásobovanie

Zásobovanie predstavuje funkčnú činnosť podniku, ktorou sa začína transformačný proces v ňom prebiehajúci. Patrí do oblasti materiálového hospodárstva – tri dimenzie chápania materiálového hospodárstva (MH):

  1. úzke chápanie MH (tzv. klasická oblasť kompetencií) – obsahuje len činnosti obstarávania (nákupu a prepravy) a skladovania
  2. širšie chápanie MH (tzv. rozšírená kompetenčná oblasť) – obsahuje aj činnosti spojené s rozmiestňovaním materiálu na miesta spracovania v podniku, ako aj pohyb materiálu medzi jednotlivými miestami spracovania
  3. najširšie chápanie MH (tzv. rozsiahla kompetenčná oblasť) – MH sa stotožňuje s hmotným tokom v podnikovom transformačnom procese, teda okrem už spomínaných činností obsahuje aj prípravu odbytu hotovej produkcie.

Predmet zásobovania

Predmet zásobovania je diferencovaný podľa typu podniku. Najčastejšie sa vymedzujú tri skupiny predmetov obstarávania:

  1. Vstupné materiály – zúčastňujú sa na podnikovom transformačnom procese. Členia sa na:
    • výrobkové materiály – stávajú sa súčasťou výrobku, členíme ich na základný (tvoriaci hmotnú podstatu výrobku) a pomocný materiál dotvárajúci výrobok, napr. farby
    • technologické materiály – podnikové prevádzkové materiály
  2. Polovýrobky – podieľajú sa na kompletizácii výrobku produkovaného vo vlastnom výrobnom procese, napr. medziprodukty, kompletizačné časti, konštrukčné dielce, súčiastky…
  3. Obchodné tovary – nepodieľajú sa na kompletizovaní vlastného výrobku, ale stávajú sa v pôvodnej podobe predmetom ďalšieho predaja, napr. odberateľ si ho žiada v súvislosti s kúpou nášho výrobku (autorádio namontované do áut u výrobcu áut)

Úlohy zásobovania

Úlohy zásobovania vyplývajú z jeho funkcií:

  • obstarávanie predmetov nákupu na základe zistených potrieb podniku
  • zabezpečenie skladovania obstaraných predmetov
  • recyklácia surovín – súvisí so vzrastom záujmu o ochranu životného prostredia. Zdôrazňuje sa, že nielen komplexné spracovanie surovín, ale aj viacnásobné využívanie rôznych pomocných prepravných prostriedkov, obalových materiálov, príp. iných znovu použiteľných materiálov môže prispieť k ekológii podnikovej činnosti.

Z týchto základných funkcií zásobovania vyplývajú aj jeho dva základné ciele zásobovania:

  • zabezpečenie materiálových potrieb (príp. potrieb obchodných tovarov) = vecný cieľ
  • zníženie nákladov podnikovej činnosti = ekonomický cieľ

So zásobovaním všeobecne súvisia tri skupiny nákladov:

  1. priame materiálové náklady (ceny surovín, materiálov, polotovarov …)
  2. náklady na viazaný kapitál (kalkulované úroky na cudzí kapitál viazaný v zásobách)
  3. vlastné náklady procesu zásobovania (mzdy personálu, dopravné náklady, skladovacie náklady, náklady na obchodné rokovania …)

Zásobovacia stratégia

Zásobovacia stratégia podniku, ako jedna z funkčných stratégií vychádza predovšetkým z odbytovej stratégie podniku.

  • Odbyt výrobkov, odvodený z poznatkov o konečných potrebách, rozhodujúcou mierou vplýva na tvorbu výrobného programu, od ktorého sa odvodzuje potreba materiálu.
  • Okrem poznatkov o výrobkoch a ich odbytovej stratégii vychádza zásobovacia stratégia z poznatkov:
  • o podmienkach výroby
  • o dostupnosti materiálových zdrojov na obstarávacích trhoch.
  • informácie o podmienkach získavania zdrojov(cena, doprava a pod.).

Prvky zásobovacej stratégie podniku

  • Prvky súvisiace s predmetom nákupu tvoria:
    • politika množstva,
    • politika kvality,
    • cenová politika.
  • Prvky súvisiace so zdrojmi nákupu tvoria:
    • spôsob dodania,
    • počet dodávateľov,
    • priestorové rozloženie dodávateľov.
  • Prvky spojené s tvorbou podmienok nákupu tvoria:
    • vytváranie dodávateľských vzťahov,
    • nákupná reklama,
    • nákupné orgány,
    • kooperácia pri nákupe.

Základné dodacie podmienky, na ktoré nakupujúci podnik prihliada, sú predovšetkým

  • cena obstaraného materiálu
  • množstvo obstaraného materiálu
  • kvalita obstaraného materiálu

Voľba dodávateľa

Pri voľbe dodávateľa rešpektujeme všeobecné znaky:

  • riziko nákupu sa zmenší, ak sa materiál nakupuje od viacerých dodávateľov,
  • malé množstvá materiálu je výhodnejšie nakupovať vo veľkoobchode, než u výrobcu.

Dodacie podmienky

  • skupina podmienok týkajúcich sa spôsobu platby za dodávku materiálu (okamžitá platba, dodávateľský úver, platba dokumentárnym akreditívom a pod.),
  • podmienky súvisiace s úhradou dodacích nákladov (či idú celé na ťarchu nakupujúceho podniku, alebo časť z nich hradí dodávateľ),
  • podmienky súvisiace so zosúladením objemových a časových požiadaviek na dodávky od odberateľa s možnosťami dodávateľa (tým sa ovplyvňuje výška nákladov na skladovanie na jednej i druhej strane).

Tvorba zásobovacej stratégie

  • je v podstate rozhodovaním o kombinácií nástrojov (prvkov) zásobovacej stratégie.
  • Zásobovacie stratégie sa vytvárajú predovšetkým na tie skupiny materiálov, ktoré majú podstatný vplyv na uvedené charakteristiky podnikovej činnosti.
  • Ako metóda na odvodenie takýchto modelových zásobovacích stratégií sa čoraz častejšie používa portfóliová analýza.

Portfóliová stratégia

  • Prvým krokom pri tvorbe zásobovacej stratégie je určenie relatívne homogénnych skupín materiálov, ktoré majú strategicky značný význam z hľadiska prosperity podniku (vplyvu na náklady a výkony).
  • Druhým krokom portfóliovej analýzy je určenie dimenzií (rozmerov) faktorov.
  • Tretím krokom je zobrazenie portfóliovej matice. Ide o trojdimenzionálne založenie portfóliovej analýzy na dvoch strategických faktoroch: – na riziku obstarávacieho trhu (faktor z okolia podniku), – na flexibilite potrieb (podnikový faktor).

Riziko obstarávacieho trhu vyjadruje pravdepodobnosť porúch v zásobovaní z hľadiska množstva, kvality a času. K najdôležitejším indikátorom tohto rizika patria: – konkurencia (prípadne monopol) na strane dodávateľov materiálov, – kapacita (pohotová) dodávok, – vývoj dopytu na obstarávacom trhu a pod.

Otázka zásobovacej stratégie

Otázka zásobovacej stratégie vychádza z výrobkov, ale aj z podmienok zásobovania materiálom pre tieto výrobky.

  • Určuje sa pre skupinu najdôležitejších materiálových zdrojov, pri ktorej musíme zvažovať výšku nákladov na dodanie a nákladov na skladovanie.
  • Základom pre tvorbu zásobovacej stratégie sú vypracovanie matice zásobovacej stratégie (zásobovacie portfólio) a uplatnenie metódy ABC.

Matica zásobovacej stratégie

  • vychádza tak z vnútorných podmienok podniku – prejavujú sa na osi x-ovej v podobe flexibility potrieb;
  • zahŕňa vonkajšie podmienky vo faktore, ktorý je na y-ovej osi – riziko obstarávacieho trhu – predstavuje možnosti zaobstarania materiálových vstupov.
  • Na základe týchto 2 faktorov sa posudzuje v členení malá, stredná a veľká možnosť situácie z pozície flexibility a z pozície rizika obstarávacieho trhu.
  • Priesečník možností označuje typ zásobovacej stratégie.

Na základe tejto matice môžeme určiť odčerpávaciu, investičnú a selektívnu stratégiu.

  • Odčerpávacia stratégia zdrojovo nenáročná, úsporná stratégia, ktorá umožňuje podniku aktívnu cenovú politiku a aktívnu politiku kvality. Prvoradá pri jej uplatnení je úspora nákladov.
  • Investičná stratégia zdrojovo náročná, vyžaduje dodatočné vklady investičných prostriedkov a istota zásobovania sa zabezpečuje dodatočnými skladovacími kapacitami.
  • Selektívne stratégie pri nich je riziko obstarávacieho trhu aj flexibilita na rovnakej úrovni a individuálne od každého výrobku sa určí na základe prepočtov veľkosť potreby materiálu.

Metóda ABC

  • Metóda ABC vychádza z rozčlenenia materiálových vstupov podľa ich relatívneho podielu na celkovej hodnote nakupovaných materiálov.
  • materiály, ktoré majú najvyšší relatívny podiel okolo 70 – 80 % predstavujú skupinu A, obyčajne ich podiel na celkovom počte nepresahuje 10 – 20%,
  • skupinu B tvoria materiály, kde relatívny podiel na hodnote je 15 – 20 %, ale na celkovom počte položiek 20 – 40 %,
  • skupinu C, tvoria materiály, ktorých relatívny podiel na hodnote je 5 – 15 %, ale na počte položiek 50 – 70 %.

Autor: Bc. Januska

Tento príspevok bol vytvorený 27.4.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora Bc. Januska.


Ekonomická poradňa

  1. ABC Matica

    Zdravim Vas, mam taky mensi problem. Som student vysokej skoly a dostal som zadanie urobit temu ABC maticu. 5stran teorie a 5 stran aplikovat na nejaký podnik. Nikdy na internete som to nenasiel, hladal som aj prelozene stranky aj google, euroekonom, hladal som aj v kniznici a nenasiel som takmer nic. Nasiel som asi tak 3 riadky textu a preto Vas prosim o pomoc. Nemylte si to prosim s ABC analyzou. Je to nieco ine. Keby bol niekto ochotny dat nejake zdroje bol by som velmi vdacny. Potrebujem to do skoly. Som bezradnny Dakujem

  2. EuroEkonóm.sk

    Nemali ste náhodou na mysli BCG maticu?

    Vyzerá to, že môže byť nejaké nedorozumenie alebo nezrovnalosť s termínom „ABC matica“, ako sa tradične používa v kontexte podnikania. Bežne je „ABC analýza“ metóda klasifikácie zásob alebo iných položiek do troch kategórií (A, B a C) na základe ich dôležitosti a hodnoty pre podnik. Táto metóda je rozšírená v manažmente zásob a operáciách dodávateľského reťazca.

    Ak sa však termín „ABC matica“ má vzťahovať na iný koncept alebo model, ktorý nie je súvisiaci s manažmentom zásob, zdá sa, že ide o menej bežný alebo neštandardný termín, čo by mohlo vysvetliť ťažkosti s nájdením relevantných informácií.

    Ak váš úkol skutočne odkazuje na inú „ABC maticu“ neviazanú na kategorizáciu zásob, odporúčam:

    Upresnenie zadania: Ešte raz skontrolujte detaily zadania alebo sa obráťte na svojho profesora alebo inštruktora, aby ste sa uistili, že máte správne pochopenie toho, čo je požadované. Je možné, že „ABC matica“ je špecifický termín alebo model používaný vo vašej škole alebo kurze, ktorý nie je široko rozšírený mimo tohto kontextu.

    Vyhľadanie alternatívnych zdrojov: Ak je termín skutočne správny a zadaný, možno budete musieť vykonať hlbšie hľadanie vo vedeckých databázach alebo požiadať o pomoc na akademickej knižnici. Akademické databázy ako Google Scholar alebo JSTOR môžu poskytnúť prístup k vedeckým článkom, ktoré môžu byť užitočné.

    Ak potrebujete ďalšiu pomoc alebo špecifické usmernenia ohľadom toho, ako nájsť potrebné informácie, dajte mi vedieť!

Pridaj komentár

Komentár sa zobrazí až po schválení.

Štítky: