Ekonomické teórie od histórie po súčasnosť

Prehľad ekonomických teórií od histórie po súčasnosť. Uvedené teórie sú zdrojom a východiskom moderných teórií trhového hospodárstva, o ktoré sa opiera prax vyspelých trhových ekonomík. Pozrite si prehľad vývoja ekonomického myslenia v skratke. Na konci stránky nájdete prehľadné tabuľky etapami vývoja ekonomického myslenia a najvýznamnejších ekonómov v histórii.

Zdroje ekonomického myslenia

1. Biblia

Prvotným ekonomickým zdrojom je Biblia, ktorá popisuje ponaučenia o pôde, práci a kapitáli. Rozpracovaným princípom solidarity a subsidiarity (výpomoc alebo podpora).

2. Starovek

Ďalšou vývojovou etapou je starovek a konkrétne antické Grécko. Predstavitelia Xenofón, Platón a Aristoteles sa zaoberali vo svojích dielach ekonomickými pojmami a to najviac Aristoteles. U Aristotela môžeme nájsť pojem úžitková hodnota, výmenná hodnota či ekonomika.

3. Stredovek

Stredovekým predsaviteľom ekonómie je scholastik Tomáš Akvinský. Tomáš Akvinský vysvetlil pojem spravodlivá cena. Nadivazal na učenia Aristotela a snažil sa rozpracovať v duchu nábožensko-etických noriem.

4. Merkantilizmus

Merkantilizmus a jeho ekonomické teórie zaraďujeme do 16. – 18. storočia, kedy prebiehali dobyvačné vojny s cieľom zmocniť sa drahých kovov. Drahé kovy podnietili myšlienky bohatstva.

5. Fyziokratizmus

Fyziokratizmus odmietal preceňovanie významu peňazí, alebo drahých kovov a za hlavný zdroj bohatstva krajiny považoval poľnohospodárstvo. Predstaviteľom bol Quesnay, ktorý rozdelil spoločnosť na 3 triedy:

• 1. trieda – vlastníci pôdy,
• 2. trieda – produktívna trieda (pracujúci v poľnohospodárstve),
• 3. trieda – sterilná (ostatní).

6. Klasická ekonómia

Hlavnými predstaviteľmi klasickej ekonómie boli William Petty, Adam Smith a David Ricardo, ktorí sústreďovali svoju pozornosť na tzv. teóriu pracovnej hodnoty. Podľa tejto teórie veľkosť hodnoty tovaru závisí od množstva práce, ktoré bolo vynaložené na jeho výrobu.

Adam Smith je autorom diela Bohatstvo národov. Prínosom tohto diela je prirodzený samoregulujúci systém, ktorý umožňuje funogvanie trhovej ekonomiky v tom prípade, ak je zabezpečená sloboda človeka, vlastníctva a podnikania. Tvrdí, že prirodzený poriadok v trhovom systéme zodpovdá prirodzenej povahe človeka – egoista a teda dosahovanie zisku. Sledovanie individálnych záujmov jednotlivca prispieva k podpore spoločenskýc záujmov. Usmerňovanie ekonomického vývoja prebieha optimálne prostredníctvom tzv. neviditeľnej ruky trhu. Štátne zásahy smerujúce k regulácií ekonomike spravidla nič neriešia, ale len situáciu zhoršujú.

Na jeho učenie nadviaza D. Ricardo, ktorý rozpracoval teóriu hodnoty. Podľa tejto teórie, veľkosť hodnoty tovaru určuje množstvo práce, ktorej je potrebné vynaložiť na jeho výrobu. Teóriu rozpracoval aj na oblasť medzinárodného obchodu a vytvoril tzv. teóriu komparatívnych výhod. Vytvoril dielo, ktoré sa nazýva Zásady politickej ekonómie a zdanenia.

J. B. Say – známy je Sayov zákon trhu. Podľa tohto zákona každá ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby.

T. R. Malthus – populačná teória. Podľa tejto teórie má obyvateľstvo tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky. Nesúlad je možné zmierniť jednak preventívnymi (pohlavná zdržanlivosť, zákaz sobášu nemajetných) a pozitívnymi prekážkami (vojna, epidémie, bieda…).

7. Marxizmus

Na klasickú ekonómiu adviazali v prvej polovici 19. storočia predstavitelia Marxistickej ekonomickej teórie (Marx – dielo Kapitál, Engels a Lenin). Svojími teóriami sledovali likvidáciu trhového hospodárstva. V konečnom dôsledku došlo k centrálnemu plánovaniu ekonomiky.

8. Neoklasická ekonómia

Neoklasická ekonómia (škola hraničnej užitočnosti) sa rozvíjala sa v učení 3 škôl. Tieto školy mali spoločné metodologické východiská a alteratívna teória hodnoty založená na princípe hraničnej užitočnosti. Jednalo sa o:

1. Rakúska škola
2. Lausannska škola
3. Cambrindgská škola

Na tomto princípe založil aj teóriu Jevons. Predstavitelia neoklasickej ekonómie venovali veľkú pozornosť spotrebe a spotrebiteľskému dopytu. Ďalej sa usilovali stanoviť podmienky rovnováhy a efektívnosti fungovania ekonomického systému, je známe tzv. paretovo optimum podľa ktorého pri daných výrobných zdrojoch v danom rozdelení dôchodkov a daných preferenciách spotrebiteľov nastáva optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť svoju situácia bez toho, aby nezhoršil situáciu niekoho iného. Hlavnými predstaviteľmi boli Marsahall, Clarks, Pareto.

9. Keynesovstvo

Keynes na rozdiel od Smitha vyjadril presvedčenie, že trh nie je vždy schopný a za každých okolností priviesť ekonomiku do rovnovážneho stavu. Povinnosťou štátu je zásahmi do ekonomiky riešiť problémy, na ktoré trh ani občania nestačia vlastnými silami. Najlepším východiskom podľa neho je zvyšovanie vlastných investícií.

10. Monetarizmus

Monetarizmus ovažuje za hlavnú príčinu problémov trhovej ekonomiky práve štátne zásahy do ekonomiky. Štátne zásahy pripúšťa len v oblasti regulovania množstva peňazí v obehu. Podstatou sú peniaze a rovnováha na peňažnom trhu.

11. Teória racionálnych očakávaní

Hlavným predstaviteľom teórie racionálnych očakávaní je Lukas. Všetky subjekty sú racionálne v tom zmysle, že robia všetko najlepšie ako vedia.

12. Teória ekonómie ponuky

Teória ekonómie ponuky vystveľuje ako vyrábať viac, efektívnejšie a racionálnejšie. Predstaviteľom bol Laffer (Lafferova krivka), ktorý navrhuje zníženie daní, čoho potom dôsledkom je ozdravenie ekonomiky.

Prehľad vývoja ekonomického myslenia

Etapy vývoja ekonómie a ekonomického myslenia:

Predhistória ekonomickej vedy	Staroveká ekonómia	Xenofón, Platón, Aristoteles
	Stredoveká ekonómia	Tomáš Akvinský – scholastik Anglicko – T. Man
	Merkantilizmus	Francúzsko – J. B. Colbert – za zdroj bohatstva považoval drahé kovy
	Fyziokratizmus	Francúzsko – F. Quesnay (kené) – zdrojom bohatstva je poľnohospodárstvo
Klasická ekonómia	W. Petty	zakladateľ klasickej ekonómie
	A. Smith	Bohatstvo národov
	D. Ricardo	Zásady politiky ekonómie a zdaňovania- je autorom zákona klesajúcich výnosov a komparatívnych výhod
	T. R. Malthus	populačná teória
	J. B. Say	je autorom zákona trhu
	J. S. Mill	zhrnutie poznatkov klasicej ekonómie
Marxizmus	Karl Marx, Friedrich Engels	spoločenské triedy, sociálna revolúcia, teória nadhodnoty
Neoklasická ekonómia	C. Menger	sú autormi teórie hraničnej užitočnosti
	W. S. Jevons
	Waleras
	Marshall
	Clark
Keynesovstvo	J. M. Keynes	zdôvodnil štátne zásahy do trhovej ekonomiky
Monetarizmus, Neokonzervativizmus	M. Friedman	autor kvantitatívnej teórie peňazí
Teória racionálnych očakávaní	R. Lukas	zdôvodnil racilnálne správanie podnikateľov a spotrebiteľov
Teória ekonómie ponuky	A. Laffer	navrhuje znižovanie daní

Svetoví ekonómovia a ich dielo

Fotka ekonóma	Meno ekonóma	Charakteristika / dielo
	Aristoteles	Early economic wisdom (Rané ekonomické myslenie)
	Adam Smith	The First Economist (Prvý ekonóm)
	David Ricardo	Comparative Advantage (Teória komparatívnych výhod)
	Fredrich Hayek	Road To Serfdom (Cesta do otroctva)
	Ludwig Von Mises	Austrian School (Rakúska škola)
	John Maynard Keynes	Importance of Government (Potreba vládnych zásahov)
	Alfred Marshall	Modern Economics (Moderná ekonómia)
	Jeremy Bentham	Utilitarianism (Teória užitočnosti)
	Joseph Schumpeter	Creative Deistruction
	John Stuart Mill	Utilitarian (Teória užitočnosti)
	Irving Fisher	Quantity Theory (Kvantitatívna teória)
	Milton Friedman	Monetary Economics (Monetárna ekonómia), Neokonzervativizmus
	Alan Greenspan	Maestro
	Arthur Laffer	Laffer Curve (Lafferova krivka)
	Arnold Zellner	Econometrics (Ekonometria)

Autor: Tomáš Černaj

Tento príspevok bol vytvorený 5.12.2008 a aktualizovaný 19.11.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora Tomáš Černaj.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

1. ARISTOTELES: The Politics of Aristotle, trans. into English with introduction, marginal analysis, essays, notes and indices by B. Jowett. Oxford, Clarendon Press, 1885. 2 vols.
2. BROŽOVÁ, D. : Malé dějiny ekonomického myšlení, 2006, ISBN 80-245-1121-5
3. BUCHHOLZ, T. G. : Živé myšlenky mrtvých ekonomů. Úvod do moderních ekonomických teorií, 1993, ISBN 80-85605-50-3.
4. FUSCH, K. – LISÝ J. : Vývoj ekonomického myšlení do nástupu marginalistické revoluce, 2003, ISBN 80-210-3247-2
5. HOLMAN, R. a kol. : Dějiny ekonomického myšlení, 2005, 3. vyd., ISBN 80-7179-380-9
6. HOLMAN, R. : Vývoj ekonomického myšlení, 2003, ISBN 80-86389-08-1
7. JAMES, E. : Dějiny ekonomického myšlení 20. století, 1968
8. JEVONS, W. S. : The Coal Question. vyd.:Macmillan and Co. . Londýn. 1866. Library of Economics and Liberty
9. KEYNES, J. M. : The general theory of employment, interest, and money. John Maynard Keynes. Amherst, NY : Prometheus Books, 1997. xvi, 403 s. (Great minds series) ISBN 1573921394
10. KRÁLÍK, O. : Vývoj ekonomického myšlení, 1998, ISBN 80-7204-069-3
11. KVASNIČKOVÁ, A. – ŽÍDEK, N. : Kapitoly z dějin ekonomického myšlení, 1991, ISBN 80-85341-10-7
12. KVASNIČKOVÁ, A. : Dějiny ekonomického myšlení, 1999, ISBN 80-901872-2-6
13. LISÝ, J. : Dejiny ekonomických teórií, 1. vydanie, vydala ELITA, Bratislava 1996, ISBN 80-225-0963-9
14. LISÝ, J. : Ekonómia – Všeobecná ekonomická teória, 2. vydanie, edícia EKONÓMIA, Bratislava 1999, str. 402, ISBN 80-88715-53-9
15. LIŠKA, V. : Průvodce dějinami ekonomických teorií, 2002, ISBN 80-86579-02-6
16. MALTHUS, T. R. : An essay on the principle of population. Amherst, NY : Prometheus Books, 1998. ix, 396 s. (Great minds series) ISBN 1573922552.
17. NAPOLEONI, C. : Dějiny ekonomického myšlení dvacátého století, 1968
18. NORDHAUS, W.D. : Rolling the dice: An optimal transition path for controlling greenhouse gases. Resource and Energy Economics 15, 1993. Pp. 27–50.
19. PRESMANN, S. : Encyklopedie nejvýznamnějších ekonomů, 2005, ISBN 80-86598-57-8
20. SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. : Ekonómia I, 1. vydanie, vydalo BRADLO, Bratislava 1992, str. 379, ISBN 80-7127-030-X
21. SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. : Ekonomie, 1995 2.vyd., ISBN 80-205-0494-X.
22. SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. : Ekonomie. Paul A. Samuelson, William D. Nordhaus ; [přeložil kolektiv autorů vedených Martinem Gregorem]. 18. vyd. Praha : Svoboda, 2007. xxiii, 775 s, il. ISBN 9788020505903.
23. SAMUELSON, P. A. : Ekonómia 2. Bratislava: 2006. 239 s., ISBN 80-7127-031-8
24. SEDLÁČEK, T. : Ekonomie dobra a zla: po stopách lidského tázání od Gilgameše po finanční krizi, 2009, ISBN 978-80-903944-3-8
25. SCHUMPETER, J. A. : History of economic analysis. Joseph A. Schumpeter; edited by manuscript by Elizabeth Boody Schumpeter ; with a new introduction by Mark Perlman. 1st issued as an Oxford University Press. New York : Oxford University Press, 1986. lv, 1260 s. ISBN 0195105591.
26. SIMON, J. L. : Největší bohatství. [z anglického originálu preložil Jiří Ogrocký]. 1. vyd. Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2006. 666 s, il. ISBN 8073250829.
27. SIRŮČEK, P. : Hospodářské dějiny a ekonomické teorie, 2007, ISBN 978-80-86175-53-9
28. SMITH, A. : Pojednání o podstatě a původu bohatství národů, Praha: Liberální institut, 2001.
29. SMITH, A. : Pojednání o podstatě a původu bohatství národů. Adam Smith. Praha : Liberální institut, 2001. 986 s. ISBN 8086389154.
30. SMITH, A. : Teorie mravních citů, Praha: Liberální institut, 2005.
31. SOJKA, M. – KONEČNÝ, B. : Malá encyklopedie moderní ekonomie, 1999, ISBN 80-85983-78-8.
32. SOJKA, M. : Kdo byl kdo. Světoví a čeští ekonomové, 2002, ISBN 80-7277-055-1
33. SOJKA, M. a kol. : Dějiny ekonomických teorií, 2000, ISBN 80-7184-991-X
34. SPIEGEL, H. W. : The development of economic though, 1952
35. VLČEK, J. a kol. : Ekonomie a ekonomika, 2003, ISBN 80-86395-46-4
36. VOLEJNÍKOVÁ, J. : Moderní kompendium ekonomických teorií: od antických zdrojů až po 3. tisíciletí, 2005, ISBN 80-7259-020-0.