John Locke

Životopis autora: John Locke

Locke bol študent Oxfordskej Univerzity, medicínsky výskumník a doktor, politický agent, ekonóm a idealista za revolučné hnutie, tak isto ako aj úžasný filozof na prelome 17. a 18. Storočia. Tiež bol zakladateľ systematickej teórie poznania. Bol jedným so zakladateľov empirizmu, spolu s David Humom a George Berklym. Zaoberal sa hospodárskymi otázkami, otázkami štátu a práva, no najväčšiu pozornosť sústredil na ľudské poznávanie.

Vyrastal v puritánskom anglickom prostredí, mal hlboký zmysel pre povinnosť. Zlom v jeho živote spôsobilo zoznámenie s grófom Shaftesburym (dôležitá politická postava na dvore Karola II.). Pracoval pre grófa pričom sám vstúpil do politiky. Jeho spisy mali priamy vplyv na formuláciu Vyhlásenia nezávislosti a americkej ústavy. Vďaka jeho liberálnym a demokratickým myšlienkam sa stal známy a hlásaný po celej Európe aj Amerike.

Čo sa týka otázky Boha, Locke bol deista (verí v existenciu Boha, ale svoju vieru nespája s konkrétnym náboženstvom). Boh stvoril svet, ale viac už doň nezasahuje. Locke zároveň presadzoval požiadavku náboženskej znášanlivosti.

Tvorba

Locke nadviazal na empirizmus Francisa Bacona. Keďže F. Bacon tvrdil, že ľudské poznanie pochádza zo skúsenosti, J. Locke dodal, že skúsenosť pramení z pocitov. Tvrdil, že poznávanie sa začína pôsobením vonkajšieho sveta na zmyslové orgány.

Locke uznáva 2 zdroje poznania, a to:

základný stupeň poznania (vznik pocitov a vnemov)
vnútorný zdroj poznania (duchovnú činnosť človeka, našu dušu)

Locke stavia svoju teóriu poznania na troch princípoch:

Idey, pojmy, ktoré by boli dané vždy, všade a všetkým neexistujú. Teda neexistujú vrodené idey, celý obsah vedomia pochádza zo skúsenosti.
Pri narodení človeka je ľudská duša čistá doska (tabula rasa), celý obsah intelektu vzniká zo skúsenosti, ktoré počas života zapĺňajú túto tabulu. Prejavuje sa to tým, že vidíme, cítime, počujeme atď.
V ľudskom intelekte nie je nič, čo by predtým nebolo v pocitoch.

Locke sa sústredil predovšetkým na skúmanie pôvodu istoty a poznania a bol prvý, ktorý ho vymedzil ako predmet skúmania filozofie. Zaslúžil sa o vznik teórie poznania ako novej oblasti filozofie. Locke vyvracia existenciu vrodených ideí a kritizuje racionalizmus René Descarta. Locke viedol takisto aj sociálnu filozofiu, pričom viacerými liberálnymi myšlienkami predbehol svoju dobu, a prišiel s myšlienkou rozdelenia štátnej moci.

Za správne pracujúci systém pokladal 3-zložkovú štátnu moc:

zákonodarná
výkonná (vojenská a súdna)
federatívna (vyhlasuje vojnu, mier, riadi zahraničné veci)

Locke bol zástancom prirodzeného práva. Tvrdil, že človeku, ako ľudskej bytosti, prináležia určité základné ľudské práva, ako je právo na slobodu, právo na ochranu majetku či právo na život. Pritom bránil názorovú slobodu a toleranciu. Vyslovil sa o potrebe zrovnoprávnenia pohlaví; tvrdil, že nadradenosť mužov nad ženami je výmyslom ľudí, preto sami ľudia musia tento nezmysel zlikvidovať.

Diela

1667 – Esej o tolerancii
1668 – Niekoľko úvah o znížení úrokov a zvýšení hodnoty peňazí
1689 – Rozprava o ľudskom rozume (najslávnejšie dielo)
1689 – Dve pojednania o vláde
1689 – Esej o ľudskom rozume
1689 – Prvý list o tolerancii
1690 – Druhý list o tolerancii
1692 – Tretí list o tolerancii
1693 – Niekoľko myšlienok o vzdelávaní
1695 – Krátke postrehy o tlačených novinách (opisoval svoje ekonomické názory)
1695 – Rozumnosť kresťanstva (negatívny ohlas – Lock bol obvinený, že je unitár)
1695 – Obhajoba rozumnosti kresťanstva
1664 – Otázky pojednávajúce prirodzené právo
1667 – Esej o tolerancii
1706 – O procese porozumenia
1707 – Komentár a poznámky k epištole sv. Pavla

John Locke: Rozprava o ľudskom rozume

Dielo Johna Locka – Rozprava o ľudskom rozume je hlavným dielom v jeho tvorbe. Odpovedá v ňom na dve základné otázky:

Ako sa predstavy a pojmy dostávajú do vedomia človeka?
Môžeme sa spoľahnúť na to, čo nám hovoria zmysly?

Autor si v diele vytyčuje cieľ ako vlastne skúmať rozum, z ktorých pohľadov. Skúma pôvod, istotu a rozsah ľudského poznania rovnako s vierou, domnienkami a súhlasom. Zaujíma ho schopnosť, poznávania duše, rozdiely medzi každým človekom a jeho poznávaním. Snaží sa vyhnúť fyzikálnym úvahám o vnímaní, takže neskúma ako vznikajú vnemy v zmyslových orgánoch alebo idey v našej mysli. Pokúša sa zistiť individuálne rozdiely poznávania, aby dokázal zistiť, či existuje pravda. Zbavuje sa predsudkov o ľudskom poznaní, ktoré vyplývajú z rozdielov v poznaní, pretože ak by sa človek riadil názormi, ktoré majú iní ľudia, zistil by, že každý si myslí niečo iné, a je presvedčený o inom, preto by mohol povedať, že pravda neexistuje alebo, že človek, svojím poznaním ju nedokáže spoznať a rozoznať.

Prevedenie problematiky do úlohy manažéra v súčasnosti

Výrok Johna Locka:

„Ľudské poznanie pochádza zo skúsenosti a skúsenosť pramení z pocitov“

Prevedenie do úlohy manažéra v súčasnosti:

„Manažérska práca zahŕňa veľa zodpovednosti, preto je pri jej vykonávaní potrebné veľké množstvo skúseností. Každý človek získava skúseností počas celého svojho života pomocou zmyslového vnímania a mal by sa snažiť ich využiť čo najlepšie v danej sfére. V našom prípade v manažérskej praxi. Správny manažér by sa preto mal pokúsiť získať čo najväčšie množstvo skúseností, ktoré by vedel správne využiť pri svojej práci. Správne využitie týchto skúsenosti môže využiť na rast svojej kariéry. Čo by bolo prínosom nie len pre neho, ale aj pre firmu.“