Klasické a moderné plánovanie

Klasické metódy plánovania tvrdia, že manažér sa snaží vďaka kvalitnému plánu doviesť tzv. softvérový projekt do úspešného konca.V roku 1992 časopis Harvard Business Review publikoval článok o dlhodobom plánovaní, ktorý sa považuje za počiatok modernej plánovacej teórie. Základom plánovania je selekcia informácií a vypracúvanie hypotéz o budúcnosti definovaním potrebných aktivít na dosiahnutie cieľov organizácie.

Plán a plánovanie

V minulosti bol plán ako pomocná ruka počas vývoja projektu. V súčasnosti znamená plán nástroj riadenia. Pomocou plánu dochádza ku komunikácii a koordinácii činností. Američan R. Waterman uvádza: “Najlepšie podniky považujú proces plánovania za dôležitejší ako samotné plány, lebo v ňom vznikajú nové informácie a včas sa objavujú aj krízové miesta“

Neproduktívna práca

Situáciu bez plánu, resp. s klasickým plánovaním, je možné definovať ako práca bez zmien, neproduktívna práca. Moderné plánovanie sa orientuje na výsledky a zvýraznenie nutnosti zmeny. Plánovanie je limitované presnosťou informácií a neurčitosťou zmien v budúcnosti.

Finančné bariéry plánov

Plán má finančné bariéry. Úlohou plánovačov je potrebu zmien dobre podložiť a vydokumentovať. Plánovanie môže byť drahé a môže viesť k byrokracii Plán obsahuje súhrn čísel, tabuliek a analýz – nemusí to automaticky viesť k úspechu.

Klasický a moderný plán

Klasické plánovanie môže potláčať iniciatívu, keďže predurčuje to, čo má a nemá manažér robiť. Parametre plánov nie sú však nemenné. Moderný plán je veličina premenná a do jeho tvorby zapája manažér aj ostatných jedincov podniku. Výsledkom je tak vyššia participácia na projekte.

Rozdiel medzi klasickým a moderným plánovaním v podniku

Klasické plánovanie v podniku a moderné plánovanie v podniku sa líšia v niekoľkých kľúčových aspektoch:

1. Prístup k informáciám a dátam: Klasické plánovanie sa často spolieha na statické dáta a informácie z minulosti. Moderné plánovanie využíva dynamické dáta a analytické nástroje na predikciu budúcich trendov a správne rozhodovanie.
2. Flexibilita a adaptabilita: Klasické plánovanie môže byť často rigidné a ťažko sa prispôsobuje zmenám v okolitej konkurencii alebo trhových podmienkach. Moderné plánovanie sa snaží byť agilné a flexibilné, aby sa rýchlo prispôsobilo novým situáciám.
3. Zapojenie zamestnancov: Moderné plánovanie často zahŕňa zapojenie zamestnancov z rôznych úrovní organizácie do procesu plánovania, čo vedie k lepšej spolupráci a inováciám. Klasické plánovanie môže byť viac hierarchické a centralizované.
4. Technologické nástroje: Moderné plánovanie často využíva technologické nástroje ako softvérové platformy pre analýzu dát, simulácie a prognózy. Klasické plánovanie môže byť založené viac na ručných procesoch a tradičných nástrojoch.
5. Dĺžka plánovacieho cyklu: Klasické plánovanie môže mať dlhší plánovací cyklus, čo môže spôsobiť, že informácie sú rýchlo zastarané. Moderné plánovanie sa snaží byť viac real-time a rýchlejšie sa prispôsobiť zmenám.

Celkovo moderné plánovanie sa snaží byť agilnejšie, orientované na dáta a zapájať zamestnancov na rôznych úrovniach organizácie viac ako klasické plánovanie.

Stanovenie cieľov a situačná analýza

Dôležitou súčasťou plánovania je situačná analýza a stanovenie cieľov. Klasické plánovanie sa opiera o stanovenie absolútnych cieľov – porovnateľných s niekoľkoročnými výsledkami podniku v minulosti. Napr. 30 % rast zisku nie j dostatočný ukazovateľ v porovnaní s konkurenciou. Plánovať je treba s relatívnymi cieľmi, porovnávajúc sa s lídrami na trhu v danej oblasti podnikania. Moderný plán sa teda opiera o ciele relatívne a nie absolútne.

Situačná analýza

Cieľom situačnej analýzy je identifikovať a ohodnotiť všetky relatívne faktory, o ktorých sa dá predpokladať, že budú mať vplyv na konečnú voľbu cieľov a stratégie spoločnosti. Veľmi dôležité je posúdiť konkurenčné prostredie a vzájomné vzťahy na trhu.

Veľmi dôležité je aj posúdiť vzájomné vzťahy a súvislosti, ktoré medzi týmito faktormi existujú. Spoločnosť ovplyvňujú externé, interné a interakčné prostredia, vďaka ktorým si vedenie spoločnosti určuje stratégiu.

Benchmarking

Benchmarking je proces porovnávania výkonnostných (alebo nákladových) parametrov projektu s najsilnejšími konkurentmi. Čím skôr začneme s porovnávaním, tým skôr pokoríme konkurenciu.

Benchmarking v klasickom a modernom plánovaní

Klasický plán zamestnáva plánovačov na krátkodobé, či dlhodobé úväzky. Moderný plán využíva outsourcing podľa aktuálnych potrieb

Ciele plánovania

Plán projektu je vhodné vedieť odhadnúť v normohodinách, vďaka čomu sa ľahko určí potreba ľudských zdrojov. Plánovanie závisí od finančných podmienok projektu. Finančný plán vyjadruje želané ciele z oblastí finančných a ekonomických ukazovateľov. Medzi dôležité ciele patria najmä:

• marketingové ciele: podiel na trhu, obrat
• finančné ciele: likvidita, zadlženosť, finančná štruktúra
• ciele v oblasti rentability: rentabilita kapitálu, zisku predaja
• kvalitatívne ciele: použiteľnosť produktu, obľúbenosť produktu
• ciele v oblasti prestíže: imidž, vplyv a nezávislosť

Autor: petrik14

Tento príspevok bol vytvorený 26.6.2015 a aktualizovaný 13.8.2024. Pozrite si ďalšie príspevky autora petrik14.