Právne normy, ich štruktúra a druhy právnych noriem

Právne normy sú základným prvkom systému práva. Sú druhom spoločenských noriem a ako také pôsobia na kontinuitu spoločenského poriadku. Rozdiel medzi právnymi normami a inými spol. normami spočíva v tom, že právne normy si v rámci sféry panstva právneho poriadku štátu robia nárok na všeobecnú záväznosť, zatiaľ čo ostatné normy zväzujú len obmedzene.
Sú vysoko formalizované.

Hlavné znaky právnych noriem

• štátom stanovená alebo uznaná forma
• všeobecná záväznosť
• normatívnosť
• efektívnosť
• všeobecnosť
• formalizovaná sankciovanosť

Štruktúra právnych noriem

Prvky štruktúry právnych noriem sú zákazy, príkazy alebo dovolenia. Ideálna právna norma pozostáva z:

1. Hypotéza – súhrn podmienok alebo predpokladov
2. Dispozícia – ako určité pravidlo správania sa vyjadrené vo forme príkazu, zákazu alebo dovolenia
3. Sankcia – ako následok nesplnenia dispozície

Štruktúra právnych predpisov SR

1. preambula (v Ústave alebo zákonníkoch)
2. články
3. paragrafy
4. odseky

Členenie právnych noriem

Podľa stupňa záväznosti

1. Kogentné normy: Sú donucujúce a nepripúšťajú odchýlnu dohodu zúčastnených subjektov práva. S donucujúcimi normami práva sa stretávame najmä vo verejnom práve.
2. Dispozitívne normy: Sú poddajné normy, ktoré ustupujú pred dohodou zúčastnených subjektov práva. V oblasti súkromného práva, kde dominuje princíp zmluvnej slobody a súkromnej autonómie, to znamená, že strany samy rozhodujú o svojich právnych vzťahoch a ich obsahu.

Podľa druhu normatívneho právneho aktu

• Zákonné (zákon)
• Podzákonné (nižší stupeň právnej sily ako je zákon)

Podľa spoločenských vzťahov, ktoré regulujú

• Verejno-právne
• Súkromno-právne

Teleologické normy

• Prikazujúce
• Kolízne (používa sa v medzinárodnom práve súkromnom)
• Zakazujúce
• Oprávňujúce

Druhy právnych noriem

Právne normy sú základnými pravidlami a predpismi, ktoré riadia správanie jednotlivcov a organizácií v spoločnosti. Sú nevyhnutnými nástrojmi na udržanie poriadku a spravodlivosti v každej spoločnosti a zabezpečujú, aby ľudia dodržiavali určité normy správania a záväzky voči ostatným. Právne normy sa vyskytujú v rôznych formách a druhoch a hrajú dôležitú úlohu vo fungovaní každej právnej systémy. Poznáme tieto druhy právnych noriem:

1. Zákon
2. Nariadenie
3. Vyhláška
4. Súdne rozhodnutia
5. Zvykové právo

Zákon

Zákon je najvyššou právnou normou v mnohých právnych systémoch. Je prijímaný parlamentom alebo iným legislatívnym orgánom a má výrazný vplyv na životy občanov. Zákony môžu byť občianske, trestné, pracovnoprávne, daňové a ďalšie. Základným znakom zákona je, že je schválený na vyššej úrovni a má významné postavenie voči iným právnym normám.

Nariadenie

Nariadenie je normou, ktorú vydáva vykonávajúci orgán alebo exekutíva, nie legislatívny orgán. Tieto normy majú za cieľ konkrétne vykonanie alebo implementáciu zákonov a presnejšie definujú podrobnosti, ktoré sú v zákone uvedené. Nariadenia môžu byť vydané na rôzne témy, ako napríklad zdravotná starostlivosť, životné prostredie, bezpečnosť potravín atď.

Vyhláška

Vyhláška je právna norma, ktorú vydáva výkonný orgán na nižšej úrovni, ako je exekutíva. Tieto normy sa zvyčajne týkajú konkrétnych oblastí a ich cieľom je upravit a doplniť právne predpisy uvedené v zákone alebo nariadení. Vyhlášky sú často používané na detailné určenie konkrétnych postupov a požiadaviek v rôznych oblastiach, ako napríklad v oblasti stavebníctva, zdravotnej starostlivosti alebo verejných obstarávaní.

Súdne rozhodnutia

Súdne rozhodnutia sú normy vytvárané súdmi v rámci konkrétnych prípadov. Právne zásady a interpretácie zákonov, ktoré sú obsiahnuté v súdnych rozhodnutiach, môžu slúžiť ako precedens pre budúce prípady a pomáhajú interpretovať a uplatňovať zákony v konkrétnych situáciách. V niektorých právnych systémoch, ako je napríklad systém anglosaského práva, majú súdne rozhodnutia veľký význam a môžu výrazne ovplyvniť budúci vývoj práva.

Zvykové právo

Zvykové právo je forma právnej normy, ktorá vzniká na základe dlhodobej praxe a zvykov v spoločnosti. Tieto normy nemusia byť zapísané v žiadnych písomných dokumentoch, ale sú prijímané a rešpektované v danom spoločenstve. Zvykové právo môže byť dôležitým zdrojom práva v prípadoch, keď písomné právne predpisy neexistujú alebo sú nejasné.

Každý právny systém môže mať svoje vlastné druhy právnych noriem a hierarchiu, ktorá určuje, aký druh normy má prednosť pred inými. Je dôležité mať na pamäti, že právne normy slúžia na udržanie spravodlivosti a poriadku v spoločnosti a ich dodržiavanie je nevyhnutné pre fungovanie demokratickej a právne založenej spoločnosti.

Jurisdikcia

Jurisdikcia je právna a súdna pôsobnosť alebo moc, ktorú má štátny súd alebo iný právny orgán nad určitými právnymi záležitosťami alebo prípadmi. Toto právomocné právo určuje, ktorý súd alebo orgán má právo rozhodovať o konkrétnych právnych sporoch alebo veciach, a aké rozhodnutia môže v danej veci urobiť.

Jurisdikcia je dôležitým konceptom v právnom systéme, pretože zabezpečuje spravodlivé a efektívne fungovanie súdnictva.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 4.12.2008 a aktualizovaný 1.12.2023. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

• BOGUSZAK, J., ČAPEK, J., GERLOCH, A. Teorie práva. 2. vydanie. Praha : ASPI Publishing, 2004.
• GERLOCH, A. Teorie práva. 3. vydanie. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2004.
• HARVÁNEK, J a kol. Teorie práva. 2. vydanie. Brno : MU Brno, 2004.
• KNAPP, V. Teorie práva. Praha : C. H. Beck, 1995.
• KNAPP, V., GROSPIČ, J., ŠÍN, Z. Ústavní základy tvorby práva. Praha: Academia, 1990.
• KOREC, Š. Slovník pracovného práva. Prvé vydanie. Bratislava: Nová práca, s.r.o., 1998. s.3. ISBN 80-967857-3-7.
• LEŠINGROVÁ, R. Baťova soustava řízení, Tretie vydanie. Romana Lešingrová, 2010, s.104. ISBN 978-80-903808-9-9.
• Listina základných práv a slobôd, Ústavný zákon č. 2/1993 Zb.
• MALÝ, K a kolek. Dějiny českého a československého práva do roku 1945. Praha: Linde, a.s., 2003. s.413. ISBN 80-7201-433-1.
• NÁDVORNÍK, J. a kolek. Baťuv systém řízení do roku 1939, Prvé vydanie. Praha: Impuls, 1990. s.22.
• OTTOVÁ, E. Teória práva. Druhé doplnené a prepracované vydanie. Šamorín:Heuréka, 2006. s.239. ISBN 80-89122-37-X.
• VESELÁ, R. a kol. Rodina a rodinné právo – historie, současnost a perspektivy. 2.vyd. Praha: Eurolex Bohemia, s.r.o. 2005.
  WEYR, F. Teorie práva. Brno-Praha: ORBIS, 1936.