0Diplomatické styky
Rámec prípustnej diplomatickej aktivity určujú medzinárodné dokumenty. Okrem iného z nich vyplýva, že každý štát má právo využívať možnosti diplomacie a vysielať či prijímať diplomatických predstaviteľov. Toto privilégium sa označuje ako aktívne a pasívne vyslanecké právo (lat. dus legationis).
Zmluvy sa majú plniť
Spolužitie národov v súčasnom svete regulujú všeobecne uznávane, zmluvné zakotvené pravidlá mierových, vzájomne výhodných a dobrých susedských vzťahov medzi štátmi – subjektmi medzinárodného práva. Tieto pravidlá vychádzajú z hlavnej zásady: Zmluvy sa majú plniť (lat. Pacla sunt servanda).
Právne normy a akty v medzinárodnom práve
Medzi hlavné pravidlá, upravujúce vzťahy medzi štátmi patria:
- Platné normy medzinárodného práva a princípy medzištátnych stykov (zvrchovaná rovnosť, priateľské styky a udržanie mieru),
- Charta OSN, ako aj zmluvy, ktoré sa od nej odvíjajú
- Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (1961), ktorý dopĺňajú a upravujú ďalšie dokumenty
- Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch (1693)
- Dohovor o osobitných misiách (1969)
- Viedenský dohovor o zastúpení .štátov a ich stykoch s medzinárodnými organizáciami univerzálnej povahy (1975)
- Deklarácia ľudských práv (1948)
- Deklarácia práv dieťaťa (1959)
- Ústavy štátov
Charta OSN
Charta OSN je základný dokument Organizácie Spojených národov Bola podpísaná v americkom meste San Francisco 26. júna 1945. Do platnosti vstúpila 24. októbra 1945, potom ako ju ratifikovala Čínska republika, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA, Veľká Británia a väčšina ďalších zakladateľských krajín.
Cieľom OSN je udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy, riešiť medzinárodné problémy hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitárneho charakteru, podporovať ľudské práva a slobody bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva. Členom OSN sa môže stať ktorýkoľvek mierumilovný štát, ktorý prijme záväzky obsiahnuté v Charte. O prijatí nového člena rozhoduje Valné zhromaždenie na odporúčanie Rady bezpečnosti.
Diplomatické právo
Diplomatické styky sú kodifikované diplomatickým právom, čo je súbor zmluvných a obyčajových právnych noriem upravujúcich postavenie a činnosť diplomatických zástupcov. Vývoj diplomatického práva má síce hlboké historické korene, ale bolo až nedávno formulované v modernej podobe.
Zmluva o diplomatických stykoch
Medzinárodnú všeobecnú platnosť diplomacie kodifikovala napokon až v roku 1961 na Viedenskej konferencii OSN o diplomatických stykoch a imunitách „Zmluva o diplomatických stykoch“, ktorú navrhla Komisia medzinárodného práva. Vymedzilo sa okrem tradičných funkcií poslanie zastupiteľských orgánov medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom a vzájomný rozvoj hospodárskych k kultúrnych a vedeckých stykov.
Autor: petrik14
Tento príspevok bol vytvorený 27.3.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora petrik14.