0Otec strategického manažmentu Igor Ansoff: „ SM chápe ako protiklad statického prístupu k tvorbe a realizácii stratégie, ktorý má charakter sústavného prehodnocovania stratégie a posúvania jej horizontu na princípe kĺzavého plánovania“
• Sociologický prístup (spontánny, intuitívny)
– proces tvorby stratégie nie je formalizovaný, plánovaný
– vychádza z praxe, empirických poznatkov
– stratégia je spontánna, nie je na papieri
– podľa tohoto prístupu je nutné reagovať pružným, dôvtipným spôsobom na nové, náhodne vznikajúce udalosti
– ponúka priestor iracionálnym úvahám, túžbam, želaniam
– rozvoj je motivovaný externými udalosťami
– manažér nemá k dispozícii žiadne techniky, nástroje alebo postupy
– hoci strategický rozvoj je riadením cieľov, procesov a záujmov ľudí, musí občas uvoľniť cestu spontánne vznikajúcim stratégiám, keď orientácia na ciele a procesy neprináša uspokojenie
– hl. predstaviteľ: Mintzberg – tvrdí, že významná časť strategického rozvoja podniku pozostáva z pružnej stratégie, ktorá sa spontánne objavuje
• Racionalistický prístup (plánovitý)
– stratégiu chápe ako plánovanie
– proces tvorby stratégie je formalizovaný (neexistuje len v predstavách), dostane podobu (vypracovaný písomne)
– vychádza z analýz a prognóz vonkajšieho i vnútorného prostredia
– používanie kvantitatívnych metód
– založený na iteratívnom rozvíjaní stratégie
– východiskom je určenie poslania a základných cieľov podniku, pre ktoré sa stanovujú variantné stratégie a ich dosiahnutie. Výber vhodnej stratégie sa uskutočňuje podľa hodnotenia príležitostí a hrozieb v externom okolí podniku a síl a slabostí v internom prostredí.
– prevažuje racionálna analýza nad nádejou a intuíciou
– predstavitelia: Ansoff a Porter
– tento prístup predpokladá, že ľudia konajú štrukturovaným a racional. spôsobom a preto má pomerne mechanickú povahu
ÚROVNE STRATEGICKÉHO RIADENIA
Rozlišujeme:
1. korporatívnu (podnikovú) – formuluje sa na najvyššej úrovni riadenia
2. podnikateľskú (business)
3. funkčnú
1.) Korporatívna (podniková) stratégia
– rieši sa tu otázka celkovej strategickej orientácie, poslania podniku a optimálnej štruktúry portfólia aktivít podniku
– hl. úloha: riadiť portfólio podnikaní
Ďalej rieši tieto čiastkové úlohy:
? alokácia kapitálových investícií do jestvujúcich podnikaní
? redukcia investícií alebo zrušenie málo výnosných či strategických podnikaní
? rozšírenie portfólia o nové podnikania a vybudovanie nových pozícií v atraktívnych odvetviach
? posilnenie konkurenčných pozícií a ziskovosti existujúcich podnikaní
? vytváranie konkurenčnej výhody
? rozhodovať o druhu a rozsahu diverzifikácie.
2.) Podniková (business) stratégia
– rieši otázku ako vytvoriť a posilňovať dlhodobú konkurenčnú pozíciu na trhu
– stratégia podnikateľskej jednotky, ktorá v danom odvetví operuje pomerne nezávisle od vedenia podniku
Rieši čiastkové úlohy:
? formulovanie reakcií na zmeny v odvetví, v hospodárstve, vládnej politike …
? formulovanie konkrétnych opatrení a prístupov, ktoré povedú k udržateľnej konkurenčnej výhode
? zosúladenie strategických iniciatív funkčných útvarov
? rieši špecifické problémy typické len pre dané podnikateľské jednotky.
Súčasťou tejto stratégie je aj konkurenčná stratégia – odpovedá na otázku ako konkurovať, stanovuje metódy a techniky konkurencie, ofenzívne opatrenia na zabezpečenie konkurenčného predstihu a defenzívne opatrenia na ochranu svojej konkurenčnej pozície.
Konkurenčná stratégia na rozdiel od business stratégie je zahľadená do vnútra odvetvia (business stratégia zohľadňuje aj mimoodvetvové faktory).
3.) Funkčné stratégie
– riešia sa strategické otázky rozvoja jednotlivých funkčných stratégií: marketing, výroba, výskum a vývoj, financie, ľudské zdroje,…
– primárna úloha: podporovať podnikateľskú stratégiu a metódy konkurovania
– ďalšou úlohou je navrhnúť metódy a cesty ako splniť ciele funkčných oblastí
najdôležitejšou funkčnou stratégiou je marketingová stratégia
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 30.3.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.