Vývoj inflácie v našich podmienkach od roku 1990

Dnes žijeme v ekonomike, v ktorej ceny z roka na rok rastú a niekedy je tento rast veľmi rýchly. Ceny majú dokonca tendenciu rásť aj vtedy, keď ekonomika má značný počet nezamestnaných a nevyužité kapacity. Inflácia je taká stará ako trhová ekonomika, ktorá sa vyvíjala už od 13. storočia v Anglicku. Počas tohto obdobia ceny ustavične rástli.

Inflácia ja pojem, ktorý sa rozoberá a rieši už od minulosti a je stále aktuálnou témou. Prichádza podobne ako choroby, v rôznych formách. Dnes inflácia rastie v období dobrej konjunktúry a ustupuje v období recesie. Celková cenová hladina v dnešných časoch neklesá takmer nikdy.

Inflácia ovplyvňuje ekonomiku v rôznych smeroch, a každoročne nadobúda inú formu a podobu. Infláciu a pojmy s ňou spojené sme opísali a rozvinuli podľa odborných stránok, zaoberajúcimi sa ekonomickými javy, a tiež sme spracovali poznatky z knihy Ekonómia I.

Inflácia

Inflácia je všeobecný rast cien v ekonomike v priebehu určitého časového obdobia. Je jedným z najvážnejších makroekonomických problémov vo vyspelých ekonomikách. Inflácia znamená to, že rastie cena všetkých tovarov zahrnutých do obrovského nákupného koša, nie len rast ceny jedného alebo dvoch produktov.

Príčiny vzniku inflácie sú rôzne. Najviditeľnejšou z nich je rastúca ponuka peňazí, teda vydávanie nových bankoviek. Nové bankovky je nutné vydávať (alebo aj emitovať) priebežne. Papier, z ktorého sú vyrobené, totiž nevydrží večne. Ale štát ako jediná inštitúcia, ktorá môže vydávať peniaze, musí ich emitovanie prísne kontrolovať, aby ich množstvo zodpovedalo reálnemu bohatstvu krajiny. Ak by štát vydal peňazí viac, vznikol by ich prebytok, následkom čoho by ich mal každý veľa, ale nemal by si za ne čo kúpiť. Obchodníci by totiž nemali dostatok tovaru na to, aby uspokojili ľudí, ktorým sa v peňaženkách hromadí stále väčšie množstvo peňazí.

Výsledok je už zrejme jasný. Tovarov by bolo málo, ale ľudia by ich chceli stále viac, a navyše by mali k dispozícii veľa peňazí. Obmedzené množstvo tovarov by sa preto následne podľa hesla „keď dávajú, tak ber“ predávalo za oveľa vyššie ceny ako dovtedy – a už je na svete inflácia.

Pri inflácií trpia:

• Spotrebitelia (je ťažšie porovnávať ceny a urobiť informované rozhodnutia, keď ceny stúpajú).

• Výrobcovia (plánovanie investícií a výpočet určité miery zisku z jednotlivých projektov nie je jednoduché, keď sa ceny neočakávane menia. Inflácia znižuje mieru zisku).

• Sporitelia (pri inflácii úspory strácajú svoju hodnotu).

Pri inflácií získavajú:

• Dlžníci (ľudia, ktorí dlžia peniaze) – inflácia obvykle vede k nižšej úrokovej sadzbe a to znamená nižšie náklady pre dlžníka.

Miera inflácie

Miera inflácie sa definuje ako miera zmeny cenovej hladiny (meranej napr. indexom spotrebiteľských cien, CPI) a vyjadruje sa vzťahom:

Počas inflácie rastú všetky ceny rovnakým tempom. Cenová hladina je vážený priemer cien tovarov a služieb v hospodárskej sústave, meraný pomocou indexu spotrebiteľských cien.

Meranie inflácie

Zmenu cenovej hladiny za určité obdobie udáva miera inflácie. Miera inflácie je meraná pomocou takzvaných cenových indexov. Najznámejšie z nich sú:

• Deflátor HDP
• Index spotrebiteľských cien (CPI – Consumer price index)
• Index cien výrobcov (PPI – Producer price index)

Deflátor GNP: Možno ho považovať za súhrnný cenový index. Je to cena celého GNP (spotreby, investícií, vládnych nákupov, a čistého exportu) a nie cena jedného sektora. Je to index založený na variabilných, nie na fixných váhach.

Index spotrebiteľských cien (CPI): Najrozšírenejším meradlom inflácie je index spotrebiteľských cien, známy tiež ako CPI. Vypočíta sa na základe cien potravín, šatstva, bývania, paliva, dopravy, zdravotnej starostlivosti, poplatkov na vysokých školách a iných tovarov každodennej potreby. Ako sa ceny merajú? Index spotrebiteľských cien si môžeme predstaviť ako obrovský kôš tovarov, ktoré „priemerný“ spotrebiteľ nebo rodina pravidelne kupuje.

Index cien výrobcov (PPI): Meria cenovú hladinu na úrovni veľkoobchodu, resp. výroby. Je založený na približne 3400 cenách tovarov a zahŕňa ceny potravín, priemyselných výrobkov a banských produktov.

Problém indexových čísel: Hoci sú cenové indexy dôležité, majú svoje chyby. Niektoré problémy vyplývajú zo samého charakteru cenových indexov. Jedným z nich je notorický známy „ problém indexových čísel“, ktorý spočíva v stanovení vhodného obdobia ako východiskového roku. Dôsledkom toho je, že ak spotrebitelia nahradia relatívne drahé tovary tovarmi relatívne lacnejšími, skutočné životné náklady sú nad hodnotné. Iný druh ťažkostí vyplýva z obmedzovania rozpočtov zahrnutých do sledovania.

Druhy inflácie

Na infláciu sa môžeme pozerať z rôznych hľadísk:

1. z kvantitatívneho hľadiska (podľa tempa rastu cien):
   • Mierna: medziročný rast cien v rozmedzí 1-9 %,
   • Cválajúca: medziročný rast cien 10-1 000 %,
   • Hyperinflácia: medziročný rast cien viac ako 1000%

2. z hľadiska príčin vzniku:
   • Dopytová inflácia
   • Nákladová inflácia

3. z hľadiska očakávania ekonomických subjektov:
   • Anticipovaná inflácia
   • Neanticipovaná inflácia

4. z hľadiska zjavnosti:
   • Zjavná inflácia (otvorená)
   • Skrytá inflácia
   • Potlačená inflácia (blokovaná)

5. z hľadiska vybilancovanosti:
   • Proporcionálna: všetky ceny rastú približne rovnako rýchlo. Absolútna cenová hladina rastie, ale pomery cien sa navzájom nemenia.
   • Neproporcionálna: absolútna cenová hladina rastie, pomery cien sa však menia.

Mimo tohto delenia rozoznávame aj iné druhy inflácie:

• Stagflácia
• Slumpflácia

Deflácia

Deflácia nastáva, ak celková cenová hladina poklesla. Ide o znižovanie celkovej cenovej hladiny. Najčastejšie sa definuje ako opak inflácie, ktorá vzniká, keď celková cenová hladina klesá. Deflácia neznamená vyjadrenie určitého stavu, ale súbor opatrení, ktorými sa dosahuje znižovanie celkovej cenovej hladiny a na rozdiel od inflácie ju môžeme označiť ako určitú politiku. Neznamená návrat k pôvodnému stavu, ale znamená nabaliť k negatívam, ktoré boli spôsobené infláciou nové, ďalšie problémy.

Dôsledky inflácie

V podmienkach vysokej inflácie klesajú aj reálne mzdy a ostatné dôchodky obyvateľstva. Tak klesá aj kúpyschopnosť obyvateľstva. Inflácia nepostihuje vlastníkov hmotných statkov (nehnuteľností). Cena ich majetku v podmienkach inflácie rastie.

Dôsledky a účinky inflácie:

• sociálne napätie (CH spotr. statkov a služieb rastie rýchlejšie ako nominálne mzdy – pri hyperinflácii)
• znižovanie kúpyschopnosti obyvateľstva
• zmena štruktúry spotreby (rast cien zákl. život. potrieb, znižuje zdroje dôchodkov použiteľných na iné tovary)
• vplyv na vonkajšiu ekonomickú rovnováhu
• brzda ekonomického rastu (vývoz sa stáva nevýhodný a klesá, prevaha dovozu nad vývozom a teda ponuky nad dopytom)

Vývoj inflácie v našich podmienkach

Pozrite si vývoj inflácie v našich podmienkach od roku 1990 po súčasnosť:

Obdobie 1990 – 1992

V roku 1990 bola oficiálna miera inflácie veľmi nízka, keďže boli ceny všetkých tovarov a služieb administratívne stanovené vládou. Typickým javom v tomto období bola „skrytá inflácia.“ V ekonomike bol nedostatok tovarov a služieb a tiež existoval čierny trh, kde boli ceny nedostatkových tovarov veľmi vysoké. Príčiny vychádzali z cien, ktoré boli pevne určené na veľmi nízkych úrovniach. Podľa Bednára Jána v spracovanom texte: „Hlavným pilierom transformácie ekonomiky bolo teda uvoľnenie cien. Bolo nevyhnutné, aby ceny tovarov boli určované na trhu na základe ponuky a dopytu a nie umelým stanovením.“[1]

Čiastočné uvoľnenie cien k 1.1.1990 a odstránenie cenových dotácií sa premietli do rastu cenovej hladiny. Došlo k viacnásobnej devalvácii koruny, v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti v medzinárodnom obchode a tiež zabráneniu rastu deficitu platobnej bilancie. K rozsiahlej liberalizácii cien došlo na začiatku roka 1991 a inflácia sa bleskovo vyšplhala na rekordnú úroveň. Podarilo sa ju však rýchlo znížiť, hlavne kvôli prísnej fiškálnej a monetárnej politike. Do konca roka 1991 sa dostala na úroveň spred roka. Rok 1992 sa niesol v znamení stabilnej inflácie na úrovni okolo 10%. Do centra pozornosti sa namiesto ďalších transformačných krokov dostáva plánovanie rozdelenia federácie a s tým spojené problémy.

Inflácia r. 1993

Rok 1993 sa niesol v znamení rozdelenia spoločného štátu na dve samostatné republiky. V spracovanom článku Jána Bednára: „1. 1. 1993 vznikla Slovenská republika, a bolo potrebné pokračovať v začatom transformačnom procese na trhové hospodárstvo. No zároveň bolo nutné vybudovať kompletný inštitucionálny a legislatívny rámec nevyhnutný pre fungovanie každého suverénneho demokratického štátu.“[2]

K najväčšiemu rastu cenovej hladiny v histórii SR došlo práve v tomto roku. Hlavnou príčinou boli komplexné zmeny daňového systému (najmä zavedenie dane z pridanej hodnoty). 8. 2. 1993 sa uskutočnili reformy menovej odluky a tiež zdravotného a sociálneho poistenia, ktoré prispeli k rekordnej 27%-nej miere inflácie. Tento deň sa v podstate datuje ako vznik slovenskej koruny. Po menovej odluke mali ľudia z novej meny určité obavy a zamieňali si koruny za stabilné zahraničné meny. Nepomohli ani limity stanovené NBS na nákup valút a dochádzalo k výraznému úbytku devízových rezerv. 10. júla 1993 NBS nakoniec pristúpila k 10%-nej devalvácii koruny, čo sa prejavilo nárastom inflácie z júla na august o 2,1 percentuálneho bodu.

Obdobie 1994 – 1998

V roku 1994 nastáva postupné znižovanie inflácie, ktoré s menšími výkyvmi prebiehalo až do roku 1998. Nič na tom nemenil ani pomerne vysoký hospodársky rast a stabilný pokles nezamestnanosti. Od Januára až po Máj roku 1994 sa každý mesiac znižoval rast spotrebiteľských cien cca o 1%. Jediným mesiacom tohto roka, keď sa inflácia zvýšila, bol práve Máj, kedy bola nameraná miera inflácie pomocou indexu CPI 13,9%. Toto zvýšenie súviselo hlavne so zmenami v spotrebných daniach, zavedením dovoznej prirážky a presunutím niektorých tovarov a služieb zo 6%-nej sadzby DPH do 25%-nej.

V podobnom duchu sa niesol aj rok 1995. Inflácia stabilne klesala počas celého roka až na Júl, keď sa zvýšila o 0,2%. Na prelome Júla a Augusta dosiahla miera inflácie prvýkrát v histórii jednocifernú hodnotu. Čo sa týka tohto ukazovateľa, Slovensko bolo lídrom medzi ostatnými transformujúcimi sa ekonomikami. „Veľký vplyv na tomto vývoji malo okrem zodpovednej fiškálnej a monetárnej politiky aj odloženie deregulácie niektorých cien na neskoršie obdobie“[3] – podľa Jána Bednára v uvedenom texte.

Rast spotrebiteľských cien sa v roku 1996 ustálil okolo úrovne 6%, až kým neprišiel výrazný pokles z Júna na Júl o 0,7%. Dôsledkom tohto poklesu bolo zníženie dovoznej prirážky v polovici roka z 10% na 7,5% a takisto zníženia základnej sadzby DPH z 25% na 23%. Ku koncu roka bola vykázaná inflácia podľa indexu CPI na úrovni 5,4%.

Domáci dopyt sa rapídne začal zvyšovať od vzniku SR, tým sa mu ponuka nestíhala prispôsobovať. Riešením bola kompenzácia dovozu tovarov zo zahraničia. Z toho potom pramenilo pasívne saldo obchodnej bilancie, ktoré sa vláda snažila zmierniť obmedzením importu. Keďže slovenské podniky boli oveľa menej konkurencieschopné ako zahraničné, zvýšil sa tlak na rast cenovej hladiny. Na zvýšení inflácie v roku 1997 mal svoj podiel aj nárast vládnych výdavkov. A to najmä do rozvoja infraštruktúry, a pomerne vysoké úrokové sadzby. Miera inflácie sa zvýšila od Januára do Decembra 1997 o 0,6 % a dosiahla hodnotu 6,4%.

Rok 1998 a jeho prvá polovica sa vyznačuje miernym rastom inflácie. Rast bol zapríčinený úpravami niektorých spotrebných daní (zvýšila sa spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov a na niektoré tovary bola uplatnená základná 23%-ná sadzba DPH namiesto zníženej 6%-nej sadzby) a stanovením minimálnej ceny cukru. K výraznému zníženiu tempa rastu cien dochádza od Júna do Augusta, kde sa inflácia znížila o takmer 2%. Podpísalo sa pod to zníženie dovoznej prirážky z 5 na 3% a relatívna stabilita výmenného kurzu koruny. V druhej polovici roka sa ako následok devalvačných a inflačných očakávaní medzi spotrebiteľmi, zvýšila miera inflácie v októbri na 6,2%, ktoré súviseli s plánovaným zrušením režimu pevného výmenného kurzu koruny k 1.10.1998.

Obdobie 1999 – 2004

Podľa Jána Bednára: „Po vzniku samostatného Slovenska a prekonaní počiatočných ťažkostí sa nasledujúce roky síce dosahoval relatívne vysoký ekonomický rast, klesala nezamestnanosť a inflácia, ale stále neboli vykonané všetky nevyhnutné ekonomické opatrenia a reformy.“[4] V Septembri 1998 po parlamentných voľbách sa k moci dostala nová vláda, ktorá sa pustila do rozsiahlych ekonomických reforiem. V Máji 1999 bol prijatý ozdravný ekonomický balíček aj za cenu výrazného zníženia ekonomického rastu, nárastu nezamestnanosti a inflácie. Na začiatku roka 1999 bola inflácia podľa indexu CPI 7%, ale prakticky hneď po prijatí ekonomických opatrení vyskočila na takmer dvojnásobok a rok zakončila na úrovni 14,2%. Hlavnou príčinou tohto mimoriadneho nárastu bola deregulácia cien dopravných a energetických monopolov vo vlastníctve štátu.

Na začiatku roka 2000 vstúpili do platnosti viaceré opatrenia schválené vládou v predchádzajúcom roku (opätovné zavedenie dovoznej prirážky, zvýšenie dolnej sadzby DPH, úpravu regulovaných cien nájomného a tepla a zvýšenie spotrebných daní). Premietlo sa to do nárastu spotrebiteľských cien o 3 percentuálne body. Od 1.1.2000 začala NBS vykazovať aj jadrovú infláciu, čo umožnilo abstrahovať práve od vplyvu zmien nepriamych daní a regulovaných cien. Útlm spotrebiteľského dopytu a rozvoj konkurencie medzi obchodníkmi sa pozitívne prejavili oslabením inflačných tlakov a do konca roka sa rast spotrebiteľských cien ustálil na úrovni 8,4%.

Od Februára 2001 dochádza k postupnému zvyšovaniu spotrebiteľských cien. Na prelome roka sa vstrebali nákladové impulzy dovozcov a spracovateľov potravín spôsobené výraznou neúrodou v roku 2000 a tempo rastu cien začína postupne klesať až na 6,5% v decembri.

Rok 2002 sa začal výrazným poklesom spotrebiteľských cien, ktorý dosiahol svoj vrchol v Júli. Za týchto 6 mesiacov sa inflácia znížila o 4,2 percentuálnych bodov a dosiahla nové historické minimum – 2%. Ján Bednár uvádza v spracovanom texte: „Za týmto pozitívnym vývojom sa skrývali viaceré príčiny: jednak išlo o volebný rok a preto boli cenové deregulačné opatrenia odložené na neskoršie obdobie, došlo k poklesu cien potravín a pohonných hmôt a taktiež sa zhodnotil výmenný kurz koruny voči americkému doláru, čo sa prejavilo zlacnením viacerých importovaných tovarov.“[5] V druhej polovici roka sa zvýšil spotrebiteľský dopyt po tabakových výrobkoch, keďže sa mala zvýšiť spotrebná daň. Prejavilo sa to výraznejším rastom inflácie a v Decembri vykazoval index CPI hodnotu 3,4%.

V roku 2003 sa pokračovalo vo zvyšovaní regulovaných cien (predovšetkým energií). Okrem toho do platnosti vstúpila už spomenutá vyššia spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkoch. Zmien sa dočkali aj sadzby DPH. Základná 23%-ná sadzba bola znížená o 3 percentuálne body a naopak spodná 10%-ná sadzba DPH sa zvýšila na úroveň 14%. Kvôli výpadkom v štátnom rozpočte sa v priebehu roka vláda rozhodla pristúpiť k ďalšiemu zvyšovaniu spotrebných daní. Uvedené opatrenia spolu s vyššou dynamikou rastu cien potravín spôsobili, že tempo rastu spotrebiteľských cien po viac ako 3 rokoch atakovalo dvojciferné hodnoty a v novembri dosiahlo 9,8%. Pozitívny vplyv posilňovania koruny sa v plnej miere prejavil v roku 2004, keď došlo k rastu cien energií a pohonných hmôt ako dôsledok prudkého zvýšenia cien ropy na svetových trhoch, pričom miera inflácie zostala takmer nezmenená. Od Júla, keď dosiahol rast spotrebiteľských cien maximum (8,5%) sa inflácia postupne znižovala a rok zakončila na úrovni 5,9%.

Obdobie 2005 – 2008

Začiatkom roka 2005 inflácia dosiahla svoju rekordne nízku hodnotu (2%) presne pred troch rokov. Pričinil sa o to nielen pokles cien dopravných prostriedkov, ale najmä ďalšie znižovanie cien potravín. V roku 2005 vstúpil už aj tak presýtený trh supermarketov nemecký Lidl a konkurenčný boj vyústil do nižších cien pre konečného spotrebiteľa. Zásluhu na poklese inflácie má podobne ako v predchádzajúcich rokoch posilňovanie kurzu koruny voči zahraničným menám. V druhej polovici roka sa tempo rastu spotrebiteľských cien začalo postupne zvyšovať a došlo k rastu inflácie až o 1,1 percentuálneho bodu. Okrem zvýšenia cien tepla a plynu sa pod to podpísalo hlavne zdražovanie pohonných hmôt. Ku koncu roka inflácia meraná indexom CPI dosiahla úroveň 3,7%. Celkovo možno rok 2005 z hľadiska inflácie hodnotiť veľmi pozitívne, keďže s ročným priemerom 2,7% išlo o najúspešnejší rok samostatného Slovenska.

Vývoj inflácie od roku 2006 výrazným spôsobom ovplyvnil zámer SR vstúpiť do eurozóny. V auguste roku 2006 sa inflácia vyšplhala na úroveň 5,1%, čo zároveň predstavovalo maximum roku 2006. NBS sa na tento vývoj snažila reagovať postupným zvyšovaním úrokových sadzieb. Aj vďaka poklesu cien pohonných hmôt v druhej polovici roka sa inflácia postupne znižovala a v decembri 2006 bola na úrovni 4,2%.

V auguste 2007 SR prvýkrát splnila inflačné maastrichtské kritérium, keď sa 12-mesačný priemer inflácie meranej indexom HICP dostal pod referenčnú hodnotu 2,5%. V auguste zároveň začali spotrebiteľské ceny výrazne rásť a do októbra sa zvýšili až o 1 percentuálny bod na celkovú úroveň 3,3%. Hlavným motorom tohto rastu bolo zdražovanie potravín, keďže komodity ako kukurica a pšenica sa na svetových trhoch dostali na svoje dlhoročné maximá. Inflácia zakončila rok na úrovni 3,4% a priemerná ročná inflácia bola 2,8%.

Na zvyšovanie inflácie v priebehu roka 2008 vplýval rast spotrebiteľských cien ale aj vyššia spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov. Inflácia kvôli inflačnému konvergenčnému kritériu bola prísnejšie „strážená“ centrálnou bankou. Bolo potrebné udržať infláciu pod úrovňou 4,1%, čo sa aj podarilo a v Novembri 12-mesačný priemer HICP vykazoval hodnotu 3,8%. Miera inflácie dosiahla svoje maximum v Septembri (5,4%) a od tohto mesiaca začala postupne zvoľňovať.

Stalo sa tak predovšetkým kvôli prudkému pádu cien ropy zo svojich maximálnych júlových hodnôt. Na konci roka bola podľa indexu CPI na úrovni 4,4%.

Inflácia r. 2009

Nízka inflácia roku 2009 je ďalším pozitívom krízy. Sú za ňou veľmi nízke dopytové tlaky a silná konkurencia z okolitých štátov, ktorých meny v úvode roka výrazne oslabili. V Januári 2009 bol medziročný rast cien na úrovni 2,7 %. Každým mesiacom sa inflácia znižovala, až dosiahla v októbri – 0,1 %, t. j. prvú (aj keď symbolickú) defláciu v histórii Slovenska. „Najväčšie poklesy cien bolo vidieť v potravinách a pohonných látkach. Aj ceny v službách mali mierne klesajúcu či stagnujúcu úroveň“[6] – podľa výročnej správy v Tatrabanke. V Novembri a Decembri sa inflácia prakticky udržala na nulovej hodnote . Priemerná úroveň medziročnej inflácie (podľa metodiky EÚ) dosiahla v roku 2009 rekordne nízku hodnotu +0,9 %. Prvý rok členstva v eurozóne teda nebol „vďaka kríze“ spojený s nárastom inflácie, ale s miernou a krátkodobou defláciou. Ročná inflácia roku 2009 bola 1,6%.

Inflácia r. 2010

Inflácia za október 2010 dosiahla výšku 1,0%. Najrýchlejšie rástli ceny za alkoholické nápoje a tabak (4,9%) a vzdelávanie (4,5%). Národná banka Slovenská predpokladala oživenie ekonomických aktivít, a s tým spojené zrýchlenie inflácie, práve v roku 2010. „Hospodársky rast by sa mal vtedy zrýchliť na 5,8 percenta a inflácia by mala dosiahnuť 3,2 percenta,”[7] podľa ekonomického článku.

Pri analýze ekonómovia zhodnotili, že rasť priemerne cenovej hladiny únie sa výrazne nezrýchli. „Celková inflácia v SR preto pravdepodobne klesne pod úroveň referenčnej hodnoty a Slovensko bude opäť plniť inflačné kritérium asi až koncom roka 2010,“[8] uzatvárajú vo svojej analýze ekonómovia centrálnej banky.

Záver

Mnohí ľudia majú strach z inflácie, dokonca aj z miernej inflácie. Obávajú sa, že ceny začnú cválať nahor alebo že sa azda mierna inflácia zvrhne na hyperinfláciu. História inflácií dokazuje, že takáto postupnosť nie ja zákonitá. Dochádza k nim najmä počas vojny alebo pri prekonávaní dôsledkov vojny a revolúcií.

Politici a ústredné banky denne upozorňujú na nebezpečenstvo inflačných očakávaní. Z prieskumov verejnej mienky zasa často vyplýva, že inflácia je nepriateľom číslo jeden. Zo spomenutých tvrdení je inflácia v konečnom dôsledku stav, kedy sa celková hladina cien bude zvyšovať, čiže rasť. Jej stav sa mení každoročne a závisí to od rôznych uvedených faktorov.

Inflácia vyvoláva často krát u ľudí mylné predstavy, ktorý si v súvislosti s ňou kladú rôzne pochybné otázky. Ich obavy ako spotrebiteľov vedú k tovarom a službám a ich zdražovaniu. Tiež si mnohokrát pripadajú ľudia chudobnejší, podniky bohatšie a robotníci ochudobnení. Inflácia bola a vždy bude obávanou témou pre ľudí a tiež pre štát.

Autor: Marcelka18

Tento príspevok bol vytvorený 12.3.2015 a aktualizovaný 15.5.2023. Pozrite si ďalšie príspevky autora Marcelka18.