Dôchodky a ich rozdeľovanie

Dôchodky plynúce vlastníkom výrobných činiteľov

Pojem dôchodok je veľmi používaným slovným spojením v ekonomickom živote a vysvetľuje sa rôzne. V tejto práci sa zaoberám dôchodkami, ktoré plynú vlastníkom výrobných činiteľov. Dôchodok vlastne vyjadruje celkový objem peňazí, ktoré získa jednotlivec alebo domácnosť za určité časové obdobie, zvyčajne je to za jeden rok. Dôchodok pozostáva z miezd, z dôchodku z majetku ako sú renta, úroky a dividendy. Všetky výrobné faktory majú v trhovej ekonomike svojich majiteľov. V praxi to znamená, že za ich použitie získava vlastník dôchodky. K základným dôchodkom patrí mzda, renta a zisk. Mzda je cenou práce čiže dôchodkom vlastníka ľudského kapitálu; renta je dôchodok vlastníka pôdy a zisk dôchodok vlastníka kapitálu. Tieto dôchodky, ktoré takto vznikajú sú vlastne výnosom z pôsobenia faktorov na trhoch výrobných faktorov.

Trh pôdy a renta

Pôda je primárny výrobný činiteľ. Ako výrobný činiteľ sa využíva jednak v poľnohospodárstve, kde je hlavným výrobným činiteľom. Zároveň pôda je vzácny výrobný faktor, pretože množstvo pôdy sa nedá nahradiť iným výrobným faktorom.

Vlastník pôdy ju nemusí sám používať, môže ju niekomu prenajať. Za prenájom sa platí pozemková renta, ktorá predstavuje poplatok za prenájom pôdy. Nájomné a renta predstavujú také poplatky, ktoré sa vzťahujú na statky vyrobené ľudskou činnosť ako sú napr. obchodné priestory, byty, atď.

Trh práce a mzda

Trh práce má určité špecifiká, ktoré vyplývajú z toho, že práca neexistuje sama o sebe. Nositeľmi práce sú ľudia. Na to, aby mohol človek pracovať, potrebuje určité fyzické a psychické predpoklady, ktorých súhrn sa nazýva pracovná sila. Na trhu práce vystupujú dva subjekty a to: domácnosti ako vlastníci práce, ktorí predstavujú ponuku práce a tiež firmy, ktoré určujú dopyt po práci. Pričom domácnosti ako spotrebitelia závisia od dôchodku preto sú nútené vstupovať na trh práce a ponúkať prácu. Práca je cieľavedomá činnosť vynakladaná pri tvorbe statkov a služieb. Prácu nazývame aj ľudským kapitálom. D. Ricardo rozlišuje prirodzenú cenu práce na úrovni existenčného minima a trhovú cenu práce, ktorá závisí od situácie na trhu práce.

Trh kapitálu a zisk

Kapitál je druhotným výrobným faktorom. Kapitálové statky sa používajú

na výrobu ďalších statkov, to znamená že nevchádzajú do spotreby. Požičaním kapitálu vznikne úverový vzťah, to znamená, keď vlastník peňažného kapitálu poskytne svoje prostriedky niekomu inému. Za užívanie úveru sa platí úrok. Výnosom z kapitálu je zisk.

Kapitál delíme na:

• potenciálny kapitál,
• reálny kapitál.

Zisk

Zisk je reziduálny dôchodok kapitálu, ktorý vzniká ako rozdiel medzi celkovým príjmami a celkovými nákladmi firmy. Teda zahŕňa aj implicitné výnosy, ktoré plynú z titulu vlastníctva kapitálu, vlastnej práce podnikateľa, príp. vlastníka pôdy. Ak teda od všetkých príjmov odpočítame výdavky (platy, mzdy, spotrebné dane a pod.), dostaneme zisk.

Poznáme tieto druhy ziskov:

1. Podnikateľský zisk – je dôchodok, ktorý zostáva podnikateľovi z tržieb
   • po odpočítaní celkových nákladov. Jeho súčasťou je implicitný výnos z kapitálu, ktorý vlastní podnik. Zisk sa potom javí ako implicitný výnos.
   • ekonomický zisk – tvoria ho príjmy, od ktorých boli odpočítané všetky náklady, nielen peňažné ale aj implicitné.
   • normálny zisk – v podmienkach dokonalej konkurencie ho firma dosahuje z každej alternatívy využitia zdrojov,
   • monopolny zisk – resp. zisk ako monopolný dôchodok. V podmienkach nedokonalej konkurencie môžu podniky dosahovať nadmerné zisky pri využití svojho monopolného postavenia.
   • mimoriadny zisk – tento nastáva napr. pri získaní dočasnej výhody voči konkurentom. Mimoriadny zisk môže byť jednorázový alebo krátkodobý.
2. Zisk ako odmena za postúpenie rizika – adekvátne honorovanie podnikateľskej činnosti k miere rizika, ktorú firma pri činnosti postúpi.
3. Zisk ako odmena za inovácie a podnikavosť – podnikateľa musí stimulovať využívanie nových vedeckých poznatkov na neustále inovácie výrobných postupov.
4. Zisk ako premenná hodnota nadhodnoty – zisk považuje ako nezaplatenú prácu pracovníkov vo výrobe, ktorý si bez ekvivalentu privlastňujú majitelia kapitálových statkov.

Formy mzdy

Pretože mzda je vopred danou veličinou, zisk je odvodený od mzdy.Mzda je cenou práce čiže dôchodkom vlastníka ľudského kapitálu; renta je dôchodok vlastníka pôdy a zisk dôchodok vlastníka kapitálu. Tieto dôchodky, ktoré takto vznikajú sú vlastne výnosom z pôsobenia faktorov na trhoch výrobných faktorov.

Rozlišujeme rôzne formy mzdy:

1. časovú mzdu,
2. úkolovú mzdu,
3. nominálnu mzdu,
4. reálnu mzdu.

Časová mzda

Je to forma mzdy, ktorá vyjadruje odmenu za odpracovaný čas (za hodinu, deň, týždeň, mesiac). A podľa tohto sa potom rozlišuje: hodinová mzda, denná mzda, týždenná a mesačná mzda. Pri tejto časovej mzde vymedzujeme celkovú sumu mzdy a cenu práce za jednu časovú jednotku (hodiny).

Úkolová mzda

Úkolová mzda je premennou formou časovej mzdy. Pri jej určení sa vychádza z priemerného počtu výrobkov, ktoré pracovník vyrobil za určitý čas. Je dôležitým faktorom zvyšovania intenzity práce. Pracovník sa usiluje pracovať čo najintenzívnejšie, aby si zvýšil mzdu. Pretože mzdu dostane len za výrobok určitej kvality, to znamená, že nadriadený nemusí dávať pozor na pracovníka. Čiže podnikateľovi tým nevznikajú náklady na dozor a na kontrolu nad pracovníkmi. Podnikateľ môže pri tejto úkolovej mzde meniť sadzbu za výrobok, súčiastku alebo pracovnú operáciu. Úkolová mzda sa dnes používa pri menej kvalifikovaných prácach.

Nominálna mzda

Vyjadruje sumu peňazí, ktorú pracovník dostáva. Pritom nezáleží na forme, preto môže ísť aj o časovú mzdu alebo o úkolovú mzdu.

Reálna mzda

Táto predstavuje sumu tovarov a služieb, ktoré si zamestnanec za svoju nominálnu mzdu môže kúpiť. Reálna mzda je rozhodujúca pre životnú úroveň pracovníka.

Činitele ovplyvňujúce výšku reálnej mzdy:

• výška nominálnej mzdy,
• ceny tovarov a služieb,
• daňové zaťaženie.

Z uvedených charakteristík nám vyplýva, že jednotlivým výrobným vlastníkom výrobných faktorov prináležia dôchodky. Ale spravidla dôchodky však nestačia
na uspokojovanie potrieb všetkých obyvateľov danej ekonomiky. Tiež sme sa dozvedeli, že trh navyše rozdeľuje dôchodky nerovnomerne, v dôsledku čoho vzniká sociálne napätie.

Činitele ovplyvňujúce rozdeľovanie dôchodkov

Doterajší vývoj v jednotlivých ekonomikách potvrdzuje, že dôchodky sú nerovnomerne rozdeľované a medzi jednotlivými skupinami ľudí existujú rozdiely nielen vo výške dôchodkov, ale aj v bohatstve a v životnej úrovni. V tejto súvislosti si možno položiť otázku, čo spôsobuje nerovnosti v dôchodkoch jednotlivcov? Ekonomická teória rozlišuje dve skupiny činiteľov, ktoré spôsobujú nerovnosti v dôchodkoch a sú to: trhové a netrhové činitele.

Trhové činitele

Viacerí ekonómovia zdôrazňujú význam trhových činiteľov. Dôchodok má byť plne determinovaný trhovým mechanizmom a všetkými náhodnosťami trhového mechanizmu. Ekonómovia to tiež zdôvodňujú tým, že len trhovou determináciou dôchodkov je každý vedený k tomu, aby robil to, čo je potrebné. Zároveň však nevylučujú, aby bohatá spoločnosť nemohla poskytnúť mimo trhu minimum sociálnej istoty všetkým, ktorí sa v dôsledku pôsobenia trhu dostanú do situácie neumožňujúcej im dosiahnuť ani minimálny životný štandard. Ako konštatuje F. A. von Hayek, úvahy o sociálnej spravodlivosti neposkytujú žiadne odôvodnenie pre „opravy“ výsledkov trhu. Podľa jeho názoru existuje len spravodlivosť individuálneho správania, zvláštna „sociálna spravodlivosť“ však neexistovala nikdy. Dôchodok, ktorý môžu získať vlastníci výrobných faktorov na základe ponuky ich služieb, je obmedzený dopytom po týchto službách.

Pod trhovými činiteľmi chápeme konkrétny dopyt a ponuku výrobných faktorov, množstvo a spôsoby použitia výrobných faktorov a cenu výrobných faktorov. Ide o činitele, ktoré pôsobia priamo na trhu výrobných faktorov.

Netrhové činitele

Medzi tieto netrhové činitele možno zaradiť veľmi rôznorodý súbor činiteľov, ako sú napr. vrodené alebo získané schopnosti, subjektívna výkonnosť, vek, pohlavie, kvalifikácia, šťastie, tvorivosť a mnohé ďalšie.

Úzky vzťah medzi dôchodkom a vekom, ako aj dôchodkom a spotrebou podľa veku, zachycuje teória životného cyklu, ktorú sformuloval R. F. Harrod. Existuje úzky vzťah aj medzi dôchodkom a vekom, ako aj kvalifikáciou. Ľudia sa pri výbere svojho povolania vlastne rozhodujú o celoživotnom profile svojich dôchodkov. To znamená, že výber nízko kvalifikovanej profesie značí získanie dôchodku v relatívne krátkom čase, ale výraznejšie sa jeho výška v priebehu pracovného zapojenia nemení. Ale naopak, výber vysoko kvalifikovanej profesie odsúva príjem dôchodku, ale vedie k podstatne vyšším celoživotným dôchodkom.

Vplyv niektorých činiteľov môže jednotlivý subjekt ovplyvniť (výkonnosť, adaptabilitu, kvalifikáciu), niektoré sú však z jeho strany neovplyvniteľné (diskriminácia, vek).

„Jednotlivé činitele ovplyvňujú veľkosť dôchodku v smere jeho zvýšenia, resp. zníženia. Veľkosť dôchodku podmieňuje zasa životnú úroveň. Z hľadiska ekonomického chápania životná úroveň predstavuje stupeň uspokojovania životných potrieb, t. j. hmotných a duchovných potrieb občanov, ako aj podmienky, v ktorých sa tieto potreby realizujú“.[1]

[1] LISÝ, Ján a kol. 2003. Ekonómia (všeobecná ekonomická teória). Bratislava : lura Edition, 2003. 495 s. ISBN 80-89047-75-0. s. 245, 246.

Autor: Bc. Januska

Tento príspevok bol vytvorený 7.3.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora Bc. Januska.