Ekonomický rast a stabilita

Podstata ekonomického rastu

V ekonomickom vývoji pozorujeme dve základné tendencie:

1. Z dlhodobého hľadiska sa presadzuje celkový trend k rastu ekonomiky, prejavujúci sa rastom potencionálneho produktu.
2. Z krátkodobého hľadiska prebieha vývoj reálneho makroekonomického outputu v podobe vlnenia, výkyvov s určitou periodicitou.

• Pojem ekonomický rast predstavuje také zmeny v hospodárstve, ktoré sa prejavujú prírastkom tokových makroekonomických veličín v čase.
• Ide v postate o zvyšovanie makroekon. Outputu pripadajúceho na jedného obyvateľa (HDP per capita) v čase.
• Tempo rastu HDP je vyššie, ako tempo rastu populácie.
• Ekonomický rast teda predstavuje zvyšovanie produkčnej kapacity danej ekonomiky v čase.

Absolútna hodnota ekonomického rastu:

Zmena Y= Y_t –Y_t-1

Koeficient ekonomického rastu:

r= Y_t / Y_t-1 * 100(%)

Tempo ekonomického rastu:

G = Y_t – Y_t / Y_t-1 * 100(%)

Pri meraní ekonomického rastu vychádzame z dosahovaných hodnôt reálneho (nie nominálneho) outputu, aby sme vylúčili vplyv inflácie.

Typy ekonomického rastu

Extenzívny ekonomický rast sa dosahuje zvyšovaním objemu používaných výrobných faktorov (A, L,K)

Intenzívny ekonomický rast je výsledkom intenzifikácie a zvyšovania efektívnosti pri využívaní dostupných výrobných faktorov, pričom sa v ekonomike zvyšuje objem produkcie na jednotku vstupu.

Oba typy ekonomického rastu posúvajú hranicu produkčných možností ekonomiky.

Zdroje ekonomického rastu

Súhrnná produktivita ( produktivita práce + účinnosť kapitálu – materiálová a energetická náročnosť). Ovplyvňujú ju faktory:

• Ľudský kapitál, informácie a inovácie
• Fyzický kapitál a technologické zmeny
• Prírodné zdroje
• Podnikavosť a manažérske schopnosti
• Spoločensko – inštitucionálne prostredie
• Právne prostredie

Teórie ekonomického rastu

Snaha identifikovať a vysvetliť faktory a spôsoby dosahovania trvalého a rovnovážneho tempa ekonomického rastu.

Neokeynesiánske teórie ekonomického rastu – prístup zo strany AD

Domarov model rastu – prírastok investícií má vyvolať multiplikovaný rast dopytu, ktorý zabezpečí rast využívania rastúcej výrobnej kapacity.

• Investície tak rozširujú existujúcu výrobnú kapacitu a zároveň vytvárajú nový dôchodok.

Harrodov model rastu – využíva princíp akcelerátora (kapitálový koeficient)

• Rast dôchodku vyvoláva rast dopytu po spotrebných statkoch, čo pôsobí akceleračne na dopyt po investíciách.
• Harrod rozoznáva tri miery rastu dôchodku:
  • Zaručená miera rastu (s à I)
  • Prirodzená miera rastu (max. miera rastu pri maximálnom využití výrobných faktorov.)
  • Skutočná miera rastu.

Neoklasické teórie ekonomického rastu – prístup zo strany AS

• Chápu vzdelanie, technický pokrok a ľudský kapitál ako endogénne rastové činitele.
• Pomocou produkčných funkcií vyjadrujú vzťahy funkcionálnej závislosti medzi výrobnými faktormi a dosahovaným outputom.

Solowov model rastu chápe ekonomický rast ako funkciu akumulácie kapitálu, populačného rastu a technického pokroku.

Teórie endogénneho rastu sa snažia vymedziť procesy, ktoré generujú technické a technologické zmeny.

• Rozlišujú interný (vzťahujúci sa na fungovanie firiem) a externý (vzťahujúci sa na fungovanie ekonomiky ako celku) efekt investícií do ľudského kapitálu.
• Za základné rastové faktory považujú vedu, výskum, inovácie a investície do fyzického a ľudského kapitálu (endogénne zdroje rastu).

Ekonomická stabilita

Makroekonomickú stabilitu meriame prostredníctvom volatitity kľúčových indikátorov:

1. P – miera inflácie na báze CPI (medziročná % zmena spotrebiteľských cien v ekonomike)
2. G – rast reálneho HDP v rozmedzí viacerých ekonomických cyklov
3. U – meny v miere nezamestnanosti, resp. zamestnanosti v ekonomike
4. B – fluktuácia salda platobnej bilancie (premenlivosť obchodnej bilancie danej krajiny voči zahraničiu)
5. Zmeny schodku alebo prebytku verejných financií
6. Volatilita krátkodobých a dlhodobých kurzov štátnych cenných papierov
7. Stabilita menového kurzu

• Stabilná ekonomika predstavuje základ pre ekonomický rozvoj v zmysle dlhodobo udržateľného zvyšovania úrovne potenciálneho produktu.
• Ekonomická stabilita zvyšuje dôveru u spotrebiteľov a v podnikateľskom prostredí, čo pôsobí kladne na vývoj spotreby a investícií.
• Stabilná nízka inflácia motivuje k vyšším investíciám ako determinantu zvyšovania produktivity a necenovej konkurencie.
• Kontrola inflácie pomáha cenovej konkurencieschopnosti exportérov a domácich výrobcov vo vzťahu ku konkurenčnému importu.
• Stabilita reálnej ekonomiky napomáha vytváraniu stabilných očakávaní, čo stimuluje príchod priamych zahraničných investícií.
• Stabilný ekonomický rast a cenová stabilita udržujú nízke úrokové sadzby.

Ekonomický rast rozvojových krajín

Kľúčové problémy – nízky stupeň ekonomického rozvoja, nízka produktivita práce nízka úroveň rozvoja ľudského kapitálu, nízka úroveň akumulácie, monokultúrna ekonomika, a pod.

Medzi teoretické prístupy analyzujúce príčiny vzniku bariér rozvoja a hľadajúce východiská patria Teória začarovaného kruhu, teória bariér, t. periférnej ekonomiky, t. duálnej ekonomiky, t. vyváženého a nevyváženého rastu.

• Teória začarovaného kruhu – kauzálna závislosť ekonomických a mimoekonomických rastových faktorov.
• Teória bariér (G. Myrdal) – analýza rastu rozdielov medzi ekonomickým potenciálom rozvojových a priemyselne vyspelých krajín.
• Teória periférnej ekonomiky – analyzuje zahraničnoobchodné vzťahy medzi centrami svetovej ekonomiky a perifériami so zameraním na ich komoditnú štruktúru.
• Teória duálnej ekonomiky – analýza vzájomného pôsobenia domácich výrobných odvetví a ich spoločného vplyvu na ekonomický rast.
• Teória vyváženého a nevyváženého rastu – alokácia investičných uzlov, podnecujúcich ekonomický rast. Sleduje sa tu vzájomná závislosť jednotlivých sektorov ekonomiky a vplyv investícií do kľúčových odvetví, ktoré spôsobujú nerovnováhu a nadväzujúce procesy ustaľovania nových rovnováh.

Cyklický vývoj ekonomiky

Ekonomický cyklus

• Ekonomický cyklus charakterizujeme ako striedanie vzostupných a zostupných fáz vývoja ekonomiky okolo dlhodobého trendu vývoja ekonomiky (dlhodobého vývoja potenciálneho produktu).
• Opakujúce sa výkyvy vo vývoji ekonomiky = cyklický vývoj.
• Jednotlivé vlny = ekonomické cykly.
• Základné fázy – expanzia a recesia.
• Ohraničujúce fázy – vrchol a dno.

Typológia cyklov

• Krátkodobé (Kitchinove) cykly – trvania 2 až 3roky, dôsledok sezónnych vplyvov a výkyvov produkcie, spôsobujúcich zmenu stavu zásob.
• Strednodobé (Juglarove) cykly – trvanie 6 až 10 rokov, dôsledok zmien dopytu po investičných statkoch, súvisiacich s výkyvmi úrokovej miery.
• Dlhodobé (Kuznetsove) cykly – trvanie 30 až 60 rokov, dôsledok zásadných technologických zmien, súvisiacich so zavádzaním inovácií.

Indikátory cyklického vývoja

• Kurzy akcií na burzách CP (reprezentatívne indexy – Dow Jones Industrial Average, Financial Times Index, NIKKEI Index)
• Vývoj priemyselnej výroby
• Vývoj zamestnanosti
• Vývoj cenovej hladiny
• Zmena stavu zásob
• Vývoj zahraničného obchodu
• Vývoj hrubých domácich investícií

Prejavy ekonomického cyklu

Fáza recesie

• Ak reálny output klesá dva po sebe nasledujúce štvrťroky, ekonomika vstupuje do fázy recesie.
• Dochádza k výraznému poklesu AD resp. AS
• Znižuje sa výroba a klesá zamestnanosť
• Pri poklese AD ceny statkov s vyššou elasticitou klesajú, spomaľuje, resp. zastavuje sa rast nepružných cien.
• Klesajú zisky firiem, kurzy akcií, dopyt po úveroch a úroková miera.

Fáza expanzie:

• Celková ekonomická aktivita rastie
• Rastie dopyt po úveroch a investičná aktivita, čo spôsobuje tlak na rast úrokovej miery
• Znižuje sa nezamestnanosť
• Postupne dochádza k ratu dôchodkov a spotrebiteľského dopytu
• Reálny output môže dosiahnuť úroveň prevyšujúcu aktuálny potenciálny produkt, čo spôsobuje inflačné tlaky.

Kým vývoj miery inflácie je zväčša procyklický, miera nezamestnanosti vykazuje k ekonomickému cyklu inverzný vzťah. Z charakteristiky jednotlivých fáz ekonomického cyklu vyplýva, že cyklické výkyvy sú nepravidelné, čo sa týka ich intenzity a doby trvania a sú často pomerne ťažko predvídateľné. Recesie i expanzie môžu mať globálny dosah a zasahovať takmer všetky odvetvia. Priebeh cyklu môže mať tvar V, U, L, prípadne W.

Endogénne a exogénne činitele ovplyvňujúce ekonomický cyklus

Endogénne (vnútorné) činitele sú súčasťou ekonomického systému:

• Pokles spotrebiteľského dopytu spôsobený poklesom reálnych dôchodkov
• Investičný pesimizmus firiem a pod.

Exogénne (vonkajšie) činitele pôsobia mimo ekonomického systému:

• Politické činitele (politické a spoločenské zmeny, voľby, štátne zásahy, vojny apod. )
• Zmeny svetových cien surovín a energií, technologické zmeny, objavy a inovácie.

Agregátny dopyt a ekonomický cyklus

Mechanizmus ekonomického cyklu možno vysvetliť na základe výkyvov AD a AS, vyvolaných dopytovými, resp. ponukovými šokmi.

K dopytovým šokom dochádza napr. pod vplyvom pesimistických, alebo optimistických očakávaní spotrebiteľov a podnikateľov v dôsledku politických a vojnových udalostí. Dochádza k nim tiež pod vplyvom zásadných zmien vládnych výdavkov, miery zdanenia, zmien zahraničného dopytu, menového kurzu, zmeny peňažnej zásoby, a pod.

Príčinou ponukových šokov môžu byť napr. zásadné zmeny v produktivite práce, neúroda, výrazné zmeny cien energetických zdrojov, surovín a materiálov, nárast alebo pokles ekologických nákladov, a pod. Ponukové šoky spôsobujú zmeny, resp. posuny AS. Pri poklese AS dochádza k poklesu reálneho outputu a súčasne k nárastu cenovej hladiny (tento jav je v ekonomickej teórii známy ako stagflácia, resp. slumpflácia).

Teoretické názory na ekonomický cyklus

Keynesiánske koncepty za hlavný zdroj cyklických výkyvov považujú zmeny AD, spôsobované vnútornou nestabilitou trhu (za najlabilnejší komponent HDP považujú I). Výkyvy AD vyvolávajú výkyvy vo vývoji výroby, zamestnanosti, reálneho outputu a ďalších makroekonomických veličín. Z tohto pohľadu vyplývajú odporúčania proticyklickej politiky vlády, založenej na systéme zabudovaných stabilizátorov a zámerných cielených opatrení fiškálnej politiky.

Neokonzervatívne koncepty považujú ekonomický systém za vnútorne stabilný, za hlavný zdroj cyklických výkyvov považujú exogénne činitele, spôsobujúce ponukové šoky. Za významný zdroj nerovnováhy považujú tiež nevhodnú hospodársku politiku vlády (politicky indukovaný cyklus). Z tohto pohľadu vyplývajú odporúčania vhodnej monetárnej politiky a vytvárania stimulov k práci, sporeniu , podnikaniu, teda stimulov AS.

Autor: Marcelka18

Tento príspevok bol vytvorený 6.3.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora Marcelka18.