3U kontinuálnej výrobe (napr. hutnícky, potravinársky, chemický priemysel) sa uplatňuje tzv. plynulá dodávka surovín, t.j. nepotrebujeme mať zásoby. U diskontinuálnej výrobe (napr. stavebný priemysel, výroba nábytku) je potrebné vytvárať zásoby.
Riadenie výrobných zásob sa začína zadávaním objednávky (písomne, telefonicky). Rozhodujúcim problémom pri objednávaní materiálu je určenie časového momentu objednania = bodu objednávky (Ti) – t.j. začiatok obstarávacieho procesu.
Obstarávací čas (Di) – časový interval, ktorý sa začína momentom objednania a končí v časovom okamihu, v ktorom obstarávaný materiál dôjde do skladu nakupovaného podniku. Udáva sa v dňoch.
Na určenie bodu objednávky vplýva:
– čas spotreby (Dsi)
– objednávací čas (di1)
– dodací čas dodávateľa (di2)
– prepravný čas (di3)
– manipulačný čas príjmu materiálu (di4)
– poistný čas (časová rezerva) (di5)
– iný čas (di6)
čas spotreby (Dsi): Dsi = Qi/qi
Qi – dodané množstvo materiálu
qi – denná spotreba materiálu
celkový obstarávací čas (Di): Di = di1 + di2 + di3 + di4 + di5 + di6
bod objednávky (Ti): Ti = Dsi – Di
Po určení bodu objednávky určujeme objem dodávky.
VÝHODY nákupu v malých množstvách:
– reálnejší odhad potrieb
– zníženie objemu kapitálu viazaného v zásobách
– zníženie rizika pri skladovaní (napr. potraviny)
– zníženie skladovacích nákladov
NEVÝHODY nákupu v malých množstvách:
– vysoké riziko nedostatku materiálu
– vyššie prepravné, administratívne a manipulačné náklady
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 30.6.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.
V kontexte plánovania nákupu sa pri kontinuálnej výrobe uplatňuje plynulá dodávka surovín bez potreby vytvárania zásob, zatiaľ čo pri diskontinuálnej výrobe je potrebné vytvárať zásoby materiálov.
Je efektívnejšie vytvárať zásoby materiálu v dnešnej dobe just-in-time výroby?
Efektívnosť vytvárania zásob materiálu závisí od konkrétneho prípadu; systémy just-in-time môžu znížiť náklady a zvýšiť efektivitu, ale vyžadujú veľmi spoľahlivú dodávateľskú sieť.