0Dnešnú poéziu pre vás pripravila Béďa, 2.B
ČAKÁM
Čakám, kým mi opäť povieš, že ma ľúbiš.
Čakám, kým mi povieš, že sa aj ty súžiš.
Ja čakám len na teba
a pritom hľadím do neba.
Modlím sa a prosím o pomoc,
aby mi zoslalo tú veľkú moc,
ktorou by som si ťa získala
a od šťastia tajne plakala.
Nikoho nechcem, som tu sama,
sama a večne vytrvalá.
Plačem, a sú to slzy obyčajné,
no vieš, čo sa skrýva za ne?
Aj teraz hľadím do neba
a prosím, aby mi zoslalo teba.
No ty nie. Neprídeš …
Necheš ? Alebo nevládzeš ?
Nikto mi neodpovie na túto otázku,
veď nik nevie, akú sme mi prežili lásku.
Nikto nevie, ako si odišiel,
odišiel, a viac neprišiel.
Prečo teraz mlčíš? Prečo? Vari spíš?
Vari nechceš svoje oči otvoriť?
Vari sa už nikdy nechceš zobudiť?
Prečo sa teraz neozývaš?
Prečo moje srdce nedobývaš?
Asi preto, že nie si už pri mne
a to vravím naozaj úprimne.
Budem plakať, kým opäť neuvidím teba,
kým Boh si ma nevezme k tebe do neba.
Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA
Autor: Noviny Obchodnej Akadémie
Tento príspevok bol vytvorený 10.2.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora Noviny Obchodnej Akadémie.