Euroregióny a cezhraničná spolupráca

( Miki,  0)

Euroregióny a cezhraničná spolupráca

Región

V najvšeobecnejšej polohe môžeme región chápať ako ohraničený priestor na základe zvolených kritérií, ktoré vyplývajú z účelu, pre ktorý je priestor vymedzený.

Priestorové celky môžu mať rôznu veľkosť. Od rozsiahlych nadštátnych útvarov typu Európskej únie až po malé okresy alebo obce. Závisí od účelu za akým sledujeme priestor. Priestor má rôzne synonymá ako: územie, krajina, lokalita, oblasť (Belajová – Fáziková, 2002).

Regionálny rozvoj alebo rozvoj býva chápaný ako hospodársky rozvoj regiónu, predovšetkým ako hospodársky rast. Treba však podotknúť, že ide alebo malo by ísť o taký rozvoj, ktorý nelikviduje vlastnú zdrojovú základňu a môže byť udržiavaný po dlhší čas. (Tödtling, F., Maier, G., 1998)

Cezhraničná spolupráca

Spoločné ekonomické, právne, vedecké a kultúrne iniciatívy sú nástrojom zbližovania prihraničných oblastí a v širšom zmysle sú zároveň dôležitým prvkom rozširujúcej sa európskej integrácie a ekonomického rozvoja. Rozširovanie a upevňovanie susedských vzťahov v prihraničných oblastiach nadobudlo v praxi inštitucionálnu formu v podobe vytvorenia cezhraničných zväzov nazývaných euroregióny.

Euroregión

Euroregióny prestavujú vyššiu formu cezhraničnej spolupráce, založenú na občianskych iniciatívach a kompetenciách samospráv. Cezhraničná spolupráca predstavuje aktivity zamerané na posilnenie a podporu susedských vzťahov obyvateľstva (Štofka – Štofková, 2005).

Euroregión možno teda definovať ako konkrétnu podobu (formu) cezhraničného regiónu, pre ktorú je charakteristický najvyšší stupeň inštitucionalizácie štruktúr cezhraničnej spolupráce. Euroregióny majú právnu subjektivitu a konkrétne ciele, ktoré sa každý rok upresňujú podľa podmienok daného regiónu.

Euroregión je pojem, ktorým sa označuje dobrovoľná prihraničná spolupráca v ekonomickej, sociálnej, kultúrnej a ďalších oblastiach medzi dvoma a viacerými štátmi a ich miestnymi orgánmi. Predstavuje geograficky limitované územie, zahrňujúce časti dvoch alebo viacerých krajín, ktoré sa dohodli koordinovať svoju činnosť v rozličných oblastiach. Spolupráca regiónov združených v euroregiónoch nie je založená na základe územných celkov, ale projektov (Ivaničková – Vlčková, 2005).

Náplň cezhraničnej spolupráce

Marhulíková (2004) uviedla, že náplňou cezhraničnej spolupráce sú činnosti podľa spoločných záujmov, ako aj spolupráca vo všetkých oblastiach života. Dôležité je aj poskytovanie poradenstva, podpory a koordinácie cezhraničnej spolupráce. Dôležitá je realizácia zmlúv a dohôd medzi štátmi, uzatvorených na európskej úrovni a ich uplatňovanie v cezhraničnej praxi.

Rovnaký dôraz sa kladie na sociálno-kultúrnu spoluprácu tak, ako na spoluprácu v oblasti hospodárstva a infraštruktúry.

Podľa Belajovej-Fázikovej (2002) euroregióny sú typické tým, že vznikajú zdola nahor, sú prejavom aktivity občanov miest a dedín žijúcich v pohraničných oblastiach. Majú spravidla rovnaké rozvojové problémy, ktoré môžu spoločne riešiť.

Euroregióny majú postavenie združenia. Účelom formovania Euroregiónov je koordinovaný (zosúladený) postup viacerých krajín pri zabezpečení prihraničného priestorového rozvoja v oblasti rozvoja ekonomiky, turistiky, riešenia problémov životného prostredia, budovania dopravných sietí ako i spolupráce v spoločensko-kultúrnej oblasti.

Typy euroregiónov

Z pohľadu Európskej únie sa rozoznávajú dva základné typy euroregiónov:

  1. interné, ktoré prekrývajú periférne oblasti styku štátov Európskej únie,
  2. externé, na hranici medzi štátmi európskej únie a štátmi mimo Európskej únie (Ivaničková – Vlčková 2005).

Medzinárodné inštitúcie a ich úloha

Dôležitú úlohu pri podpore cezhraničnej spolupráce majú medzinárodné inštitúcie a organizácie, hlavne Rada Európy a štruktúry Európskej únie.

V rámci Rady Európy to sú:

  1. Kongres miestnych a regionálnych samospráv (CLARE) a
  2. Výbor riadiaci miestne samosprávy (CEMR).

Okrem toho existujú ešte komisie expertov, kancelárie, ktoré sa zaoberajú dokumentáciou a pracovné skupiny pre záležitosti prihraničných regiónov.

Európska únia prostredníctvom Európskej komisie od roku 1993 prideľuje prihraničným regiónom finančné prostriedky v rámci špeciálnych programov.

Európske euroregióny

Európske euroregióny spolupracujú medzi sebou v rámci medzinárodnej nevládnej organizácie- Spoločnosti európskych prihraničných regiónov (SERG), ktorá vznikla v roku 1977.

Spoločnosť európskych prihraničných regiónov

Činnosť Spoločnosti európskych prihraničných regiónov (SERG) v prospech európskych prihraničných a cezhraničných regiónov sa realizuje rôznymi spôsobmi, napr. Zastupovaním záujmov regiónov na medzinárodnom a vnútroštátnom fóre, prostredníctvom výmeny skúsenosti a informácií, iniciovaním široko koncipovaných spoločných programov a projektov ako aj koordinovaním cezhraničnej spolupráce v celej Európe.

Zmluvy v euroregiónoch

Cezhraničná spolupráca ako aj všetky snahy zacielené na vzájomnú integráciu sú upravené medzinárodnými viacstrannými zmluvami, ktoré určujú základy a právne normy týchto snažení. K najdôležitejším zmluvám, ktoré boli schválené Radou Európy patria:

  • Európska rámcová konvencia o cezhraničnej spolupráci medzi miestnymi organizáciami a samosprávami z roku 1980, známa ako Madridská konvencia,
  • Európska charta prihraničných a cezhraničných regiónov z roku 1981,
  • Európska charta miestnej samosprávy z roku 1985.
  • Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci bol prijatý na uľahčenie cezhraničnej spolupráce medzi územnými celkami alebo orgánmi a je zameraný na podporu pohraničného plánovania, hospodárskeho rozvoja, ochrany životného prostredia a kultúrnej spolupráce.

Ciele cezhraničnej spolupráce

V zmysle základných cieľov cezhraničnej spolupráce si každý fungujúci euroregión stanovuje špecifické ročné ciele, ktoré sú orientované na podmienky daného regiónu.

Ďalej medzi základné ciele Európskej únie patrí aj upevnenie hospodárskej, sociálnej súdržnosti, ako aj upevnenie územnej súdržnosti, a to prostredníctvom cezhraničnej, nadnárodnej a interregionálnej spolupráce s cieľom podporiť integráciu a vyvážený a harmonický rozvoj európskeho územia.

Rozvoj Spoločenstva ako celku a posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti implikuje posilnenie cezhraničnej spolupráce a prijatie opatrení potrebných na zlepšenie podmienok (Ivaničková – Vlčková 2005).

Fázy regionalizácie

Metodický prístup k regionalizácii má niekoľko fáz:

  1. Definovanie účelu (cieľa) regionalizácie
  2. Výber regionalizačných prvkov
  3. Stanovenie regionalizačnej jednotky
  4. Výber metód regionalizácie
  5. Charakteristika (definovanie) regiónu

V rámci Slovensko – Poľskej cezhraničnej spolupráce boli od roku 1994 postupne konštituované tri Euroregióny:

  1. Karpatský Euroregión
  2. Euroregión Tatry
  3. Euroregión Beskydy

INTERREG

Cezhraničná spolupráca z Európskej únie je podporovaná prostredníctvom viacerých programov. Je súčasťou programu INTERREG, ktorý zahŕňa aj cezhraničnú a interregionálnu spoluprácu a je regulovaný smernicami pre štrukturálne fondy Európskej únie.

Pôvodne sa sústredil len na vnútorne hranice krajín v rámci Európskej únie, až neskôr zahrnul aj vonkajšie hranice styku členských a kandidátskych krajín.

PHARE

V roku 1994 bol zahájený program PHARE CBC pokrývajúci hranice členských krajín s kandidátskymi krajinami a od roku 1998 bol rozšírený aj na hranice medzi kandidátskymi krajinami (Halás – Slávik 2001).

Euroregióny sa nepovažujú za novú úroveň miestnej a regionálnej správy, ale za miesto stretnutia existujúcich orgánov verejného a súkromného sektora a vyvážením nerovnakých kompetencií existujúcich na rôznych stranách hranice.

Podľa Marhulíkovej (2004) Rada Európy ako aj Európska únia chápe pohraničný región ako národný územný celok, ktorý má spoločnú hranicu s jedným alebo niekoľkými územnými celkami rovnakého typu, situovanými v susednom štáte.

Cezhraničné inštitúcie

Za cezhraničnú inštitúciu sa označuje v najširšom význame slova každý kolektívny, vzájomný vzťah inštitucionalizovaný dohodami, protokolmi, štatútmi alebo pretrvávajúcimi pravidelnými kontaktmi cezhraničného regiónu.

Od konca päťdesiatych rokov, keď vznikajú cezhraničné spoločenstvá obcí, miest a okresov, ktorých cieľom bolo odbúrať nevýhody ich prihraničnej polohy, sa datujú počiatky formovania euroregiónov. Podnetom na vznik euroregiónov boli predovšetkým regionálne rozdiely vo vývoji ekonomiky v porovnaní sinými regiónmi, ktoré boli zapríčinené blízkosťou hraníc (Gajdoš, 2004).

Autor: Miki

Tento príspevok bol vytvorený 8.2.2012 a aktualizovaný 13.7.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora Miki.


Zdroje a literatúra

  • Autorka fotografie: Júlia Barlow
  • BAŠOVSKÝ, O. – LAUKO, V. 1990. Úvod do regionálnej geografie. Prvé vydanie. Vydalo SPN v Bratislave, 1990. 120 s. s.39. ISBN 80-08-00278-6.
  • BELAJOVÁ, A. – FÁZIKOVÁ, M. 2002. Regionálna ekonomika. Vydanie prvé. Vydavateľ SPU v Nitre, 2002. 195 s. s. 66, s.72, s. 75 – 83. ISBN 80-8069-007-3.
  • BEŇUŠKOVÁ, Z. akol. 2005. Tradičná kultúra regiónov Slovenska. Prehľad charakteristických znakov. Druhé, doplnené vydanie. Vydala VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, 2005. 244 s. s.8. ISBN 80-224-0853-0.
  • GAJDOŠ, P. 2004. Vývojové zmeny sociálno-priestorovej situácie Slovenska s prihliadnutím na prihraničné regióny. In Regionálny rozvoj Slovenska v Európskych integračných kontextoch (Regióny, prihraničné regióny, euroregióny). Sociologický ústav SAV, Bratislava. Vydalo vydavateľstvo Interlingua Bratislava 2004. s. 24-34 ISBN 80-85544-37-7.
  • HALÁS, M. – SLAVÍK, V. 2001. Cezhraničná spolupráca a euroregióny v SR (ciele, reality, perspektívy). Západočeská univerzita v Plzni, 2001. s. 171-180. ISBN 80-7082-8056. Dostupné na internete: http://www.pef.zcu.cz/pef/kge/veda/konference/prispevkv/iedn/HALA.htm
  • IVANIČKOVÁ, A. – VLČKOVÁ, V. 2005. Chápanie cezhraničnej spolupráce v navrhovanej regionálnej politiky Európskej únie na programovacie obdobie 2007-2013. In Medzinárodné vzťahy. Vedecký časopis pre medzinárodné politické, ekonomické, právne a kultúrne vzťahy Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave, roč, III, 2005, č. 2, Vydavateľstvo EKONÓN. s. 9-17. ISSN 1336 – 1562.
  • MARHULÍKOVÁ, O. 2004. Inštitucionálne aspekty cezhraničnej spolupráce v Slovenskej republike. Vývoj a právne postavenie cezhraničných štruktúr. Analytická štúdia. Sekcia verejnej správy MV SR. 182 s.
  • MAIER, G. – TODTLING, F. 1998. Regionálna a urbanistická ekonomika 2. Regionálny rozvoj a regionálna politika. 1. vydanie. Vydala Elita, Bratislava 1998. 320 s. s.31-36. ISBN 80-8044-049-2.
  • SAMSON, Š. – BYRTUS, J. – IIUDEC, O. – MUŠKA, M. – NAĎOVÁ, M. 2002. Regionálna ekonomika, Ekonomická fakulta TU v Košiciach, 2002.
  • SLOBODA, D. 2006. Slovensko a regionálne rozdiely. Teórie, regióny, indikátory, metódy. Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika Bratislava 2006. 49 s., s. 21-22. Dostupné na internete: http://www.konzei-vativizmus.sk
  • ŠTOFKO S. – ŠTOFKOVÁ K 2005. Rozvoj prihraničných regiónov a európska regionálna politika. In: New members – new challenges for the European regional development policy [elektronický zdroj] : international conference, 27th-30th September 2006 [2005], Nový Smokovec – Vysoké Tatry : proceedings. – [Košice: Technical University of Košice – Faculty of Economics, 2005]. ISBN 80-225-2060-8. Vyšiel aj zborník abstraktov, S. 30
  • TEJ, J. 2002. Región a správa. Vydala Prešovská univerzita v Prešove 2004. 184 s. 10, s. 109-120. ISBN 80-8068-139-2.
  • TVRDOŇ, J. – IIAMALOVÁ, M. – ŽARSKÁ, E. 1995. Regionálny rozvoj. Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave. Prvé vydanie. Vydavateľstvo Ekonóm Bratislava, 1995. 180 s. s. 18. ISBN 80-225-0671-0.
  • Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
  • Zákon NR SR č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkoch (Zákon o samosprávnych krajoch)
  • Zákon NR SR č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov. § 2, písm. a)

Pridaj komentár

Komentár sa zobrazí až po schválení.

Štítky: