Koncept priestorového rozvoja cezhraničného regiónu Neogradiensis

Koncepcia priestorového rozvoja cezhraničného regiónu vychádza zo v súčasnosti spracovaných koncepcií v oboch krajinách. Tieto boli spracované zatiaľ samostatne so zohľadnením podstatných vzájomných väzieb, najmä v oblasti dopravy. V tejto kapitole na základe spoločného zhodnotenia stavu a materiálov v oboch krajinách sú v ďalšom naznačené spoločné základné koncepčné rámce rozvoja cezhraničného regiónu.

IV.1Sídelná štruktúra, ľudské zdroje a životná úroveň

Nové trendy v osídlení pri odstraňovaní doterajších hraníc a bariér sa budú prejavovať najmä v posilnení rozvoja sídelno – dopravnej osi medzi Lučencom a Salgótarjánom a v rozvoji osídlenia pozdĺž toku Ipľa (najmä v úseku medzi Šahami, Balašskými Ďarmotmi , Veľkým Krtíšom až Lučencom). V týchto priestoroch možno očakávať oživenie rozvoja územia, čo sa druhotne prejaví aj v ďalších nadväzných územiach –na slovenskej strane na celej sídelnej osi Zvolen – Lučenec – Rimavská Sobota, na svahoch vrchovín Krupinskej, Revúckej až Slovenského Rudohoria, na maďarskej strane zasa v osídlení v podhorí Borsonyu, Cserhátu a Mátry.

Územie cezhraničného regiónu na slovenskej strane je charakteristické ako jeden v histórii z najrozvinutejších regiónov na území dnešného Slovenska, ktorý má v súčasnosti vážne problému v reštrukturalizácii ekonomickej základni. Slovenská časť cezhraničného regiónu je z demografického hľadiska charakteristická nedobrým populačným vývojom, ako aj ostatnými demografickými indikátormi. Sídelná štruktúra je rozdrobená a potrebuje rozvojový impulz v záujme vytvorenia vyšších sídelných zoskupení schopných konkurencii medzi ostatnými regiónmi.

Priestorová štruktúra Novohradského kraja je omnoho viac určovaná prevažne hustotou ako priemerom a objemom populácie troch miest nachádzajúcich sa pozdĺž hlavnej cesty č. 21. (Šalgótarján, Bátonyterenye, Pásztó). 60 % populácie kraja a 72 % (69006 obyvateľov) mestskej populácie (96272 obyvateľov) sú koncentrovaní v týchto mikroregiónoch.

Úroveň urbanizácie vo vyššie uvedených troch východných mikroregiónov Novohradského kraja je druhá najvyššia v severnom regióne Maďarska a je taktiež významná v národných porovnaniach.

V slovenských aj maďarských koncepčných dokumentoch sa predpokladá, že sa v úseku medzi Lučencom a Salgótarjánom zintenzívnenia kontakty, čo následne podporí rozvojovú os v úseku Lučenec – Salgótarján ako sídelnej rozvojovej osi najvyššieho významu a podporí vytvorenie kompaktnej cezhraničnej aglomerácie Lučenec – Salgótarján. Rozvojom spoločných aktivít sa očakáva na Slovensku aj zvýšenie významu podhorských osídlení (na severe v okresoch Poltár, Veľký Krtíš a na nadväzných osídleniach smerom na Podpoľanie, Pohronie a Gemer) na juhu vo väzbe na Hevešskú župu s centrom v Egeri a na Borsodskú župu smerom na Ózd (súčasne aj cez slovenský Gemer). Na strane maďarskej sa očakáva predovšetkým rozvoj mikroregiónov Salgótarján, Bátonyterenye a Pásztó.

Na základe spoločne analyzovaných materiálov a dokumentov na slovenskej a maďarskej strane táto štúdia odporúča v záujme posilnenia rozvoja obidvoch prihraničných území orientovať sa na podporu rozvoja spoločnej sídelnej štruktúry – cezhraničnej aglomerácie Lučenec – Salgótarján. Súčasne s tým je žiaduce vytvárať podmienky na rozvoj komunikačných systémov, ktoré by boli napojené na nadradené dopravné koridory dohodnuté na európskej úrovni. Ide nie len o severo – južné rýchle prepojenie obidvoch častí prihraničného regiónu, ale aj o adekvátne rýchle východo – západné prepojenie. Z tohto pohľadu je aj možné po spoločnej dohode a štúdiu so slovenskými a maďarskými expertmi zvažovať aj spresnenie trasovania niektorých úsekov sietí TINA vedúcich cez spoločný región.

Popri podpore cezhraničnej aglomerácie Lučenec – Salgótarján je žiaduce podporovať aj rozvoj nadväzujúcich sídelných štruktúr nižšieho významu, avšak dôležitých pre rovnomerný rozvoj celého regiónu. Ide i sídelné väzby ako vo vnútri jednotlivých štátov (Lučenec – Poltár – Rimavská Sobota, Salgótarján – Szécsény – Balassagyarmat), tak o sídelné väzby cezhraničné Veľký Krtíš – Balassagyarmat – Rétság, Rimavská Sobota – Ózd).

Rozvojom sídelných štruktúr (vo väzbe na rozvoj a reštrukturalizáciu hospodárskej základne) v prihraničnom regióne sa bude podporovať aj rozvoj nepriaznivej demografickej a vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva celého cezhraničného regiónu.

Územie cezhraničného regiónu leží vo veľmi výhodnej polohe v dosahu Budapeštianskej aglomerácie európskeho významu, čo by sa malo využiť nie len v prospech rozvoja „klasických“ hospodárskych / ekonomických aktivít, ale predovšetkým aj pre rozvoj turizmu. Cezhraničný región na obidvoch stranách hranice poskytuje širokú škálu možností uplatnenia rôznych foriem rekreačného pobytu a turizmu založených na prírodných, kultúrnych danostiach regiónu.

IV.2Ochrana životného prostredia, ochrana prírody a krajiny

V oblasti tvorby a ochrany životného prostredia, prírody a krajiny je cezhraničný región z pohľadu legislatívnej ochrany rôznorodý. Kým na maďarskej strane sa v danom území nachádzajú jedny z najvýznamnejších oblastí ochrany prírody a kultúrneho dedičstva (Hollokó je zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva), na strane slovenskej možno povedať, že napriek vyhláseným územiam ochrany prírody, nejde o najvýznamnejšie územia z celoslovenského pohľadu. Napriek tomu celé územie cezhraničného regiónu možno hodnotiť ako územie prírodne vysoko cenné, so zachovalým prírodným a kultúrnym dedičstvom a viacerými zachovalými chránenými územiami prírody.

Ako východisko pre stanovenie závažnosti jednotlivých problémov v riešenom území a následne pre stanovenie poradia dôležitosti pre realizáciu daných otázok v oblasti tvorby a ochrany prírodného a životného prostredia by bolo žiaduce vypracovať spoločný čiastkový dokument zaoberajúci sa stavom a možným ďalším využitím prírodného a kultúrneho bohatstva regiónu v prospech jeho komplexného rozvoja. Pritom by malo ísť predovšetkým o:

§zosúladenie prác na ochranu prírody vo veľkoplošných chránených územiach CHKO Cerová vrchovina a Karancs-Medves,

§pokračovanie aktivít na prípravu bilaterálneho chráneného územia Poiplie. (Toto územie je zatiaľ evidované ako lokalita aluviálnej nivy Ipľa zapísaná v Ramsarskom zozname a mal by byť navrhnutý ako bilaterálny národný park. V súčasnosti je na slovenskej strane spracovaný návrh na vyhlásenie chránenej krajinnej oblasti CHKO.)

Popri ochrane prírody, sú najväčšie rozdiely na oboch stranách cezhraničného regiónu v oblasti vodného hospodárstva, najmä možností zásobovania obyvateľstva pitnou vodou. V tejto oblasti, ako aj v oblasti zneškodňovania všetkých druhov odpadov by bolo vhodné tak isto vypracovať spoločné štúdie a dokumenty vytvárajúce predpoklad optimálnej tvorby a ochrany životného prostredia. Veľké nedostatky a na druhej strane veľké možnosti sú v oblasti spracovania odpadov. Je žiaduce navrhnúť spôsoby na znižovanie množstva odpadov zavádzaním bezodpadových a nízkoodpadových technológií pri následnom zhodnocovaní odpadov.

V celom cezhraničnom regióne je v ďalšom období potrebné venovať pozornosť environmentálnemu zaťaženiu územia. Najvyšší dôraz treba klásť na čistenie odpadových vôd, zásobovaniu pitnou vodou, nakladaniu s odpadmi a odstraňovaniu starých enviromentálnych záťaží z predchádzajúcej hospodárskej činnosti. Neriešenie týchto problémov znamená ohrozenie ďalšieho rozvoja územia a využitia jeho prirodzeného potenciálu.

Tak isto je v záujme optimálnej tvorby životného prostredia potrebné prispôsobovať trasovanie dopravnej a technickej infraštruktúry prvkom ekologickej siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich využiteľnosť a homogénnosť.

Dôležitú úlohu pri tvorbe životného prostredia bude čím ďalej tým viac zohrávať otázka komplexnej tvorby krajiny. Významným krajinotvorným prvkom je poľnohospodárstvo. Situovanie jednotlivých hospodárskych zariadení do krajiny závažným spôsobom ovplyvňuje kvalitu krajinného priestoru. V záujme zvýšenia rozvoja územia, cestovného ruchu a agroturistiky je potrebné zvýšiť príťažlivosť krajiny vhodnými koncepčnými opatreniami v smere reštrukturalizácie hospodárenia v krajine v súlade s jej prirodzenými potenciálmi.

IV.3Doprava a technická infraštruktúra

Rozvoj dopravnej štruktúry v Novohradskom regióne na slovenskej strane je orientovaný prioritne v smere západ – východ, kde sa predpokladá hlavne s vybudovaním rýchlostnej komunikácie v trase medzinárodného ťahu E571 (cesta I/50 – Zvolen – Lučenec – Košice) v pláne rozvoja diaľnic a rýchlostných komunikácií MDPaT s označením R2. Zároveň sa navrhuje v železničnej doprave modernizácia, zdvojkoľajnenie, elektrifikácia a prebudovanie na parametre AGTC trate č. 160 v rovnakom koridore ako je cesta I/50 t.j. v trase Zvolen – Lučenec – Košice. Takto vytváraná dopravná os neobsluhuje najmä juhovýchodnú časť riešeného územia (najmä okres Veľký Krtíš). Zabezpečenie kvalitatívnej dopravnej obsluhy v tejto časti územia je možné vytvoriť vybudovaním Južného cestného ťahu na úrovni rýchlostnej komunikácie, ktorý by sa pripájal v priestore Lučenca na plánovanú rýchlostnú komunikáciu R2. z uvedených zámerov dopravného rozvoja v regióne vidieť orientáciu priorít do smeru západ – východ.

Nový rozvoj cezhraničnej spolupráce si vyžaduje doplnenie plánovaného budovania dopravnej sústavy do smeru sever – juh, kde je potreba vybudovania výkonného dopravného koridoru na osi Lučenec – Salgótarján a to v trase cesty I/71 na slovenskej strane a a cesty 21 na maďarskej strane, resp. v železničnej doprave v trase železnice č. 164, ktorá sa odpája od trate č. 160 vo Fiľakove a smeruje na hranicu s Maďarskom a do Salgótarján-u (trať č. 81 na maďarskej strane). Cesta 21 na maďarskej strane sa potom napája na diaľnicu M3 pri Hatvan – i.

V sledovaní dopravnej dostupnosti bolo zistené, spoločná dostupnosť oboch centier (Lučenca a Salgótarjánu) obyvateľstvom riešeného územia predstavuje pri izochrone 15 minút počet obyvateľov 158 425 (vrátane sledovaných centier) čo je 31,7% z celkového súčasného počtu obyvateľov riešeného územia a pri izochrone 30 minút 294 412 obyvateľov, čo je 58,91% z celkového súčasného počtu obyvateľov riešeného územia .

Pre ekonomický rozvoj cezhraničného regiónu je dôležité vybudovanie dopravného koridoru v trase ciest 21 a I/71. Takýto koridor by obslúžil v izochrone 15 minútovej dostupnosti 200 181 obyvateľov riešeného územia (40,05% z celkového súčasného počtu obyvateľov riešeného územia). Pri 30 minútovej dostupnosti by tento koridor obsluhoval 329 391 obyvateľov (65,9% z celkového súčasného počtu obyvateľov riešeného územia).

Základom rozvoja dopravnej siete v riešenom území je teda vybudovanie dopravného koridoru, prepájajúceho diaľnicu M3 na maďarskej strane cez Salgótarján na slovenskú stranu cez Fiľakovo a Lučenec na plánovanú rýchlostnú komunikáciu R2. V tomto koridore je dôležité tiež zvýšenie kvalitatívnej úrovne železničnej trasy medzi Lučencom a Salgótarjánom najmä v oblasti prepojenia týchto ekonomických centier aj pre nákladnú aj pre osobnú železničnú dopravu.

Budovanie nových hraničných priechodov by malo lokálny charakter a je závislé na možnosti budovania mostov cez rieku Ipeľ (pri zrušení hraničných bariér).

Súčasná nízka úroveň rozvinutosti zásobovania obyvateľstva s pitnou vodou predstavuje výrazný limit v ďalšom rozvoji riešeného územia na Slovenskej strane. Navrhujeme riešiť tento problém v súlade s doteraz schválenými koncepčnými materiálmi rozšírením existujúcich SKV kraja a miestnych vodovodov. Tiež navrhujeme prepájanie jednotlivých miestnych SKV na väčšie a vytvorenie vodárenských sústav. Vo výhľade sa uvažuje prepojenie Západoslovenskej vodárenskej sústavy so Stredoslovenskou vodárenskou sústavou, čo by umožnilo prívod vody z veľkozdroja Gabčíkovo do okresu Veľký Krtíš. Navrhujeme aj preverenie možnosti prívodu pitnej vody na riešené územie z vodných zdrojov nachádzajúcich sa na území Maďarska.

Problém na Slovenskej ako aj na Maďarskej strane predstavuje nedostatočný počet obcí s vybudovanou verejnou kanalizáciou a s ČOV. Preto navrhujeme vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny, ktorá by mala na starosti technickú ako aj ekonomickú pomoc pri výstavbe obecných ako aj skupinových kanalizácií na území euroregiónu.

V oblasti energetiky by mohol mať cezhraničný dosah výstavba energetického zdroja PPC južne od Lučenca, z ktorej by bolo možné distribuovať energiu tak do Lučenca ako aj do Salgótarjánu.

Plánované prepojenie slovenskej 400 kV prenosovej sústavy do Maďarska na Sajóivánku, nebude mať priamy dopad na riešené územie.

Plánované vybudovanie ako aj využívanie PVE Ipeľ (KURS, výhľad po roku 2010) je potrebné zlaďovať s Maďarskou stranou, nakoľko v ich koncepčných materiáloch sa doteraz takýto zámer neobjavil.

IV.4Ekonomická štruktúra

Hrubý domáci produkt

Priemer hrubého domáceho produktu (HDP) na osobu v tis. PPS na Slovensku v r. 1999 bol 10,3. Najvyššie hodnoty dokazoval Bratislavský kraj 21,2, potom nasledoval Trnavský kraj s hodnotou 10,5, Košický kraj 9,7 a Banskobystrický kraj 9,4. Najnižšiu hodnotu HDP na obyvateľa mal Prešovský kraj 6,8.

V Banskobystrickom kraji sa najvyššie HDP tvorí predovšetkým v severných okresoch kraja, kdežto južné okresy, čiže okresy riešeného územia majú nízke HDP.

Tabuľka IV‑1 HDP za jednotlivé kraje SR v roku 1999

Kraj	HDP v mld. PPS	HDP v tis. PPS na obyvateľa
Bratislavský	13,1	21,2
Trnavský	5,8	10,5
Trenčiansky	5,7	9,3
Nitriansky	6,2	8,7
Žilinský	5,8	8,3
Banskobystrický	6,2	9,4
Prešovský	5,3	6,8
Košický	7,4	9,7
SR spolu	55,5	10,3

Nezamestnanosť

Miera hodnoty nezamestnanosti z disponibilného počtu evidovaných nezamestnaných v SR v r. 2000 bola 17,9%. Význačná je veľká heterogénnosť daného ukazovateľa v jednotlivých regiónoch SR. Najnižšie hodnoty nezamestnanosti zaznamenávajú okresy západného Slovenska – Bratislavský kraj 6,4%, Trenčiansky kraj 12,7%, Trnavský kraj 14,9% a Žilinský kraj 16,8%. Najvyššie hodnoty zaznamenávajú okresy južného a východného Slovenska Banskobystrický kraj 21,8%, Prešovský kraj 22,1% a Košický kraj 24,4%, kde v niektorých okresoch je miera nezamestnanosti aj 30% a viac.

Okresy riešeného územia sa vyznačujú najvyššou mierou nezamestnanosti v rámci Slovenska Veľký Krtíš 32,0%, Revúca 30,2%, Rimavská Sobota 30,2%, Lučenec 26,1%, Poltár 23,1%.

Porovnaním miery nezamestnanosti v r. 1996-2000 klesla daná hodnota iba v okrese Vranov nad Topľou. Vo všetkých ostatných okresoch Slovenska miera nezamestnanosti stúpla, pričom najvýraznejšie stúpla práve v južných okresoch SR (v Nitrianskom kraji, Banskobystrickom kraji a Košickom kraji).

Tabuľka IV‑2Miera nezamestnanosti v r. 2000 a rozdiel miery nezamestnanosti v r. 1996-2000

Okres, kraj, SR	Miera disponibilných evidovaných nezamestnaných (v %)	Rozdiel miery nezamest. za disponibilný počet evidov. nezam. (v%) 1996 – 2000
Lučenec	26,67	7,36
Poltár	23,12	5,55
Revúca	30,17	7,27
Rimavská Sobota	30,22	4,82
Veľký Krtíš	32,02	9,99
Banskobystrický kraj	21,81	6,96
SR	17,88	5,39

Zamestnanosť

Na 100 obyvateľov pripadá v SR 35,3 pracujúcich. Najvyššie hodnoty dosahuje okres Bratislava I 162 prac./ 100 obyv., Bratislava III, Bratislava II, Košice I, Košice II, Púchov, Košice IV. Väčšina okresov neprekračuje hodnotu slovenského priemeru. Najnižšie hodnoty majú okresy Košice okolie, Košice III.

Okresy riešeného územia vykazujú hodnoty od 26 po 31 pracujúcich na 100 obyvateľov.

V SR bolo v r. 2000 6026 voľných pracovných miest. Najviac voľných pracovných miest bolo v okrese Žilina, Sabinov, Bratislava, Ilava, Prievidza, Trenčín. Najmenej voľných pracovných miest vykazujú okresy južného Slovenska (v okresoch riešeného územia bolo spolu iba 133 voľných pracovných miest).

Tabuľka IV‑3 Pracujúci na 100 obyvateľov a voľné pracovné miesta v r. 2000

Okres	Voľné pracovné miesta	Pracujúci na 100 obyv.
Lučenec	29	29,42
Poltár	36	25,71
Revúca	22	30,96
Rimavská Sobota	7	25,66
Veľký Krtíš	39	26,61
Banskobystrický kraj	496	33,32
SR	6026	35,30

Vzhľadom na počet zamestnaných v jednotlivých sektoroch je najvyššie percento zamestnaných v terciérnom sektore a to v okresoch Lučenec, Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš, iba v okrese Poltár je vyššie zastúpenie zamestnaných v sekundárnom sektore.

Tabuľka IV‑4 Zamestnanecká štruktúra v r. 2000

Okres	Primárny Sektor	Sekundárny sektor	Terciérny Sektor	Spolu	Primárny sektor %	Sekundárny sektor %	Terciérny sektor %
Lučenec	1 749	6 900	12 854	21 503	8,13	32,09	59,78
Poltár	1 005	2 661	2 333	5 999	16,75	44,36	38,89
Revúca	1 268	5 677	5 730	12 675	10,00	44,79	45,21
Rimavská Sobota	3 022	5 099	13 038	21 159	14,28	24,10	61,62
Veľký Krtíš	2 137	3 415	6 824	12 376	17,27	27,59	55,14
Riešené územie spolu	9 181	23 752	40 779	73 712	12,46	32,22	55,32
Banskobystrický kraj	19 750	72 977	127 896	220 623	8,95	33,08	57,97
Slovensko	122 450	658 727	1 125 680	1 906 857	6,42	34,55	59,03

Priemerná mesačná mzda zamestnancov v SR v r. 2000 bola 11 799 Sk, pričom najvyššie mesačné príjmy sú v Bratislavskom kraji 16 072 Sk, Košickom kraji 11 908 Sk, Nitrianskom kraji 10 598 Sk, Trnavskom kraji 11 500. Najnižšie mesačné príjmy sú v okresoch južného a východného Slovenska, hlavne v Banskobystrickom kraji 10 627 Sk a Prešovskom kraji 9 806 Sk. Všetky okresy riešeného územia majú nižší mesačný príjem ako je slovenský priemer.

Tabuľka IV‑5 Priemerná mesačná mzda v Sk

Okres	Priemerná mesačná mzda v Sk
Lučenec	9 792
Poltár	8 919
Revúca	10 482
Rimavská Sobota	9 239
Veľký Krtíš	8 907
Banskobystrický kraj	10 627
SR	11 799

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo od 15 rokov podľa vzdelania

Podľa vzdelania prevažuje na Slovensku ekonomicky aktívne obyvateľstvo s ukončeným učňovským vzdelaním (40,3%), potom nasleduje obyvateľstvo s úplným stredným vzdelaním (39,8%). Vysokoškolské vzdelanie má v SR 10,6% EA obyvateľov.

V Banskobystrickom kraji prevažuje EA obyvateľstvo s úplným stredným vzdelaním (42,5%), vysokoškolské vzdelanie má 9,2% EA obyvateľov.

Tabuľka IV‑6 Štruktúra vzdelanosti podľa jednotlivých krajov SR

Kraj	základné a bez vzdelania	učňovské	úplné stredné vzdelanie	vysoko školské	Spolu –	základné a bez vzdelania	učňovské	úplné stredné vzdelanie	vysoko školské
	v tis.					%
Bratislavský	22,2	76,4	155,5	83,0	337,1	6,6	22,7	46,1	24,6
Trnavský	28,4	117,9	104,1	22,6	273,0	10,4	43,2	38,1	8,3
Trenčiansky	21,7	141,0	106,6	24,9	294,2	7,4	47,9	36,2	8,5
Nitriansky	40,3	150,4	117,4	27,2	335,3	12,0	44,9	35,0	8,1
Žilinský	32,1	141,2	128,6	30,2	332,1	9,7	42,5	38,7	9,1
Banskobystrický	31,5	121,8	134,9	29,2	317,4	9,9	38,4	42,5	9,2
Prešovský	27,2	159,8	144,0	31,5	362,5	7,5	44,1	39,7	8,7
Košický	39,3	143,3	146,8	27,3	356,7	11,0	40,2	41,2	7,7
SR spolu	242,7	1 051,8	1 037,9	275,9	2608,3	9,3	40,3	39,8	10,6

Ekonomická regionalizácia

V Koncepcii územného rozvoja Slovenska 2001 (KURS 2001), ako aj v Národnom pláne regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (schválenom uznesením vlády SR č. 240 z 15. marca 2001) je zhodnotená ekonomická úroveň regiónov na základe kombinácie vybraných ekonomických ukazovateľov, ktoré determinujú ekonomickú úroveň (príjem z pracovnej činnosti na obyvateľa, miera nezamestnanosti). Podľa týchto ukazovateľov boli okresy zaradené do štyroch kategórií. Prvá kategória predstavuje rozvinuté regióny s mnohosektorovou ekonomickou základňou, druhá kategória predstavuje ekonomicky stabilizované regióny, tretia kategória predstavuje okresy ktoré majú charakter stagnujúcich regiónov s jednostranne orientovaným ekonomickým potenciálom.

Okresy zaradené do štvrtej skupiny predstavujú ekonomicky depresné regióny, ktoré sú v dôsledku útlmu tradičných odvetví v štrukturálnej kríze, alebo v dôsledku predchádzajúceho vývoja nemajú zodpovedajúci ekonomický potenciál a pre nerozvinutú infraštruktúru ani predpoklady pre lokalizáciu významnejších ekonomických aktivít, aj keď disponujú využiteľnými primárnymi zdrojmi. Ekonomická depresia týchto regiónov sa vzhľadom na absenciu vlastných zdrojov neustále prehlbuje.

Všetky okresy riešeného územia sú zaradené do štvrtej kategórie.

Autor: Miki

Tento príspevok bol vytvorený 8.2.2012 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora Miki.