Zahraničný obchod

Podnik v procese globalizácie svetovej ekonomiky

Globalizácia sa stáva súčasťou každodenného života každého. Existujú dva prístupy: zatracovatelia a zbožňovatelia globalizácie.

1. Prívrženci tvrdia, že globalizácia v sebe skrýva obrovský potenciál, netušené možnosti rozvoja výroby, technológie.
2. Odporcovia tvrdia, že existujú určité hrozby civilizácie (globalizácia ohrozuje civilizáciu, životné prostredie, vyčerpanie zdrojov), civilizácia je na rázcestí globalizácie.

Existuje rozdielny prístup ku globalizácii, dôvodom je napr. cyklus obnovy fondov na výstavbu (u nás je to 5 rokov a vo vyspelých štátoch je to 1 rok).

Podniky v rámci globalizácie

Podnik môže kalkulovať s celým svetom ako s odberateľom alebo dodávateľom. V súčasnosti existuje veľa podnikov podľa stupňa: národný podnik až po podnik globálnej svetovej ekonomiky.

Hranice už neznamenajú prekážky v podnikaní, v dnešnej dobe je každá firma založená na kooperácii a má dlhodobé zmluvné základy. Je bežná majetková účasť zahraničného podniku v domácej firme a kapitálová účasť domácej firmy v zahraničnej firme, vytvára dcérske firmy.

Východisko pre domáci podnik, ktorý pracuje s domácimi surovinami, vyrába pre domáci trh, je že trh je obmedzený.

Stupne globalizácie

• 1. stupeň – internacionalizácia podniku – ak jeho činnosť je spojená s exportom a importom, diverzifikuje sa na iné trhy.
• 2. vyšší stupeň – špecializácia a kooperácia – zmluvné väzby na iné podniky v zahraničí, majú dlhodobý charakter,
• 3. majetková účasť zahraničného kapitálu v domácom podnikaní
• 4. domáci podnik má v zahraničí dcérske spoločnosti

Čistý globálny podnik

Ďalšie kritéria pre budúci vývoj predstavujú ukazovatele, na základe nich môžeme charakterizovať čistý globálny podnik:

• podiel exportu a importu na celkovej produkcii a počet trhov, na ktoré podnik vyváža
• počet kooperujúcich partnerov
• počet dcérskych spoločností v zahraničí
• obrat, zisk
• podiel zahraničnje majetkovej účasti na celkovom kapitáli podniku

Čistý globálny podnik je taký podnik, ktorý operuje v mnohých krajinách vyberaných z hľadiska synergického zhodnocovania jeho kapitálu v celoplanetárnych podmienkach. Jeho kapitál stratil národný pôvod a má multinacionálny, resp. transnacionálny charakter. TOP manažment má medzinárodné zloženie. Má obrovskú ekonomickú moc najmä v hospodársky málo rozvinutých krajinách.

Reengineering je adekvátna reakcia na zmeny nielen v teoretickej rovine, ale aj v praktickej. Prevratná zmena je v oblasti strategického riadenia podniku predstavuje tvorbu novej filozofie v riadení podniku.

Heslo „čas sú peniaze“ je nahradené heslom „prebuduj svoj P už dnes, aby si uspel v ekonomike zajtrajška!“.

Ekonomika rýchlosti sa nahrádza ekonomikou veľkovýroby. Konkurencia je taká veľká a rýchla, že každý časový úsek je cennejší ako predchádzajúci.

Význam a funkcie zahraničného obchodu

Zahraničný obchod jee významným odvetvím národného hospodárstva, vyúsťuje do globálnej interdependencie (ekonomika 1 krajiny je úplné závislá na ekonomike druhej krajiny. Ďalším dôsledkom globalizácie je integrácia – spájanie, zjednocovanie prvkov, častí do 1 vyššieho celku. Viac sa dočítate na stránke Zahraničný obchod – funkcie, úlohy, význam.

Medzinárodná ekonomická integrácia

Medzinárodná ekonomická integrácia je objektívny proces vzájomného a postupného prepájania, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých národných ekonomických štruktúr, proces prehlbovania vzájomných závislostí a postupnej transformácie národných ekonomických štruktúr na novú ekonomickú štruktúru vznikajúceho regionálneho hospodárskeho komplexu. Viac na stránke Komoditná a teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu. Tento komplex nemožno chápať ako jednoduchý súhrn národných ekonomík. Je novou kvalitou, ktorá zabezpečuje optimálny priebeh reprodukčného procesu, rast produktivity práce, úsporu času a podobne.

Medzinárodný obchod

Medzinárodný obchod zahŕňa medzinárodnú výmenu tovaru a služieb medzi skupinami štátov, ktoré sú ekonomicky zoskupené – umožňuje spotrebovať také tovary, ktoré krajina nie je schopná vyrábať. Medzi hlavný prínos medzinárodného obchodu patrí rozširovanie sortimentu predávaných tovarov.

Zahraničný obchod

Zahraničný obchod je jeden zo spôsobov národného zapojenia národného hospodárstva krajiny do medzinárodnej deľby práce – súčasť národného reprodukčného procesu, pričom má relatívne samostatné postavenie. Rozsah zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce (MDP) a do zahraničného obchodu (ZO) závisí na týchto faktoroch:

• veľkosť domáceho trhu
• výrobné možnosti
• prírodné bohatstvo
• klimatické podmienky
• geografická poloha krajiny
• politická situácia príslušnej krajiny

Zahraničný obchod má veľký význam, lebo úzko súvisí s vývojom ekonomiky, pôsobí na životnú úroveň, na ekonomický rast. Ďalšie aspekty zahraničného obchodu sú:

• Colná a cenová politika
• Integrácia a Európska únia
• Výhody a nevýhody vstupu krajiny do Európskej únie
• Vývoj zahraničného obchodu a jeho problémy

Riziká v zahraničnom obchode a ich eliminácia

O zahranično-obchodných rizikách, ich eliminácii a dokumentárnych platbách pojednávajú tieto články:

• Riziká v zahraničnom obchode
• Informácie o podmienkach eliminácie rizík
• Dokumentačné a zmluvné zabezpečenie vývozu
• Dokumentárne platby
• Odkúpenie pohľadávok – faktoring a forfaiting
• Osobitné druhy zahraničnoobchodných operácií
• Číselník odborov merania

Zahranično-obchodná politika

Zahranično-obchodná politika každého štátu je súčasťou hospodárskej politiky štátu. Zahranično-obchodná politika je súhrn zásad a opatrení, ktorými štát usmerňuje oblasť zahraničného obchodu. V každom období má konkrétne ciele – z vnútorných a z vonkajších podmienok daného obdobia. Dosahuje sa prostredníctvom nástrojov.

Závažnosť a intenzita zahranično-obchodnej politiky vo všeobecnosti priamo závisí od miery zapojenia sa do procesov medzinárodnej deľby práce, ale aj do celkovej politickej stratégie a orientácie krajiny v oblasti medzinárodných vzťahov. Zahraničnoobchodná politika môže mať charakter:

• protekcionalistický – podpora výroby a vývozu domácich produktov, pokles nezamestnanosti, rast domácej spotreby
• liberálny – zásada slobodného obchodovania (nezasahovanie štátu do zahraničného obchodu = utópia)

Cieľom podnikov v Slovenskej republike je presadiť sa s našimi výrobkami na trhoch krajín EÚ. Preto potrebujeme robiť štrukturálne zmeny našich podnikov. Zmluvné prostriedky zahranično-obchodnej politiky:

• bilaterálne prostriedky
• multilaterálne prostriedky (obchodné zmluvy, obchodné dohody, platobné a úverové dohody, dohody o priemyselnej, hospodárskej, vedecko-technickej spolupráci, GATT – dohoda o clách a obchode)

Vývoz alebo export

Vývoz alebo export je:

1. činnosť, ktorej cieľom je predaj statkov (tovarov alebo služieb a podobne) do zahraničia
2. export znamená aj tovar vyvezený touto činnosťou
3. v národnom účtovníctve a makroekonómii predstavuje vývoz celkový objem statkov (tovarov alebo služieb), ktorý určité národné hospodárstvo (štát) dodalo za určitý čas do zahraničia

Dôvody vývozu:

• podnik sa chce uchytiť na zahraničnom trhu
• podnik chce predať nadprodukciu, nerealizované zásoby
• podnik potrebuje devízové prostriedky
• podnik sa chce získať prostriedky na dovoz
• podnik sa chce dosiahnuť zisk
• podnik sa chce zvýšiť výrobu
• podnik sa chce získať zahraničných odberateľov
• podnik nemôže tovar predať na domácom trhu pre príliš vysokú cenu

Tri základné fázy vývozu sú prípravná fáza, kontraktačná fáza a realizačná fáza.

Dovoz alebo import

Dovoz (alebo tiež import) je objem tovaru, služieb (technológií, licencií, autorských práv), ktorý určitý štát je schopný doviesť na svoje územie zo zahraničia.

Oproti vývozu dovoz už nie je z makroekonomického hľadiska až tak pozitívny. Ak je jeho hodnota vyššia ako hodnota exportu, rozdiel tvorí úbytok na hrubom domácom produkte. Všetky vlády krajín, ktoré majú oveľa väčší dovoz ako vývoz, sa preto snaží túto situáciu kompenzovať. Napríklad Slovenská republika, ktorá bola dlho krajinou s prebytkom dovozu nad vývozom, sa v roku 2005 dostala vďaka zahraničným investíciám do stavu aktívnej obchodnej bilancie – export prevýšil import, zvýšil sa vďaka tomu aj rast hrubého domáceho produktu (HDP).

Dovoz alebo import je:

1. činnosť, ktorej cieľom je získavanie statkov (tovarov alebo služieb a podobne) zo zahraničia kúpou (alebo výmenou)
2. import znamená aj tovar privezený touto činnosťou
3. v národnom účtovníctve a makroekonomike predstavuje dovoz celkový objem statkov (tovarov alebo služieb), ktorý určité národné hospodárstvo (štát) získalo za určitý čas zo zahraničia kúpou (alebo výmenou)

Dodacie podmienky INCOTERMS

INCOTERMS sú všeobecne používané dodacie podmienky v medzinárodnom obchode. Sú to podmienky ktoré vydali medzinárodné obchodné organizácie. INCOTERMS upravujú dodacie podmienky medzi predávajúcim a kupujúcim (ide o prechod práv a zodpovednosť). Prvýkrát boli vydané v roku 1936 medzinárodnou obchodnou komorou, niekoľkokrát prešli úpravami, posledná bola v roku 2010, preto sa nazývajú INCOTERMS 2010. INCOTERMS obsahujú 13 doložiek. Základná výhoda existencie pravidiel je právna a ekonomická istota všetkých subjektov, ktoré sa nimi riadia. Prehľad dodacích podmienok, tzv. doložiek INCOTERMS:

• Incoterms 2010
• Dodacie podmienky a aplikácia INCOTERMS
• INCOTERMS 1990
• INCOTERMS 1990
• Dodacie podmienky a INCOTERMS

Súbory na stiahnutie

V kategórii Zahraničný obchod sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:

Medzinarodny-obchod-prednasky.pdf
Foreign-trade-operations-etiquette.pdf
Foreign-trade-operations-CESMAD.pdf
Medzinarodny-obchod.pdf
Operacie-v-zahranicnom-obchode-Semestralna-praca.pdf
Operacie-v-zahranicnom-obchode-Prednasky-komplet.pdf
Operacie-v-zahranicnom-obchode-Dokumentarny-akreditiv.pdf
Operacie-v-zahranicnom-obchode-Izrael.pdf
Operacie-v-zahranicnom-obchode-Egypt.pdf
Operacie-v-zahranicnom-obchode-Slovensko-Izrael.pdf
Foreign-trade-operations-History-of-European-union.pdf
Foreign-trade-operations-prednasky.pdf
Operacie-v-zahranicnom-obchode-Minimalizacia-rizik.pdf
Operacie-v-zahranicnom-obchode-Eximbanka.pdf
Operacie-v-zahranicnom-obchode-Prednaska.pdf

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 2.4.2008 a aktualizovaný 12.10.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

• BALÁŽ, P. a kol.: Medzinárodné podnikanie. Bratislava : SPRINT vfra, 2005. 572 s. ISBN 80-89085-51-2.
• DRIENKOVÁ,K a ZUBAĽOVÁ,Ľ. 2014. Zahraničnoobchodná politika EÚ – vybrané problémy. Bratislava: EKONÓM. 2014. 238 s. ISBN 978-80-225-3834-3
• HRONSKÝ, B. Vývoj a perspektívy komoditnej a teritoriálnej štruktúr zahraničného obchodu SR. Bratislava, 2007. 96 s. Diplomová práca (Ing.) Ekonomická univerzita v Bratislave, Národohospodárska fakulta, Katedra hospodárskej politiky, 2010-03-16
• HVOZDÍKOVÁ, V. Riziká aktuálnych vývojových trendov vo svetovej ekonomike. Bratislava : Repro-Print, 2008. 147 s. ISBN 978-80-7144-170-0.
• KORČMÁROŠ, J. et al., 2000. Obchodné operácie v zahraničnom obchode. Ekonóm, 2000. 314 s. ISBN 978-80-2251251-0.
• KUBIŠTA, V. 2009. Mezinárodní ekonomické vztahy. Vydavateľstvo Aleš Čeněk, 2009. 384 s. ISBN 978-80-7380-191-5.
• LIPKOVÁ, Ľ. Medzinárodné hospodárske vzťahy. Bratislava : Sprint, 2002. 266 s. ISBN 80-888-48-70-9.
• LISÝ,J et al. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: JURA EDITION. 2007. 636 s. ISBN 80-8078-164-4
• LISÝ,J. et al. 2005. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: IURA EDITION. 2005. 622 s. ISBN 80-80787-063-3
• MACHKOVÁ, H. 2003. Medzinárodní obchodní operace. 3. vyd. Praha : Grada Publishng, 2003. 232 s. ISBN 80-247-0686-5.
• MACHKOVÁ, H.; SATO, A.; ZAMYKALOVÁ, M. Medzinárodní obchod a marketing (Praktická výkladová encyklopedie). Praha : Grada, 2005. 266 s. ISBN 80-247- 0364-5.
• MACHKOVÁ,H. et al. 2014. Medzinárodní obchodní operace. Praha: GRADA. 2014. 256 s. ISBN 978-80-247-4874-0
• MICHNÍK, Ľ. 1998. Zahraničný obchod: Ekonomika, stratégia, podnikanie. Bratislava : Sprint, 1998. 656 s. ISBN 978-80-8884-831-8.
• MICHNÍK, Ľ. et al. 2000. Ekonomika zahraničného obchodu. Bratislava: EKONÓM. 2000. 321 s. ISBN 80-225-1118-8
• MUCHOVÁ,E. et al. 2014. Medzinárodná ekonómia (vybrané problémy). Bratislava: EKONÓM. 2014. 180 s. ISBN 978-80-225-3878-7
• MULAČOVÁ,V. et al. 2013. Obchodní podnikání ve 21. století. Praha: GRADA. 2013. 520 s. ISBN 978-80-247-4780-4
• PAVELKA,T. et al. 2007. Makroekonomie: Základní kurz. II. vydanie. MELANDRIUM. 2007. 278 s. ISBN 978-80-86175-52-2
• PIPEK, J. 1996. Mezinárodní obchod. Vysoká škola ekonomická, 1996. 149 s. ISBN 978-80-70795-95-8.
• RUŢEKOVÁ,V. et al. 2013. Analýza zahraničného obchodu Slovenskej republiky. Bratislava: EKONÓM. 2013. 184 s. ISBN 978-80-225-3791-9
• SAMUELSON P.A. et al. 1999. EKONÓMIA II. Bratislava: ELITA. 1999. 820 s. ISBN 80-8044-059-X
• SMREKOVÁ, M. 2002. Dovozný a vývozný obchodný prípad. Bratislava : SOPK,   127 s. ISBN 80-89105-01-7.
• SVATOŠ, M. et al. 2009. Zahraniční obchod: Teorie a praxe. 1. Vyd. Praha : Grada Publishing, 2009. 368 s. ISBN 978-80-247-2408-0.
• ŠČEPÁN,M. 2011. Svetová obchodná organizácia. Bratislava: EKONÓM. 2011. 252 s. ISBN 978-80-225-332-4
• ŠÍBL, D. 1998. Medzinárodná ekonomická integrácia a Európska únia. Ekonóm, 1998. 179 s. ISBN 978-80-2250-891-9.
• ŠIKULA, M. 1999. Globalizácia – rázcestie civilizácie. Bratislava : Sprint, 1999. 126 s. ISBN 80-88848-46-6.
• ŠTERBOVÁ,L. et al. 2013. Medzinárodní obchod ve svetové krizi. Praha: GRADA. 2013. 368 s. ISBN 978-80-247-4694-4
• TRENČIANSKA, E. Zahraniční obchod. Bratislava : Sprint, 2000. 193 s. ISBN 80-88848-30x.
• VINCÚR, P. Hospodárska politika. Bratislava : Sprint, 2002. 396 s. ISBN 8088848-6-7-9.
• VYŠŇOVSKÁ, J. 2008. Zahraničný obchod. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2008. 143 s. ISBN 978-80-7165-708-8