Finančné investovanie

Dôvody investovania

Inflácia je jedným s hlavných nepriateľov peňazí. S rastúcim časom sa zmenšuje reálna hodnota peňazí a klesá ich kúpna sila. Investovanie dokáže peňažné prostriedky zhodnotiť a tým uchovať ich kúpnu silu do budúcnosti.

Tým, že by sa peňažné prostriedky zhodnotili iba na úrovni inflácie, reálne ešte nezískali žiadnu hodnotu navyše, len si ju udržali. Firma si však väčšinou želajú svoje peniaze zhodnotiť viac ako o úroveň inflácie. Z toho vyplýva aj ďalší dôvod k investovaniu a síce je dosiahnutie reálneho zhodnotenia peňažných prostriedkov, ktoré je možné v budúcnosti použiť na uspokojovanie ekonomických potrieb.

Investície

Investícia je suma kapitálových výdavkov vynaložených na získanie konkrétneho druhu aktív. Podľa cieľa investovania a podľa druhu majetku, ktorý sa investíciou získa, možno investície deliť na:

• vecné investície
• nehmotné investície
• finančné investície

Rozhodovanie o alokácii kapitálu

Finančné rozhodnutie o alokácii podnikového kapitálu predstavuje základné rozhodnutie o vecnom alebo finančnom investovaní, teda o získaní vecných zložiek majetku alebo finančného majetku. Pri finančnom rozhodovaní je dôležitý časový horizont, kde je potrebné rozlišovať:

1. dlhodobé (strategické) finančné rozhodovanie
2. krátkodobé finančné rozhodovanie

Prístupy k investovaniu

V investičnej teórii a praxi sa rozlišujú dva základné prístupy k investovaniu. Rozdelenie vyplýva hlavne z rôzneho názoru na efektivitu trhov a ochote podstúpiť relatívne väčšie riziko za predpokladu možnosti dosiahnutia vyššieho výnosu. Poznáme:

1. aktívne investovanie
2. pasívne investovanie

Aktívne investovanie

Aktívny investor vyberá do svojho portfólia také cenné papiere, o ktorých je presvedčený, že budú dosahovať vyššieho zhodnotenia ako ostatné cenné papiere. Pri výbere týchto cenných papierov môže postupovať rôznymi spôsobmi. Snaží sa analyzovať situáciu na trhu a situáciu konkrétnej firmy hlavne pomocou technickej a fundamentálnej analýzy.

Fundamentálna, technická a psychologická analýza

Fundamentálna, technická a psychologická analýza predsavujú tri spôsoby analýzy cenných papierov. Pri fundamentálnej analýze investor hľadí na strednodobý a dlhodobý časový horizont. Kým technická analýza sa zaoberá krátkodobým časovým horizonotom. Teóriu davu zohľadňuje psychologická analýza.

Technická analýza

Technická analýza vychádza z analýzy cenového grafu z cieľom predikcie budúceho vývoja. Skúma jeho tvar a rôzne indikátory odvodené z cien podkladového aktíva a tiež objemu uskutočnených obchodov. Vychádza pri tom z myšlienky, že všetky informácie, ktoré by mohli mať vplyv na budúci vývoj ceny aktíva, sa v danom grafe už nejakým spôsobom prejavili, keďže mnoho ľudí malo tieto správy oveľa skôr, ako prenikli na trh.

Fundamentálna analýza

Fundamentálna analýza vychádza z predpokladu, že na trhu existujú podhodnotené a nadhodnotené cenné papiere. Ide o také cenné papiere, ktorých vnútorná hodnota (spravodlivá či teoretická cena), ktorá je stanovená metódami fundamentálnej analýzy, sa líši od aktuálnej ceny kótovanej na niektorom akciovom trhu. Okrem výpočtu vnútornej hodnoty je schopná fundamentálna analýza poskytovať krátkodobé i dlhodobé projekcie ekonomickej a finančnej sily krajiny, odvetvia, sektoru a jednotlivých spoločností.

Psychologická analýza

Aktívneho investora však ovplyvňujú i ďalšie faktory a to hlavne investičné odporúčania a vplyv masovej a osobnej psychológie. Práve preto technická a fundamentálna analýza zlyhávajú. To hlavne z dôvodu existencie psychologickej analýzy, ktorá vychádza z predpokladu, že na kurzy akcií má silný vplyv masová psychológia burzových účastníkov.

Portfóliové investície

Aktívny investor sa snaží prispôsobovať svoje portfólio aktuálnej tržnej situácii, čiže často mení zloženie svojho portfólia (uzatvára pozície pri dosiahnutiu stanoveného zisku, respektíve straty). Častá zmena štruktúry portfólia však vyúsťuje do značne vysokých transakčných nákladov spojených s častým nákupom a predajom cenných papierov. Tieto náklady sú obetované za možnosť dosiahnuť väčšieho zhodnotenia ako zvolený benchmark .

Fondy

Fondy, ktoré sú medzi bežnými ľuďmi najrozšírenejším typom investovania, majú pomerne značné náklady spojené s aktívnou správou portfólia. Spoločnosti, ktoré fondy spravujú si nechávajú pomerne slušne zaplatiť za svoje know-how a účtujú si ročné poplatky v percentách zo spravovaného majetku a to i v tom prípade, keď klientovi zabezpečia záporné zhodnotenie jeho úspor. Okrem toho sú obvykle klientovi účtované poplatky za vstup, niekedy aj za výstup z fondu, ktoré nie sú vôbec zanedbateľné.

Pasívne investovanie

Pasívni investori sa oproti aktívnym investorom nesnažia poraziť trh. Veria, že trh je vysoko efektívny a vyberajú si produkty, ktoré sú schopné kopírovať trh – indexy. Akcie sú držané dlhšie časové obdobie a pasívny investor (pasívny fond) uskutočňuje zmeny v zložení svojho portfólia len v prípade zmeny v zložení daného indexu, ktorý chce kopírovať. Odtiaľ plynú aj menšie náklady na pasívnu správu portfólia (fondu).

Pasívny investor sa snaží čo najviac priblížiť výkonnosť svojho portfólia výkonnosti daného indexu. Napodobňovaním indexu je taktiež docielená vyššia diverzifikácia a je takmer odstránené špecifické (nesystematické) riziko. Existujú aj špeciálne finančné inštrumenty – indexové certifikáty, ktoré umožňujú participáciu na vývoji indexu a zabezpečujú dokonalú replikáciu zvoleného indexu. Ich hodnota sa totiž priamo odvíja od hodnoty daného indexu. Náklady spojené s držbou takéhoto certifikátu sú ešte nižšie ako náklady na správu pasívneho portfólia (fondu) a indexový certifikát zaručuje presné kopírovanie daného indexu.

Teória efektívnych trhov

Pasívne investovanie vychádza z teórie efektívnych trhov (Efficient market theory), ktorú je možné zhrnúť nasledovne:

1. Na burze nie je budúcnosť pokračovaním minulosti (platnosť pre krátkodobé zmeny kurzu)
2. Skôr sa dá burza zrovnať s ruletou, kde majú všetci hráči rovnakú šancu dosiahnuť zisk. (tieto šance nie sú závislé na duševných a telesných schopnostiach jednotlivých tržných účastníkov)
3. Dobré výnosy dosiahnuté v minulosti nezaručujú ich pokračovanie do budúcnosti. Skutočnosť, že niektorý manažéri fondov dosahujú i niekoľko rokov po sebe nadvýnosov, nedokazuje, že ich lepšie výsledky závisia na ich schopnosti predvídať budúci vývoj kurzov.
4. Súkromný investori majú ešte horšie šance dosiahnuť nadvýnosov ako inštitucionálny investori. Inštitucionálny investori sa nové informácie dozvedajú rýchlejšie a sú schopný na ne rýchlejšie reagovať.

Metódy hodnotenia investičných projektov

Medzi hlavné metódy hodnotenia efektívnosti investičných projektov patria:

1. statické metódy – nezohľadňujú faktor času
2. dynamické metódy – zohľadňujú faktor času
3. metódy, ktoré za efekt z investície považujú úsporu nákladov
4. metódy, ktoré za efekt z investície považujú zisk
5. metódy, ktoré za efekt z investície považujú peňažné príjmy (peňažný tok z investície)

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 31.3.2008 a aktualizovaný 9.3.2020. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

• VESELÁ JITKA, Ivestování na kapitálových trzích, Praha: ASPI a.s., 2007, ISBN 978-80-7357-297-6.
• GRAHAM BENJAMIN, Inteligentní investor, Praha: Grada Publishing a.s.,2007, ISBN   978-80-247-1792-0.
• SVOBODA MARTIN, Indexové investice, 1.Vyd., Brno: Dimension a.s., 2001, ISBN 80-238-7634-1
• SVOBODA MARTIN, Jak investovat aneb anatomie burzovních lží, 3.Vyd. Brno : Computer Press, 2006, ISBN 80-251-0527-X.
• SVOBODA MARTIN, Asset guide, 1. Vyd., Brno : Computer Press a.s, 2006, ISBN 80-251-1284-5
• SHARPE WILLIAM F. – ALEXNADER, GORDON J. Investice, Translated by Zdeněk Šlehofr. 4. vyd. Praha: Victoria Publishing, 1994, ISBN 80-85605-47-3.
• LEVY, HAIM – SARTAN, MARSHALL, Kapitálové investice a finanční rozhodování, Vyd. 1. Praha : Grada, 1999, Obsahuje bibliografiu, ISBN 80-7169-504-1