0
Finančný trh predstavuje určitý finančný systém, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou celého ekonomického systému. Je to trh, na ktorom sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov v podobe úspor rôznych ekonomických subjektov a dopyt po týchto prostriedkoch, tiež rôznych ekonomických subjektov.
Na finančnom trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt peňazí a kapitálu, utvára sa jeho cenu, za ktorú sú subjekty finančného trhu ochotné uskutočňovať finančné operácie a transakcie.
Funkcie finančného trhu
Medzi základné funkcie finančného trhu patria:
- funkcia zabezpečenia bohatstva znamená, že finančný trh ponúka možnosť ako uchovať bohatstvo
- funkcia likvidity znamená, že bohatstvo vo forme rôznych finančných nástrojov možno rýchlo vymeniť za hotovosť s veľmi malým rizikom straty
- úverová funkcia vyjadruje úlohu finančného trhu pri poskytovaní úverov pre financovanie spotreby a investičných výdavkov
- platobná funkcia znamená, že na finančnom trhu je vybudovaný mechanizmus pre realizáciu platieb za tovary a služby
- funkcia ochrany proti riziku – životné, zdravotné, majetkové poistenie
- politická funkcia – vláda realizuje jeho pomocou svoju politiku
- regulačná funkcia – prirodzená a riadená regulácia finančného trhu pomocou nástrojov regulácie trhu
Peňažný a kapitálový trh
Peňažný trh predstavuje trh s krátkodobými finančnými operáciami. Kapitálový trh je charakteristický dlhodobými finančnými operáciami.
Členenie finančných trhov
Finančné trhy sa členia podľa rôznych kritérií:
- podľa charakteru operácií
- podľa účastníkov, ktorí sa na operáciách zúčastňujú
- poľa toho, aké finančné nástroje sa používajú
- z časového hľadiska
- z teritoriálneho hľadiska
Subjekty na finančných trhoch
Na finančných trhoch sa nachádzajú tieto subjekty – hovoríme o inštitucionálnej sústave finančných trhov:
- emitenti – subjekty, ktoré sa snažia získať finančné zdroje, kvôli prechodnému nedostatku
- investori – subjekty, ktorí dočasne alebo dlhodobo disponujú voľnými zdrojmi
- sprostredkovatelia – ich funkcia je v presmerovaní voľných zdrojov od subjektov s nadbytkom k subjektom s deficitom zdrojov
Viac sa o finančných trhoch a finančnom systéme dočítate na stránke Finančné trhy a finančný systém.
Funkcie trhu CP
Trh cenných papierov hrá v ekonomike veľký význam a má nasledujúce funkcie:
- umožňuje vláde (deficitné jednotky) získať finančné prostriedky pre financovanie jej aktív
- alokuje kapitál do oblastí produktívnejšieho využitia
- vytvára motívy pre tvorbu úspor domácností
- tvorí kontinuálne ceny finančných nástrojov, ktoré sú signálmi pre ekonomické subjekty
- umožňuje alokovať riziko vzhľadom k očakávaným peňažným tokom z finančných inštrumentov
- znižuje náklady finančných transakcií
- umožňuje výkon vlastníckych práv
Alokačná efektívnosť finančného trhu
Alokačná efektívnosť finančného trhu patrí medzi modely alokácie financií a predstavuje systém, v ktorom sú finančné prostriedky alokované k jednotkám s najväčším rizikovo očisteným výnosom. Hodnota výstupu jednej jednotky nemôže vzrásť bez toho, aby nedošlo k poklesu výstupu inej jednotky, t.j. Paretovo optimum.
Alokačná efektívnosť finančného trhu si vyžaduje, aby všetky informácie boli reflektované v cene finančných nástrojov. Ak to tak nie je, finančný trh môže vysielať falošné signály.
Operačná efektívnosť finančného trhu
Operačná efektívnosť finančného trhu predstavuje transfer finančných prostriedkov pri čo najnižších nákladoch. Nízke náklady alokácie finančných prostriedkov prispievajú k rastu výstupov na jednotku vstupov.
Maximalizácia agregácie bohatstva si vyžaduje, aby alokačná aj operačná efektívnosť finančných trhov bola čo najvyššia.
Kanály alokácie
Poznáme dva základné kanály alokácie:
- privátny finančný trh (súkromný finančný trh)
- sprostredkovateľský finančný trh
Globálna ekonomika
Globálna ekonomika sa v súčasnosti nesie v znamení procesov globalizácie, to znamená, prepájania rôznych ekonomík v oblasti inštitucionálneho, sociálneho, kultúrneho, hospodárskeho, ekonomického a priemyselného života. Globalizáciu môžeme definovať ako proces integrácie spoločnosti na vyššiu úroveň, kde hnacím motorom je globalizácia ekonomickej aktivity. Ekonomický systém pozostáva z domácností, firiem, štátu a zahraničia. Stretávajú sa na trhoch tovarov a služieb, trhoch výrobných faktorov a finančných trhoch v globálnej ekonomike.
Rôzne pokusy o definíciu globalizácie sa zhodujú v tom, že sa jedná o dlhodobý proces vzájomného zbližovania ľudí celej planéty na všetkých úrovniach spoločenského života. Je to proces kultúrny, ekonomický, politický. Vo veľkej väčšine býva ekonomická globalizácia chápaná ako rastúca integrácia medzinárodných trhov, rast vzájomnej závislosti.
Globálne trhy sú mimo kontroly národných inštitúcií, súvisí to s dereguláciou. Majú však tendenciu byť nestabilné.
Nestabilita (znak medzinárodných finančných trhov), ktorá spôsobuje výkyvy, spôsobuje, že kolíšu kurzy ako cena nástrojov. Na nestabilitu vplývali cyklické výkyvy ekonomiky (primárne). V konjunktúre rastú investície, existuje dôvera investorov, finančný trh má stabilný rast. V depresii je to naopak, ale pokles nie je stabilný. Na medzinárodných finančných trhoch dochádza ku konkurencii kapitálu prichádzajúceho z rôznych zdrojov a snahou umiestniť ich čo najlepšie (prejavilo s to najmä počas 2 ropných kríz – 70. až 90. roky). Vznikli centrá off-shore.
Volatilita
Volatilita predstavuje tendenciu častých, náhlych alebo výrazných odchýlok (Aizenman – Pinto, 2005). Ide o vyjadrenie neistoty ohľadom budúceho vývoja sledovanej veličiny, ktorá vyplýva z toho, že hodnota danej veličiny v budúcnosti nemusí odpovedať nami očakávanej hodnote, alebo sa od nej môže dokonca výrazne líšiť.
Trendy vo vývoji finančných trhov
Finančné trhy krajín s vyspelou trhovou ekonomikou zaznamenali v poslednom období podstatné premeny, zapríčinené technickými a technologickými inováciami, ekonomickými, demografickými, ale aj sociálnymi zmenami. Pre nás je sledovanie vývojových trendov dôležité preto, aby sme pri zdokonaľovaní slovenského finančného trhu mohli zakomponovať také prvky, ktoré sú v súlade s vyspelým svetom, osobitne s krajinami EÚ. Spojené štáty americké si podobným vývojom prešli pred cca 20 rokmi. Pozrite si problémové situácie v USA.
Medzi významné faktory, ktoré výrazným spôsobom determinujú vývoj na finančných trhoch, patria aj politické zmeny, ako sú napr. rozpad východného bloku (socialistických krajín) a prechod týchto krajín zo systému centrálne riadenej ekonomiky na trhové hospodárstvo. Rýchly rozvoj ekonomík krajín juhovýchodnej Ázie (tzv. ázijské tigre).
Autor: Tomáš Černaj
Tento príspevok bol vytvorený 31.3.2008 a aktualizovaný 21.11.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora Tomáš Černaj.
Už ste čítali?
Zdroje a literatúra
- DORNSBUCH, R. – Fischer, S.: Makroekonomie, 6-vydáni, SPN a Nadace Economics, Praha 1994, ISBN 80-04-25556-6.
- JÍLEK, J.: Finanční trhy. Vydavateľstvo Grada Publishing, Praha, 1997, ISBN 80-7169-453-3.
- HRVOĽOVÁ, B. – kol.: Analýza finančných trhov (Peňažné a kapitálové trhy). Vydavateľstvo Sprint vfra, Bratislava 2001, ISBN 80-88848-86-5.
- CHOVANCOVÁ, B. – kol.: Finančný trh – nástroje, transakcie, inštitúcie. IURA Edition, Bratislava 2006, ISBN 80-8078-089-7.
- CHOVANCOVÁ, B. a kol.: Finančný trh – nástroje, transakcie, inštitúcie. II. prepracované vydanie. Vydavateľstvo EUROUNION, Bratislava 2002, ISBN 80-88984-31-9.
- JANKOVSKÁ, A. a kol.: Medzinárodné financie, IURA Edition, Bratislava 2003, ISBN 80-890-475-64
- PAUHOFOVÁ, – SIVÁK, R. – STANĚK. P. Megatrendy a finančné trhy v 21. Storočí. 1. Vyd. Bratislava : Sprint, 2007. 207 s. ISBN 978-80-89085-90-3.
- WORKIE, M. T. a kol. Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky. vyd. Bratislava : REPRO-PRINT, 2010. 268 s. ISBN 978-80-7144-178-6
- WORKIE, M. T. – Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky – Globálna finančná a hospodárska kríza, príčiny – náklady – východiská. 1. Vyd. Bratislava : SAV, 2009. 280 s. ISBN 978-80-7144-175-5.
- WORKIE, M. T. Dynamika svetovej ekonomiky v roku 2006 a perspektívy na roky 2007 a 2008: globálny pohľad. In Vývoj a perspektávy svetovej ekonomiky – prínos informačných technológií a hrozby klimatických zmien. Bratislava : EÚ SAV, 2007, 978-80-7144-159-5 332