0
Čím je krajina hospodársky vyspelejšia, tým má väčšie predpoklady zapájať sa do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu. Zapojením krajiny do medzinárodnej deľby práce sa rozširujú jej vývozné aj dovozné možnosti (dovozom sa prekonávajú bariéry domácej ekonomiky), čo sa prejaví v úspore národnej práce, v hospodárskom raste.
Medzinárodný obchod
Medzinárodný obchod zahŕňa medzinárodnú výmenu tovarov a služieb medzi skupinou krajín v rámci medzinárodného zoskupenia. Má nezastupiteľné miesto pri rozširovaní spotrebných možností krajín, pretože umožňuje krajine spotrebovať viac tovaru, ako by spotrebovala v situácii, keby boli hranice uzavreté. Prínos je v tom, že umožňuje rozšíriť sortiment spotreby o statky, ktoré krajina z rôznych dôvodov nie je schopná vyrobiť.
Medzinárodný trh vznikol ako následok toho, že medzi národnými ekonomikami dochádzalo k pohybu tovarov, služieb, pracovných síl, kapitálu a z rozvíjania medzinárodných ekonomických vzťahov. Medzinárodný obchod je vlastne výmena tovarov, služieb a kapitálu cez medzinárodné územie. Štáty, ktoré najviac profitujú z medzinárodného obchodu patria medzi krajiny s otvorenou ekonomikou. To znamená, že daná krajina vymieňa výrobné faktory a tovar so zvyškom sveta. Skoro vo všetkých krajinách sveta má medzinárodný obchod obrovský podiel na HDP danej krajiny. Ak chceme zistiť stupeň otvorenosti ekonomiky, zistíme ho pomerom vývozu a dovozu tej ktorej krajiny k jej hrubému domácemu produktu.
Medzinárodný obchod je teda súhrn vzťahov spojených s výmenou tovaru medzi národnými ekonomickými celkami. Medzinárodný obchod je súčasť svetového obchodu a jedna zo základných foriem internacionalizácie výroby. Po druhej svetovej vojne možno pozorovať tendencie k vytváraniu integračných obchodných zoskupení medzi štátmi, a tým aj rozvoj medzinárodného obchodu medzi príbuznými štátmi.
Rozdiel medzi medzinárodným a zahraničným obchodom
Najdôležitejšou súčasťou medzinárodných ekonomických vzťahov je medzinárodný obchod.
Medzinárodný obchod je vzájomná zahraničnoobchodná výmena tovaru a služieb medzi krajinami sveta, ktorý spája národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom, pričom z hľadiska určitej krajiny ide o zahraničný obchod.
Zahraničný obchod je obeh tovaru určitej krajiny, ktorý prekračuje hranice štátu – vývoz a dovoz.
Výhody medzinárodného obchodu
Medzinárodný obchod je dôležitý aj z hľadiska globalizácie, pretože bez neho by štáty boli odkázané len na tovary, ktoré sa na území tohto štátu vyrobia. Medzinárodný obchod tlačí na domácich výrobcov, aby vytvárali kvalitnejšie produkty a aby rozširovali výrobu, t.j. sériovosť výroby má nový rozmer. Platí to aj o národnej ekonomike, ktorá môže viac napredovať už len z dôvodu, že sa môže porovnávať so svetovým trhom, čím vylepšuje svoj vlastný rozvoj. Medzinárodný obchod ďalej znižuje výrobné náklady, plytvanie prírodných zdrojov a umožňuje ich úspory, taktiež úspory práce a výrobných zdrojov. Medzi podnikmi sa kladie dôraz na kooperáciu a prehlbuje sa medzinárodná deľba práce.
Nevýhody medzinárodného obchodu.
- Ak určitá krajina veľmi závisí od trhov v nejakej oblasti, môže kríza v týchto krajinách negatívne ovplyvniť aj vývoj vo vnútri krajiny.
- Zahraničný obchod môže pôsobiť negatívne na národnú ekonomiku aj vtedy, ak dovoz konkurujúcich zahraničných tovarov ničí domáce odvetvia výroby, ktoré sú z hľadiska rozvoja danej ekonomiky perspektívne, resp. je v nich vysoké percento zamestnanosti.
- Zahraničný obchod, najmä pokiaľ sa realizuje v rámci integračného zoskupenia, môže zapríčiniť aj čiastočnú stratu národnej samostatnosti a prispieť ku krízovej závislosti medzi krajinami navzájom v dôsledku tohto medzinárodného prepojenia.
Špecializácia a medzinárodná deľba práce
Dnes už takmer každá krajina závisí od medzinárodnej deľby práce, čo sa prejavuje v špecializácii (znižovanie sortimentu výroby; rozširovanie sortimentu spotreby vyvoláva zvyšovanie dovozu) a kooperácii výroby. Medzinárodný obchod je výsledkom medzinárodnej deľby práce. Rozsah zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce závisí od prírodných, historických, technických, ekonomických (vybavenosti krajiny výrobnými faktormi – práca, pôda, kapitál) aj politických podmienok.
Ekonomická interdependencia
Čím ďalej, tým viac sú krajiny od seba ekonomicky závislé. Vzájomná ekonomická spolupráca krajín vyúsťuje do ekonomickej interdependencie. Podstatou ekonomickej interdependencie je vzájomná závislosť štátov od ekonomickej spolupráce. Ďalším dôsledkom medzinárodnej deľby práce je integrácia.
Medzinárodná ekonomická integrácia
Medzinárodná ekonomická integrácia je proces postupného vzájomného prepojenia, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých národných ekonomík, ich ekonomických štruktúr, proces prehlbovania závislostí medzi nimi a postupnej transformácie národných ekonomických štruktúr na novú ekonomickú štruktúru vznikajúceho regionálneho hospodárskeho komplexu.
Zahraničný obchod a zahraničnoobchodná politika
Zahraničný obchod je jeden zo spôsobov zapojenia národného hospodárstva jednej krajiny do medzinárodnej deľby práce s inými krajinami. Je súčasťou národného reprodukčného procesu, pričom má pomerne samostatné postavenie. Zahranično-hospodárska politika štátu je súčasťou hospodárskej politiky štátu a tvorí súhrn zásad a opatrení, ktorými štát usmerňuje oblasť zahraničného obchodu.
V zahranično-obchodnej politike sa môžu ciele dosiahnuť formou protekcionizmu alebo liberalizmu:
- Protekcionizmus – podpora domácej výroby a jej vývozu.
- Liberalizmus – zásada slobodného obchodovania a znamená nezasahovanie štátu do trhových vzťahov a odstraňovanie všetkých prekážok v oblasti vývozu aj dovozu.
V súčasnosti štatistika člení obchod na dve hlavné kategórie: maloobchod a veľkoobchod.
Medzinárodná deľba práce
Medzinárodný obchod je výsledkom medzinárodnej deľby práce. Dnes už prakticky každá krajina sveta závisí od medzinárodnej deľby práce, čo sa prejavuje v špecializácii a kooperácii výroby. Tieto ekonomické vzťahy vyúsťujú do ekonomickej interdependencie, ktorej podstatou je vzájomná závislosť štátov od ekonomickej spolupráce. Rozsah a úroveň zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce závisí od:
- veľkosti domáceho trhu
- výrobných možností priemyselných aj poľnohospodárskych firiem
- prírodného bohatstva, klimatických podmienok
- iných skutočností (geografická poloha, politická situácia)
Medzinárodný obchod so službami
Predmetom zahraničného obchodu nie je len tovar, ale aj rôzne kategórie služieb, ako: doprava, poistné, bankové služby, cestovný ruch, poplatky, dôchodky z investícií, vládne príjmy a výdaje inde neuvedené a ostatné služby.
Tempo rozširovania objemu obchodu so službami značne rastie, najmä v posledných rokoch, keď kupujúci sa snažia získať nielen výrobok, ale ja celú technológiu, a pod.
Významnou položkou pre mnohé krajiny je cestovný ruch, obsahuje príjmy a výdaje z aktívneho a pasívneho cestovného ruchu. Príjmy z cestovného ruchu znamenajú pre niektoré krajiny (Rakúsko, Švajčiarsko) významnú položku príjmov, ktorou kryjú pasívum svojej obchodnej bilancie.
Do medzinárodného obchodu služieb patria aj dopravné služby – zahŕňa príjmy a výdaje z poskytovania a prijímania dopravných služieb, náklady na opravy, prístavné poplatky a pod. Ďalej do medzinárodného obchodu so službami patria inkasá z rozličných titulov, ako napríklad autorské práva, filmové práva, inzercia, prohibície, patenty, licencie atď.
Základné funkcie zahraničného obchodu
- Transformačná funkcia zahraničného obchodu – vplyv zahraničného obchodu na utváranie stavu národnej ekonomickej rovnováhy. Podstatou je transformácia štruktúry domácej produkcie na štruktúru žiaducu v oblasti použitia na výrobnú i osobnú spotrebu.
- Rastová funkcia – ide o naplnenie hľadiska „ekonómie času“ výsledkom úspory práce pri zapojení do medzinárodnej deľby práce. Export zároveň výrazne ovplyvňuje domácu výrobu a jej špecializáciu.
- Bariéra rastu domácej ekonomiky – tieto názory vychádzajú z hospodárskej zaostalosti rozvojových krajín. Silné zahraničné firmy (krajiny) vývozom do takýchto krajín sa stávajú brzdou rozvoja domácej priemyselnej výroby. Zahraničný obchod (import) sa stáva brzdou rozvoja domácej výroby, znižuje národný produkt. Odborníci sú za protekcionistické opatrenia až dovtedy, kým priemyselné odvetvia hospodársky zaostalých krajín nie sú na takej úrovni, aby mohli konkurovať zahraničným firmám na domácom trhu, a to dovtedy, kým domáca výroba nedosiahne „zrelosť“ (konkurenčnú schopnosť).
Intenzita zahraničného obchodu
Intenzita zahraničného obchodu súvisí a vývojom a úrovňou hrubého domáceho produktu. Ekonomicky vyspelejšie krajiny sa zapájajú intenzívnejšie do zahranično-obchodných vzťahov a krajiny, kde hrubý domáci produkt je nižší sa zapájajú menej intenzívne. Vyjadruje stupeň otvorenosti krajiny v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov.
Intenzitu zahraničného obchodu môžeme vyjadriť:
- podielom vývozu na HDP (ukazovateľ konkurencieschopnosti krajiny, jej technickej úrovne, ukazuje úroveň pridanej hodnoty v príslušnej krajine)
- objemom vývozu v USD na obyvateľa (charakterizuje vnútornú štruktúru ekonomiky, svedčí tiež o kvalifikačnej štruktúre obyvateľstva)
Medzinárodný obchod v súčasnosti
Na rast objemu medzinárodného obchodu po sedemdesiatych rokoch pôsobilo: zvýšenie cien surovín a energetických zdrojov, integrácia v západnej Európe, zmena kvality zapojenia krajín do medzinárodnej deľby práce, zmeny v teritoriálnej štruktúre medzinárodného obchodu, rozpad východného bloku. V medzinárodnom obchode čoraz významnejšie postavenie získavajú služby. Medzinárodný obchod služieb znamená, že hospodárske subjekty, ktoré majú sídlo v rozdielnych krajinách, si vymieňajú rovnaké ekonomické hodnoty prostredníctvom vlastníckeho prevodu, a to nezávisle od miesta transakcie.
Služby z hľadiska medzinárodného obchodu: služby, ktoré na domácom trhu poskytujú tuzemské a zahraničné subjekty (cest. ruch, činnosť zastupiteľstiev), služby priamo vyvážané resp. dovážané cez hranice krajiny (letecká a námorná preprava, požičiavanie filmov), služby poskytované zahraničnými pobočkami a filiálkami (bankové služby, služby tlač. agentúr).
Tendencie v rozvoji medzinárodného obchodu
V súčasnosti sa v medzinárodnom obchode uplatňujú dve protichodné tendencie: liberalizmus – postupné odstránenie prekážok pohybu tovaru, služieb a kapitálu. Štát uľahčuje rozvoj medzinárodného obchodu na základe dvojstranných alebo mnohostranných dohôd v rámci medzinárodných inštitúcií. Protekcionizmus – opatrenia zo strany štátu na ochranu vnútorného trhu resp. domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou. Ak má štát snahu podporovať export určitých komodít a presadzovať ho na zahraničných trhoch, hovoríme o agresívnom protekcionizme (vývozné subvencie, štátne úvery a granty).
Súbory na stiahnutie
V kategórii Medzinárodný obchod sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:
Svetova-obchodna-organizacia-WTO.pdf
Zahranicny-obchod-a-cla.pdf
Medzinarodny-obchod-a-medzinarodne-podnikanie.pdf
Medzinarodne-menove-a-ekonomicke-institucie.pdf
Klasifikacia-medzinarodnych-rizik.pdf
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 16.12.2009 a aktualizovaný 25.10.2018. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.
Už ste čítali?
Zdroje a literatúra
- BALÁŽ P. a kol. : Medzinárodné podnikanie – rozšírené vydanie, Vyd. : SPRINT, Bratislava, 1997
- DUDINSKÁ, E. : Medzinárodný marketing. Bratislava : Ekonóm, 1999. 235 s.ISBN 80-225-1144-7
- FIFEK E. : Operácie v zahraničnom obchode, ES EU, Bratislava, 1995
- HANSENOVÁ, H. : Medzinárodná preprava tovaru. Bratislava : Ekonóm, 1997
- KORČMÁROŠ J., a kol. : Zahranično – obchodné operácie, Vydavateľstvo EKONÓM , Bratislava, 2000
- MICHNÍK Ľ. : Zahraničný obchod – makro a mikro východiská, SPRINT 1996
- MICHNÍK Ľ. : Zahraničný obchod – stratégia a formy podnikania, SPRINT, 1994
- NOVÁK, J., ŠLOSÁR, R.,: Základy ekonómie a ekonomiky pre stredné školy, SPN, prvé vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01346-3
- SIPKO, J. : Medzinárodný platobný styk. Bratislava : Elita, 2000
- ŠÍBL D. : Medzinárodná ekonomická integrácia a Európska únia. EU Bratislava : Ekonóm, 1998
- TORMA, Š. – SIPKO, J. – VALACH, V. : Medzinárodný platobný styk a menové vzťahy. Bratislava : Ekonóm, 1997
- ZÁMEČNÍKOVÁ, Z., LISÝ, J.,: Úvod do makroekonómie pre OA, SPN druhé vydanie, 2007, ISBN 978-80-10-01198-8