Mikroekonómia

(, Tomáš Černaj ,  0)

Mikroekonómia

Mikroekonómia (z gréckeho slova mikros – malý) skúma:

  • správanie sa jednotlivcov (prečo uprednostňujú ten-ktorý statok, ako sa rozhodujú pri voľbe statkov pri rôznych obmedzeniach)
  • správanie sa podnikov (prečo ponúkajú určitý druh tovarov, čo ovplyvňuje ich výrobu, aké má podnik ciele)

Definícia mikroekonómie

Mikroekonómia sa zaoberá vytváraním cien jednotlivých druhov tovarov, prečo vzniká nezamestnanosť, ako funguje trh, aký vplyv má monopolné postavenie jednotlivých subjektov na trhu, aký vplyv má na prácu výška daní zo mzdy apod.

Mikroekonómia je časť ekonomickej teórie, ktorá skúma správanie sa jednotlivých ekonomických subjektov (predovšetkým firiem a jednotlivcov, resp. domácností), skúma situácie optimálne pre jednotlivé subjekty a rovnováhu na konkrétnych trhoch. Je to pohľad na ekonomiku zdola, na jej základné prvky, ich správanie a vzájomné vzťahy. Zaoberá sa správaním subjektov s ohľadom na ich preferencie a motiváciu, skúma podstatu hodnoty, spôsoby tvorby cien jednotlivých produktov, okrem dokonalej konkurencie objasňuje aj fungovanie rôznych trhových štruktúr v rámci nedokonalej konkurencie.

Makroekonómia

Keď hovoríme o mikroekonómii, je nutné spomenúť aj makroekonómiu. Makroekonómia – z gréckeho slova „makros“ – veľký; skúma správanie sa ekonomicky jako celku, t.j. celkový dopyt a ponuka tovarov a služieb, mieru inflácie, mieru nezamestnanosti, národohospodárske výsledky, úlohu štátu v ekonomike, medzinárodné ekonomické vzťahy, aká je závislosť medzi spotrebou a investíciami, jako vplýva menová a rozpočtová politika na hospodársky vývoj v krajine apod.

Hranice medzi mikroekonómiou a makroekonómiou

Hranice medzi mikroekonómiou a makroekonómiou nie sú veľmi presné. Existuje veľa oblastí, kde sa navzájom prekrývajú alebo sú tesne prepojené. takého členenie ekonómie je užitočným prostriedkom na utriedenie poznatkov a myšlienok, týkajúcich sa ekonomických problémov a hospodárskej politiky.

Makroekonómia skúma fungovanie ekonomiky ako celku. Mikroekonómia skúma rozhodovanie a správanie sa jednotlivých trhových subjektov v podmienkach neobmedzených potrieb a obmedzených zdrojov na ich uspokojovanie. Makroekonómia i mikroekonómia skúmajú tú istú realitu. V centre pozornosti mikroekonómie sú najmä nasledujúce otázky:

  1. Ako sa správa spotrebiteľ a čo ovplyvňuje jeho rozhodovanie?
  2. Ako sa správa firma a čo ovplyvňuje jej rozhodovanie o výrobe, nákladoch a cene?
  3. Ako sa utvára vzťah medzi trhovou ponukou a trhovým dopytom?
  4. Ako vplýva konkurenčné prostredie na činnosť jednotlivých trhových subjektov?

Mikroekonómia skúma teoretické východiská, predpoklady a spôsoby fungovania a správania sa jednotlivých trhových subjektov. Vysvetľuje proces formovania ponuky a dopytu, ich vzťah v podmienkach dokonalej a nedokonalej konkurencie a ďalšie otázky súvisiace s efektívnym fungovaním jednotlivých trhových subjektov v trhových podmienkach.

Podniková ekonomika

Podniková ekonomika je veda o hospodárení podniku. Skúma teoretické otázky fungovania podniku ako aj praktické problémy obstarávania zdrojov, procesu výroby, vývoja nákladov, financovania, odbytu, tvorby hospodárskeho výsledku, organizačné a riadiace činnosti v podniku a pod. Podnik je tu chápaný ako základný hospodársky prvok spoločnosti, v ktorom sa vykonáva výrobná činnosť, t.j. rozhoduje sa v ňom o zameraní výroby, o spôsoboch zabezpečenia zdrojov, o spôsobe, účelnosti a efektívnosti ich transformácie na konečný produkt a o spôsobe rozdelenia zisku z jeho predaja. Podniková ekonomika ako ekonomická disciplína akceptuje teoretické poznatky mikroekonómie a vyvodzuje z nich závery a odporúčania pre účelnosť a efektívnosť riadenia podnikových činností.

Metódy mikroekonómie

Mikroekonómia a makroekonómia predstavujú dva síce rôzne, ale vzájomne sa doplňujúce pohľady na tú istú ekonomickú realitu, preto aj základné metódy majú spoločné.

Najvšeobecnejší postup vedeckého skúmania predstavuje všeobecná vedecká metóda Je vlastná každému vedeckému skúmaniu, uplatňuje sa teda aj v ekonomických disciplínách. Predstavuje všeobecný cyklus vedeckého poznania, ktorého súčasťou sú nasledujúce čiastkové postupy, resp. fázy skúmania:

  • procesy pozorovania ekonomických javov,
  • ich opisovanie, analýza, porovnávanie a triedenie,
  • utváranie a formulovanie hypotéz,
  • testovanie hypotéz, napr. formou riadených experimentov, porovnávaním, ekonomickým modelovaním
  • formulovanie teórie v podobe zákonov a zákonitostí, ako výsledku syntézy poznatkov a ich zovšeobecnenia.

V rámci ekonomickej analýzy sa využívajú také metódy ako napr. dedukcia, indukcia, metódy matematickej štatistiky. Pri testovaní hypotéz sa používajú okrem kontrolovaných experimentov najmä ankety, komparatívne metódy (metódy porovnávania), ekonomické modelovanie a iné.

Vedecká abstrakcia

K odhaleniu dôležitých súvislostí sa využíva vedecká abstrakcia považovaná za základnú metódu ekonomickej teórie. Spočíva v skúmaní vybraných javov, pričom sa neuvažujú činitele, ktoré z hľadiska skúmanej stránky javu nemajú podstatný vplyv, alebo ich pre daný prípad považujeme za nemenné. Tento predpoklad, označovaný ako ceteris paribus (t.j. za predpokladu ostatných podmienok nezmenených) umožňuje skúmať vzťah nezávislej a závislej premennej pri vylúčení vplyvov ďalších možných (menej podstatných) činiteľov. Napr. pri skúmaní vplyvu zmeny ceny automobilov na zmenu predaného množstva neuvažujeme vplyv ďalších premenných (zmeny cien potravín, pohonných hmôt, zmeny príjmov obyvateľov, a pod.). Vyjadrením týchto vzťahov sú ekonomické modely.

Mikroekonomické modely

Mikroekonomické modely umožňujú vysvetliť napr. vzájomný vzťah trhovej ponuky a trhového dopytu, umožňujú podnikom a spotrebiteľom riešiť ekonomické problémy tak, aby ich činnosť priniesla najvyšší možný efekt, pomáhajú trhovým subjektom rozhodovať a správať sa efektívne. Pomocou mikroekonomických modelov vyjadrujeme podstatné vzťahy medzi zvolenými premennými mikroekonomických javov, zjednodušujú realitu a umožňujú pochopiť podstatné mikroekonomické javy a procesy, vyjadrujú alebo vysvetľujú stav resp. potrebu zmeny stavu (normu). Okrem podmienky ceteris paribus však predpokladajú, že sa ekonomické subjekty správajú racionálne, t.j. v súlade so svojimi potrebami, cieľmi a možnosťami.

Ďalšie vedecké metódy a špecifické postupy

V praxi riadenia podnikového hospodárstva sa využívajú ďalšie vedecké metódy a špecifické postupy ako napr. rozhodovacie metódy, metódy prognózovania a plánovania, metódy analýzy ekonomického prostredia, rozpočtovanie, metódy riadenia zásob, nákladové metódy a pod. Avšak ani využívanie vedeckých metód nezabráni, aby pri skúmaní mikroekonomických javov a procesov nedochádzalo k niektorým chybám.

Najčastejšie dochádza k chybnému usudzovaniu o príčinách a dôsledkoch, k nezohľadnení vplyvu niektorého z podstatných faktorov, častou chybou je i nesprávne usudzovanie zo správania jednotlivcov na správanie celku. To treba brať do úvahy pri výbere jednotlivých metód, pri konštrukcii modelov a najmä pri interpretácii výsledkov skúmania.

Súbory na stiahnutie

V kategórii Mikroekonómia sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:

 Mikroekonomia-tahak.pdf

Autor: Tomáš Černaj

Tento príspevok bol vytvorený 14.12.2009 a aktualizovaný 21.11.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora Tomáš Černaj.

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  1. ETNER, F. Mikroekonómia. Bratislava : Elita, 1993. 443 s. ISBN 80-85323-17-6.
  2. FENDEKOVÁ, E A K. Zbierka príkladov z mikroekonómie. 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2009. 199 s. Ekonómia. ISBN 80-8078-242-9.
  3. FENDEKOVÁ, E. – STRIEŠKA, J. Mikroekonómia. Bratislava : Ekonóm, 2000. 252 s. ISBN 80-225-1328-8.
  4. FRANK, R. H. – Bernanke, B. S. : Principles of Microeconomics. The McGraw-Hill, New York, 2004, ISBN 0-07-255409-6
  5. GRAVELL, H. – REES, R. Microeconomics. London: Longman, 1992.
  6. HÁJKOVÁ, M. Mikroekonómia I. B. Bystrica: UMB, 2005.
  7. HOLKOVÁ, V. – VESELKOVÁ, A. Mikroekonómia. Bratislava: Sprint dva, 2008. 314 s. ISBN 80-969927-9-9.
  8. HOLKOVÁ, V. Mikroekonómia. Bratislava : Sprint, 2007. 320 s. ISBN 978-80-89085-73-6.
  9. HORĚJŠÍ, B. – MACÁKOVÁ, L. – SOUKUP, J. – SOUKUPOVÁ, J. Mikroekonomie. 4. vyd. Praha: Management Press, 2006. 573 s. ISBN 80-7261-150-8.
  10. JUREČKA a kol. : Mikroekonomie. Grada Publishing, Praha, 2010, ISBN 9768-80-247-3259-6
  11. LISÝ, J. Ekonómia v novej ekonomike. 2005.
  12. SAMUELSON, P A. – NORDHAUS, W D. Ekonómia. 16. vyd. Bratislava: ELITA, 2000. 820 s. ISBN 80-8044-059-X.
  13. SOUKUP a kol. : Mikroekonomie. Management Press, Praha, 2018, ISBN 9788072615384
  14. STIASSNY, A. Úvod do mikroekonómie. 1. vyd. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, 2008. 336 s. Eurokódex. ISBN 978-80-88931-80-5.
  15. ŠKAPA, S. Mikroekonomie. 1. vyd. Brno: Vysoké učení technické v Brně, Fakulta podnikatelská, 2008. 133 s. ISBN 978-80-214-3736-4.
  16. VARIAN, H R. Mikroekonomie. 1. vyd. Praha: Viktória Publishing, 1995. 643 s. ISBN 80-85865-25-4.
  17. ZENTKOVÁ,I. : Mikroekonómia. In: Árendáš,M.a kol. : Základy ekonómie. SPU, Nitra, 1997, s.113-266, ISBN 80-967842-7-7
  18. ZENTKOVÁ,I. : Základy mikroekonómie. SPU, Nitra, 2001, 148 s., ISBN 80-7137-839-9

Pridaj komentár