0Štátnice – Financie – 04 – 18 – Vývoj zahraničného obchodu SR a jeho problémy
Download súboru
Stiahnite si súbor Štátnice – Financie – 04 – 18 – Vývoj zahraničného obchodu SR a jeho problémy (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…
Ukážka dokumentu
Pozrite si náhľad dokumentu na stiahnutie: Štátnice – Financie – 04 – 18 – Vývoj zahraničného obchodu SR a jeho problémy.
1. Vývoj zahraničného obchodu SR a jeho problémy
1948 - v Československu bol zoštátnený celý zahraničný obchod
Zoštátnením zahraničného obchodu sa vytvoril monopol v oblasti zahraničného obchodu. Štátom určené subjekty mohli uskutočňovať vývoznú a dovoznú činnosť.
1953 - boli zriadené podniky zahraničného obchodu (PZO). Boli to samostatné právnické osoby, štát neručil za ich ekonomickú podnikateľskú činnosť a ony neručili za záväzky štátu.
Vytvorením monopolu zahraničného obchodu došlo k oddeleniu výroby a vnútorného obchodu od zahraničného trhu. Výrobné podniky úplne stratili kontakty so svetovými trhmi, čo malo negatívne dôsledky.
polovica 60. rokov - dochádza k ďalšej reorganizácii PZO. Niektoré podniky sa pretransformovali na a.s. so spoluúčasťou výrobných podnikov. Výhodou bolo, že sa výrobné podniky zúčastňovali na obchodných rokovaniach so zahraničnými partnermi, cestovali na medzinárodné výstavy a pod. Táto nová organizačná štruktúra umožnila lepšie prepojenie domácej výroby so zahraničnými odberateľmi.
koniec 60. rokov - monopol v oblasti zahraničného obchodu bol narušený, pretože povolenie podnikať v zahraničí získavajú výrobné i obchodné podniky
1989 - dochádza k liberalizácii zahraničnoobchodnej činnosti. Skoro 150 organizácií získalo súhlas vykonávať trvalé zahraničnoobchodnú činnosť a 84 organizácií dostalo dočasné povolenie vykonávať túto činnosť na dobu určitú.
1990 - boli stanovené isté podmienky na získanie povolenia v oblasti podnikania so zahraničím:
- právnické osoby - zloženie kaucie vo výške 100 000 Kčs
- fyzické osoby 20 000 Kčs
1991 - situácia sa naďalej zjednodušuje, pre subjekty sa stačilo zapísať do podnikového registra, a tým mohli podnikať v zahraničnoobchodnej oblasti
1993 - 1998
- vývoz tovaru má stúpajúcu tendenciu
- dochádza k nárastu schodku obchodnej bilancie (rok 1998 82,7 mld.), čo zaťažuje platobnú bilanciu a pôsobí na kurz slovenskej koruny
Schodok obchodnej bilancie je spôsobený viacerými vnútornými a vonkajšími faktormi.
Vnútorné faktory:
1.nárast domácej spotreby o 17 až 20% (vyrobené produkty sa spotrebovali doma) ? zníženie
vývozu ? bankrot a nejasnosti výroby niekoľkých rozhodujúcich strojárenských firiem
2.nízka exportná výkonnosť ešte fungujúcich strojárenských firiem
Vonkajšie faktory:
situácia na trhoch vyspelých štátov ? produkty sa predávali ťažšie
1.objavujú sa príznaky svetovej krízy v hutníckych komoditách
2.objavujú sa noví exportéri z bývalého ZSSR a iných krajín na svetových trhoch s hutníckym
tovarom
1997 - koncom roka sa začali prejavovať opatrenia vlády na podporu exportu (aplikácia dovoznej prirážky, sprísnenie a uplatnenie certifikátu, stanovenia dovozných kvót na niektoré potravinárske a poľnohospodárske výrobky). Tieto opatrenia pôsobili na útlm dovozu, pozitívne ovplyvnili obchodnú bilanciu a vytvorili priestor na predaj domácej produkcie. Obmedzovanie dovozu je signálom nedostatočnej exportnej výkonnosti, ukazuje zaostalosť výroby, nesprávnu štruktúru výrobných podnikov i celého národného hospodárstva SR. Rovnako obmedzovanie dovozu modernej vyspelej technológie v rámci technicko-inovačného rozvoja brzdí podmienky na rast produktivity práce a konkurencieschopnosť v budúcnosti.
A B Zahraničný obchod, jeho funkcie, úlohy, význam
Čím je krajina hospodársky vyspelejšia, tým má väčšie predpoklady zapájať sa do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom zahraničného obchodu. Zapojením krajiny do medzinárodnej deľby práce sa rozširujú jej vývozné aj dovozné možnosti (dovozom sa prekonávajú bariéry domácej ekonomiky), čo sa prejaví v úspore národnej práce, v hospodárskom raste.
Dnes už takmer každá krajina závisí od medzinárodnej deľby práce, čo sa prejavuje v špecializácii (znižovanie sortimentu výroby; rozširovanie sortimentu spotreby vyvoláva zvyšovanie dovozu) a kooperácii výroby. Medzinárodný obchod je výsledkom medzinárodnej deľby práce. Rozsah zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce závisí od prírodných, historických, technických, ekonomických (vybavenosti krajiny výrobnými faktormi - práca, pôda, kapitál) aj politických podmienok. Čím ďalej, tým viac sú krajiny od seba ekonomicky závislé. Vzájomná ekonomická spolupráca krajín vyúsťuje do ekonomickej interdependencie.
Podstatou ekonomickej interdependencie je vzájomná závislosť štátov od ekonomickej spolupráce.
Ďalším dôsledkom medzinárodnej deľby práce je integrácia.
Medzinárodná ekonomická integrácia - proces postupného vzájomného prepojenia, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých národných ekonomík, ich ekonomických štruktúr, proces prehlbovania závislostí medzi nimi a postupnej transformácie národných ekonomických štruktúr na novú ekonomickú štruktúru vznikajúceho regionálneho hospodárskeho komplexu.
Medzinárodný obchod - zahŕňa medzinárodnú výmenu tovarov a služieb medzi skupinou krajín v rámci medzinárodného zoskupenia. Má nezastupiteľné miesto pri rozširovaní spotrebných možností krajín, pretože umožňuje krajine spotrebovať viac tovaru, ako by spotrebovala v situácii, keby boli hranice uzavreté. Prínos je v tom, že umožňuje rozšíriť sortiment spotreby o statky, ktoré krajina z rôznych dôvodov nie je schopná vyrobiť.
Zahraničný obchod - jeden zo spôsobov zapojenia národného hospodárstva jednej krajiny do medzinárodnej deľby práce s inými krajinami. Je súčasťou národného reprodukčného procesu, pričom má pomerne samostatné postavenie.
Zahranično-hospodárska politika štátu - je súčasťou hospodárskej politiky štátu a tvorí súhrn zásad a opatrení, ktorými štát usmerňuje oblasť zahraničného obchodu.
Rozsah a úroveň zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce závisí od:
- veľkosti domáceho trhu
- výrobných možností priemyselných aj poľnohospodárskych firiem
- prírodného bohatstva, klimatických podmienok
- iných skutočností (geografická poloha, politická situácia)
V zahranično-obchodnej politike sa môžu ciele dosiahnuť formou protekcionizmu alebo liberalizmu.
Protekcionizmus - podpora domácej výroby a jej vývozu.
Liberalizmus - zásada slobodného obchodovania a znamená nezasahovanie štátu do trhových vzťahov a odstraňovanie všetkých prekážok v oblasti vývozu aj dovozu.
V súčasnosti štatistika člení obchod na dve hlavné kategórie:
- Maloobchod
- Veľkoobchod
Základné funkcie zahraničného obchodu
- Transformačná funkcia - vplyv zahraničného obchodu na utváranie stavu národnej ekonomickej rovnováhy. Podstatou je transformácia štruktúry domácej produkcie na štruktúru žiaducu v oblasti použitia na výrobnú i osobnú spotrebu.
- Rastová funkcia - ide o naplnenie hľadiska "ekonómie času" výsledkom úspory práce pri zapojení do medzinárodnej deľby práce. Export zároveň výrazne ovplyvňuje domácu výrobu a jej špecializáciu.
- Bariéra rastu domácej ekonomiky - tieto názory vychádzajú z hospodárskej zaostalosti rozvojových krajín. Silné zahraničné firmy (krajiny) vývozom do takýchto krajín sa stávajú brzdou rozvoja domácej priemyselnej výroby. Zahraničný obchod (import) sa stáva brzdou rozvoja domácej výroby, znižuje národný produkt. Odborníci sú za protekcionistické opatrenia až dovtedy, kým priemyselné odvetvia hospodársky zaostalých krajín nie sú na takej úrovni, aby mohli konkurovať zahraničným firmám na domácom trhu, a to dovtedy, kým domáca výroba nedosiahne "zrelosť" (konkurenčnú schopnosť).
Intenzita zahraničného obchodu - súvisí a vývojom a úrovňou hrubého domáceho produktu. Ekonomicky vyspelejšie krajiny sa zapájajú intenzívnejšie do zahranično-obchodných vzťahov a krajiny, kde hrubý domáci produkt je nižší sa zapájajú menej intenzívne. Vyjadruje stupeň otvorenosti krajiny v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov.
Intenzitu zahraničného obchodu môžeme vyjadriť:
- podielom vývozu na HDP (ukazovateľ konkurencieschopnosti krajiny, jej technickej úrovne, ukazuje úroveň pridanej hodnoty v príslušnej krajine)
- objemom vývozu v USD na obyvateľa (charakterizuje vnútornú štruktúru ekonomiky, svedčí tiež o kvalifikačnej štruktúre obyvateľstva)
C Komoditná a teritoriálna štruktúra ZO
Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR
Teritoriálna orientácia zahraničného obchodu každej krajiny je vlastne výsledkom mnohých činiteľov (prírodné podmienky, surovinové a energetické možnosti, nedostatok domáceho kapitálu atď.)
V teritoriálnej orientácii sú zahrnuté krátkodobé i výhľadové ciele domácej ekonomiky, ale aj ambície smerovania hospodárskych spoločenských i politicko-vojenských záujmov.
1989 70% vývozu smerovalo do krajín RVHP
14% do rozvojových krajín
16% do rozvinutých krajín
2000 90% do EÚ
Komoditná štruktúra zahraničného obchodu SR
Transformácia slovenskej ekonomiky na trhovú do značnej miery poznačila výrobu vo viacerých odvetviach národného hospodárstva. Štrukturálne zmeny sa najviac týkajú strojárenských podnikov, špeciálnej výroby atď. Práve v prípade týchto komodít došlo k značnému zníženiu vývozu a zvýšeniu dovozu. V SR badať tendenciu dominancie dovozu nad vývozom a z toho plynúci deficit zahraničného obchodu. Osobitnou kapitolou sloven. zahr. obchodu sú agroprodukty, pretože sa podieľajú na deficite vo výške 20,3 mld. Sk. Dlhodobý rozvoj exportnej výkonnosti musí byť založený prednostne na zvyšovaní pridanej hodnoty exportnej produkcie.
2 Význam zvláštnych a osobitných druhov z-o operácií pri zapájaní SR do medz. deľby práce
Osobitné druhy zahraničnoobchodných operácií
Predstavujú kombináciu vývozu a dovozu v rámci jedného obchodného prípadu.
Zvláštnosťou je: vo väčšine prípadov neprekračujú hranice krajiny;
v praxi sa vyskytujú v rozličných formách a často sa jednotlivé formy
kombinujú
delenie:
- výmenné obchody
- viazané obchody
- ostatné druhy operácií v zahraničnom obchode
Výmenné obchody
a, kompenzácie - bezdevízová výmena tovaru za tovar
kompenzácia v sebe - vývozca je zároveň aj dovozcom v obidvoch krajinách, dvaja partneri
trianglová - zúčastňujú sa na nej vývozcovia a dovozcovia z 3 krajín, teda 3 partneri; využíva sa v prípadoch, keď obchodu bránia prísne devízové predpisy alebo keď je medzi 2 krajinami nevyrovnaná obchodná bilancia. Zapojením tretej krajiny môže obchod pokračovať; uskutoční sa sprostredkovane tak, že záväzok vyrovná tretia krajina.
globálna - viacerí partneri
b, barter - obchodná operácia dohodnutá na vládnej alebo rezortnej úrovni; výmena tovaru
za tovar medzi exportérom a importérom na základe jedinej zmluvy; v rámci barterového
obchodu sa neuskutočňuje peňažný tok
Viazané obchody
a, protinákupy = väzby
Dovozca je ochotný doviesť tovar pod podmienkou, že tento zahraničný partner pristúpi
na záväzok odobrať určitý tovar od vývozcu, a to do istej dohodnutej výšky z hodnoty
kontraktu.
protinákupy s prirodzenou väzbou
protinákupy s neprirodzenou väzbou
b, rámcové obchody
uzatvárajú sa z dôvodu, že v čase uzatvárania dohody nie sú známe všetky okolnosti
ide o predbežnú dohodu niekoľkých subjektov o výmene určitého tovaru
výhodou je, že zúčastnené subjekty majú nejakú istotu, že obchod uzatvoria
obsahujú bežné kúpne zmluvy, rámcové obchody a ďalšie zmluvy
za každú stranu vystupujú koordinátori obchodu
zvláštnosťou je, že jednotlivé zmluvy si dohodnú partneri priamo medzi sebou
c, junktimové obchody
Využívajú sa vtedy, keď jedna z partnerských krajín má vysoké pohľadávky voči partner-
skej krajine, a preto sa snaží obmedziť vývoz a zvýšiť dovoz.
Junktimové obchody sa zmluvne zabezpečujú junktimovými zmluvami.
d, recipročné obchody
vývoz určitého tovaru je povolený len protiodberom iného druhu tovaru
e, buy-back
Podstata je v tom, že pre odberateľa zabezpečuje strojové vybavenie, technológiu bez
nároku na pohotové finančné zdroje. Dodávateľ strojov a zariadení súčasne so zmluvou
o dodaní strojov uzatvára druhú zmluvu o odkúpení výrobkov vyrábaných na týchto
strojoch. Takýmto spôsobom môže byť uhradená celá časť hodnoty dodávok.
f, reexport
Na reexporte sa zúčastňujú obyčajne objekty z 3 krajín:
- vyvážajúci subjekt
- reexportujúci subjekt
- odberateľský subjekt
Využíva sa na prekonávanie obchodnopolitických prekážok napr. pri uplatňovaní diskriminácie ciel na tovar z určitej krajiny alebo na kompenzovanie vlastných vývozných dodávok tovaru do zahraničia.
formy:
priamy - tovar sa vyváža priamo z krajiny vývozcu do krajiny určenia bez toho, aby prekročil hranice štátu reexportéra
nepriamy - tovar sa nakúpi v krajine vývozcu A, importuje sa do krajiny reexportéra B a odtiaľ do krajiny odberateľa C
v oficiálnej podobe
v skrytej podobe
Ostatné druhy operácií v zahraničnom obchode
Inžiniering
konzultácie a poradenstvo
enginieringové firmy - ich hlavnou náplňou je vypracovanie verejných súťaží - tendrov pre investorov
Výrobné podielníctvo
Predstavuje kapitálovú účasť na výrobe v zahraničí. Určité subjekty poskytnú úver na dlhý čas a sú ochotné odoberať produkciu ako platby za poskytnutú pôžičku.
Zušľachťovací styk
Je úprava určitého tovaru v zahraničí za odmenu.
a, aktívny zušľachťovací styk
b, pasívny zušľachťovací styk
V rámci zušľachťovacieho styku sú vzťahy medzi partnermi upravované zmluvou o dielo.
Switchové operácie
Sú formou zahraničnoobchodných operácií, prostredníctvom ktorých získavame určitý typ devíz. Podstata je v tom, že za nevymeniteľnú menu sa získava vymeniteľná. Zúčastnené strany majú odlišnú motiváciu účasti. Napr. jeden chce kúpiť a nemá vhodnú devízu, druhý chce predať a nemá partnera, ktorý by vedel zaplatiť tvrdou menou. Switcher má prístup k niektorým typom devíz, použije ich a realizuje ich buď priamo alebo nepriamo (reexport). Switcher zaplatí dodávateľovi v inej mene ako inkasuje od konečného odberateľa.
Delenie podľa účelu a podľa zúčastnených strán:
- vývozné
- dovozné
- tovarové
- devízové
- aller-retour
ďalšie typy switchov znamenajú výmenu vymeniteľných mien za nevymeniteľné, nevymeniteľné sa vymieňajú za inú nevymeniteľnú menu a nakoniec sa táto nevymeniteľná mena vymení za vymeniteľnú
Swapové operácie
Ide o medzibankovú operáciu, v ktorej sa rieši prechodný nedostatok určitého typu devíz. Banka kupuje s okamžitým dodaním voľnú devízu, ktorú potrebuje na uskutočnenie úhrady do zahraničia za inú voľnú devízu, ktorú má v okamihu operácie v dostatočnom množstve. Ide o výmenu na istý čas, potom si tie isté devízi banky navzájom vrátia.
DEBT EQUITY - swap
Zvláštna swapová operácia, pomocou ktorej sa mobilizuje štátny úver. Zahraničné banky predávajú svoje pohľadávky v konvertibilných menách tým firmám, ktoré zamýšľajú investovať v dlžníckej krajine.
Deblokácie
Odpredaj alebo iná forma likvidácie našich pohľadávok v zahraničí.
Burzové obchody
Burza - miesto, na ktorom sa periodicky alebo trvale sústreďuje ponuka a dopyt po tovare hromadného charakteru. Burzový tovar nemusí byť fyzicky prítomný.
Delenie podľa toho, s akým tovarom sa na burze obchoduje:
finančné - obchodovanie najmä s CP (šeky, zmenky, obligácie, akcie konosamenty)
tovarové - obchodovanie s jedným alebo niekoľkými druhmi tovarov (káva, cukor, čaj, vlna, zemiaky, bavlna, kaučuk, korenie, pšenica, kukurica, mäso, kakao)
špeciálne - predávajú sa napr. lodné priestory (Londýn, New York, Rotterdam)
Na burzách sa obchoduje nepriamo, prostredníctvom burzových maklérov a brokerov.
Účastníci na burze:
spoločnosti, ktorých cenné papiere sú kótované
investori (kupujúci)
sprostredkovatelia (makléri)
Burzu riadi burzová správa, ktorá ju zastupuje navonok.
Na burze sa uskutočňujú:
termínované obchody
prolongačné obchody
prémiové obchody
dontové obchody
Aukcie
Špecifická forma trhu, na ktorom sa vo vopred stanovenom čase a na vopred určenom mieste sústreďuje ponuka a dopyt po konkrétnom fyzickom tovare.
Tovarové aukcie - kupujúci majú možnosť tovar si vopred fyzicky pozrieť
Aukčný predaj - postupuje sa od najnižšej vyvolanej ceny, ktorá sa postupne zvyšuje. Tovar sa predá tomu, kto ponúkne najvyššiu cenu.
Holandská aukcia - predaj začína vysokou vyvolávacou cenou, ktorá sa postupne znižuje, pričom tovar získa ten, kto prvý akceptuje práve vyhlásenú cenu.
Na aukciách sa predávajú tovary ako sú káva, vlna, kožušiny, dobytok, umelecké predmety.
Aukcie organizujú špecializované firmy, prístavné a mestské správy. Medzinárodné aukcie sa organizujú raz až štyrikrát ročne vo všetkých obchodných strediskách. Známe aukčné miesta vo svete Londýn, New York, Amsterdam, Petrohrad.
Licencie a know-how
Ide o obchod s priemyselnými právami, technickými a výrobnými poznatkami a skúsenosťa-mi; obchod s nehmotným alebo neviditeľným tovarom. Vlastník týchto práv iným subjektom (nadobúdateľom licencie) povoľuje využívať tieto práva podľa podmienok stanovených v zmluve. Za používanie týchto práv nadobúdateľ licencie platí licenčné poplatky. Predmetom licenčných obchodov sú patenty, vynálezy, chránené vzory, ochranné známky. Firma pristupuje k predaju vtedy, ak ich sama nie je schopná zavádzať do praxe (pre nedostatok financií) alebo vlastný trh je nasýtený; v zahraničí existujú prekážky brániace priamemu predaju.
Delenie z hľadiska vplyvu na platobnú bilanciu krajiny:
aktívna licencia - v krajine poskytovateľa licencie vzniká devízový výdavok
pasívna licencia - pre tuzemskú krajinu vzniká devízový výdavok
Delenie na základe rozsahu nadobudnutých práv:
výlučný nadobúdateľ - jediný oprávnený užívateľ licencie na zmluvnom území
nevýlučná licencia - poskytuje právo využívania viacerým subjektom
sublicencia - nadobúdateľ so súhlasom poskytovateľa môže preniesť licenčné právo na tretí subjekt
Licenčné zmluvy sa uzatvárajú na obdobie 3-5 rokov. Cena za poskytovanie licencie do zahraničia sa pohybuje okolo 25 až 45% zo zisku dosiahnutého počas trvania licenčnej zmluvy.
Verejná súťaž - TENDER
Pri nákupe strojov a dovoze investičných celkov, pri obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác platených z verejných prostriedkov alebo z prostriedkov štátneho rozpočtu sú obstarávatelia povinní vypísať verejnú obchodnú súťaž. Verejná súťaž sa vyhlasuje v obchodnom vestníku Slovenskej republiky. Vypíšu sa podmienky súťaže, ponuky vrátane cien. Na týchto súťažiach sa môžu zúčastniť aj zahraničné subjekty.
A Dokumentárne platby
Platby súvisiace s inkasom alebo akreditívom sa nazývajú dokumentárne alebo zaistené platby. Všetky ostatné sú nedokumentárne, nezaistené alebo hladké platby. Ich realizáciou sa na rozdiel od platieb pri inkase alebo akreditíve nespájajú žiadne osobitné podmienky, ako je napr. predloženie istých dokumentov.
Špecifické výhody dokumentárneho inkasa a dokumentárneho akreditívu
Dokumentárny akreditív:
- môže sa použiť na poistenie platby v ktorejkoľvek krajine,
- dohodnutá suma musí byť k dispozícii v prvom štádiu
- pružnosť lehoty platby bez narušenia zabezpečenia,
- je vhodný ako prostriedok pri krátkodobom financovaní,
- rýchlosť a možnosť predávajúceho ponúknuť priaznivý rabat,
- výnimočne vysoký stupeň legálneho zabezpečenia po celom svete.
Dokumentárne inkaso:
- úhrada je spravidla rýchlejšie ako v prípade otvoreného účtu,
- predávajúce môže vyžaduje oficiálne potvrdenie o neplatení (protest),
- možnosť pružnosti pre predávajúceho, ako aj kupujúceho vyplýva z malého počtu formálnych požiadaviek,
- nízke náklady.
Dokumentárny akreditív
Dokumentárny akreditív sa vystavuje na žiadosť klienta a predstavuje písomný záväzok banky, že poskytne tretej osobe určité plnenie, ak budú do istého akreditívom predpísaného času splnené podmienky stanovené v akreditíve. Pre importéra je najvýhodnejšia situácia, keď platí až po prevzatí tovaru, a najmenej výhodná, ak platí vopred - ešte pred dodaní tovaru. Na rozdiel od platby vopred, pri ktorej všetky riziká nesie kupujúci, akreditív zabezpečuje obe strany. Importér však môže niesť náklady spojené s akreditívom, a preto táto podmienka je väčšinou bežná vtedy, ak pozícia predávajúceho na trhu je silnejšia, a teda predávajúci má možnosť vybrať si pre neho najbezpečnejšiu platobnú podmienku.
účastníci:
príkazca - žiada o vystavenie akreditívu (importér)
vystavujúca banka - banka otvárajúca akreditív (banka importéra)
avizujúca banka - banka ktorá oznamuje beneficientovi otvorenie akreditívu (banka exportéra)
beneficient - predávajúci alebo exportér, ktorý požaduje od importéra otvorenie akreditívu na zabezpečenie platby
viď obr. kniha ZOO str. 135
Význam dokumentárneho akreditívu
Hlavným cieľom dokumentárneho akreditívu je zabezpečiť:
predávajúcemu - zaplatenie tovaru, ak splní všetky podmienky predpísané akreditívom,
kupujúcemu - že výplata bude vykonaná až po splnení podmienok predpísaných akreditívom.
Podľa rozsahu právnej zodpovednosti banky voči beneficientovi poznáme:
akreditív odvolateľný (banka má právo kedykoľvek zmeniť alebo anulovať akreditív - preto je zriedkavý),
akreditív neodvolateľný - ním sa otvárajúca banka neodvolateľne zaväzuje, že splní svoje záväzky, ak beneficient splní podmienky akreditívu.
Delenie akreditívov z hľadiska použitia prostriedkov na ich otvorenie:
akreditív z vlastných zdrojov príkazcu
akreditív z úverových zdrojov - príkazca zabezpečí finančné prostriedky na krytie akreditívu formou úveru.
Spôsoby plnenia z akreditívu:
- platenie na videnie ide o akreditív vyplatiteľný okamžite pri predložení dokumentov a zmenka sa zdá byť zbytočná, ale je ju nutné predložiť, ak to požaduje akreditív. objavuje sa v anglo-americkej oblasti (vista akreditív, akreditív by payment, at sight akreditív)
- odložené platenie (by deferrred payment) Ide v podstate o dodávateľský úver, v akreditíve je uvedené, že ak budú splnené podmienky, banka uskutoční úhradu 30,60,90 dní od faktúry, prezentácie dokladov, dátumu odoslania faktúry
- akceptácia banka preberie dokumenty od exportéra a nekredituje oprávneného finančným krytím, ale akceptuje zmenku
- negociácia teda odkúpenie zmeniek a/alebo dokumentov vystavených beneficientom podľa akreditívnych podmienok na banku v akreditíve
- zmiešaná platba kombinácia dvoch alebo viacerých skôr uvedených spôsobov
- nepotvrdený akreditív sú akreditívy vystavujúcej banky, ktoré druhá banka beneficientovi len avizuje. Avizujúca banka nevstupuje do právneho záväzku
- potvrdený akreditív je akreditív neodvolateľný, ktorý druhá banka potvrdí beneficientovi na základe príkazu vystavujúce banky. Druhá banka je potom rovnako zodpovedná ako banka vystavujúca. Potvrdzujúca banka by mala svoj záväzok splniť aj v prípade, že vystavujúca banka nie je schopná svoj záväzok splniť.
- akreditív domicilovaný ak banka otvárajúca akreditív zmocní inú banku, aby na podklade akreditívu uskutočnila výplatu negociáciu alebo akceptáciu zmenky
- revolvingový akreditív je taký, ktorý po vyčerpaní nezaniká, ale automaticky sa obnovuje za podmienok, ktoré sú v ňom stanovené. Veľmi často sa používa pri viacnásobných dodávkach
- stand-by akreditív nahrádza bankovú záruku. Odlišuje sa tým, že beneficientom nie je predávajúci, ale kupujúci a k jeho použitiu dochádza v prípade nedostatkov.
- remburzný akreditív je taký, pri ktorom sa neuskutočňuje hotovostné platenie, ale banka akceptuje zmenku na základe príkazu prikazujúcej banky, vystavenú na ňu beneficientom.
- back-to-back akreditív je zvláštny druh akreditívu, ktorý sa niekedy používa pri financovaní nepriamych obchodov. Je obdobou prevoditeľného akreditívu, na rozdiel od neho však predstavuje dva samostatné akreditívy. Výhodou je, že prostredník ako beneficient prvého akreditívu nemusí viazať vlastné finančné prostriedky pri žiadosti o otvorenie akreditívu v prospech pôvodného dodávateľa
- akreditív s červenou a zelenou doložkou sa vyskytuje hlavne pri obchodoch s Južnou Afrikou, Austráliou, Novým Zélandom pri transakciách týkajúcich sa predaja vlny. Ide vlastne o poskytnutie zálohy, ktorá má slúžiť na financovanie prepravy, uskladnenie a balenie tovaru. Zálohu poskytuje banka v krajine beneficienta na základe zmocnenia banky otvárajúcej akreditív proti predloženiu skladového listu a poisťovacích dokladov.
U nás sa bankovým akreditívom zaoberá Obchodný zákonník v oddiely XX, vo svete je platná dohoda z Paríža z roku 1926 pod názvom Jednotné zvyklosti a pravidlá pre dokumentárne akreditívy (JZP).
Download súboru
Stiahnite si súbor Štátnice – Financie – 04 – 18 – Vývoj zahraničného obchodu SR a jeho problémy (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…
Pošlite nám materiály
Chcete rozšíriť túto sekciu? Máte dobré materiály, ktoré chcete sprístupniť aj ďalším? Pošlite nám ich na náš e-mail, alebo nás kontaktujte!
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 21.10.2009. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.