0Štátnice – Ekonomika podniku – 06 – 11 – FINANČNÉ HOSPODÁRSTVO PODNIKU, MAJETKOVÁ ŠTRUKTÚRA, ANALÝZA AKTIVITY PODNIKU, CASH FLOW
Download súboru
Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 06 – 11 – FINANČNÉ HOSPODÁRSTVO PODNIKU, MAJETKOVÁ ŠTRUKTÚRA, ANALÝZA AKTIVITY PODNIKU, CASH FLOW (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…
Ukážka dokumentu
Pozrite si náhľad dokumentu na stiahnutie: Štátnice – Ekonomika podniku – 06 – 11 – FINANČNÉ HOSPODÁRSTVO PODNIKU, MAJETKOVÁ ŠTRUKTÚRA, ANALÝZA AKTIVITY PODNIKU, CASH FLOW.
Ekonomika podniku - okruh č. 11
FINANČNÉ HOSPODÁRSTVO PODNIKU, MAJETKOVÁ ŠTRUKTÚRA, ANALÝZA AKTIVITY PODNIKU, CASH FLOW
Podniková činnosť pozostáva z 3 častí: zásobovanie, výroba a predaj výkonov. Tento proces sa môže uskutočňovať len vtedy, ak sú k dispozícii finančné prostriedky v určitom množstve, štruktúre a čase. Finančná stránka transformačného procesu je spojená s obehom peňazí, pri ktorých podnik vstupuje do peňažných vzťahov s inými subjektami. Úlohou peňažných vzťahov je umožniť pohyb tovarov medzi výrobcom a zákazníkom, spätný tok peňazí, ako aj iné toky peňazí medzi podnikom a inými subjektami.
Financie zahŕňajú 3 vzájomne späté oblasti:
- peňažné a kapitálové trhy (tzv. makrofinancovanie)
- investovanie, t.j. rozhodovanie o smere vložených peňažných prostriedkov
- podnikové financie
My sa tu budeme zaoberať len podnikovými financiami - zobrazujú pohyb peňažných prostriedkov, kapitálu a finančných zdrojov, pri ktorých sa podnik dostáva do rôznych kvantitatívnych a kvalitatívnych peňažných vzťahov s ostatnými podnikateľskými subjektami, zamestnancami a štátom.
V súvislosti s charakteristikou financií podniku je možné vymedziť aj FINANČNÉ RIADENIE podniku, ktoré plní 4 hlavné úlohy:
- získavať kapitál pre bežné I budúce potreby podniku a rozhodovať o jeho štruktúre
- rozhodovať o alokácii finančných zdrojov
- rozhodovať o rozdelení zisku
- zaznamenávať, analyzovať, kontrolovať a riadiť hospodársku stránku činnosti podniku, t.j. finančné výkazy, finančné prognózovanie a finančné plánovanie)
FINANČNÁ POLITIKA PODNIKU - také konkrétne uskutočňovanie finančnej činnosti, ktoré podľa názorov manažmentu najlepšie prispieva k plneniu podnikateľských cieľov. Finančná politika zahŕňa:
- formulovanie cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť
- voľbu finančných nástrojov a opatrení, ktorými sa má zabezpečiť splnenie cieľov
- dôslednú realizáciu prijatých opatrení
- systematickú analýzu účinnosti nástrojov, opatrení a na jej základe rozhodovanie o ich úpravách či zmenách
Podnikovú finančnú politiku ovplyvňujú 2 základné faktory:
1. cieľ podnikateľskej činnosti všeobecne a na jeho základe formulované konkrétne čiastkové finančné ciele
Integrálnym cieľom podnikateľskej činnosti je maximalizácia trhovej hodnoty firmy, a tento cieľ je súčasne aj rozhodujúcim cieľom finančnej politiky podniku. V trhovej hodnote podniku sa totiž prejavuje tak výška dividend vyplácaných akcionárom, ako aj výška zisku ponechávaná na financovanie ďalšieho rozvoja podniku, upevňovanie postavenia podniku na trhu, stabilita jej výsledkov a všeobecný rast goodwillu firmy.
Za najdôležitejšie čiastkové finančné ciele podniku sa spravidla považujú tieto 3 ciele:
a) likvidita - schopnosť premeniť hodnoty na peniaze, ktorú sú najlikvidnejším aktívom. Charakterizuje predpoklady podniku plniť platobné záväzky v budúcnosti. Zabezpečiť likviditu podniku znamená mať takú štruktúru finančných zdrojov, aby jednotlivé majetkové súčasti nadobudli v procese svojho kolobehu peňažnú formu skôr, ako sú splatné záväzky, ktoré príslušné majetkové súčasti finančné kryjú. Likvidita teda zabezpečuje budúcu platobnú schopnosť firmy - podnik má vždy toľko pohotových platobných prostriedkov, aby mohol bežne a načas uhrádzať svoje splatné záväzky. Trvalá platobná schopnosť je nevyhnutnou podmienkou prežitia podniku v trhovej ekonomike, je základom dôvery akcionárov, dodávateľov a veriteľov, základnou črtou dobrej povesti firmy.
b) rentabilita - vyjadruje ziskovosť. Podnik je rentabilný, ak dosahuje zisk. Rentabilita je pomer medzi ziskom a kapitálom, ktorý bol potrebný na jeho dosiahnutie.
c) stabilita - schopnosť podniku dlhodobo vytvárať, a napriek stálym zmenám v podmienkach činnosti, udržiavať žiadúci vzťah medzi jednotlivými zložkami majetku a finančnými zdrojmi ich krytia. Je to vlastne trvalé zabezpečovanie zvolenej úrovne likvidity. Udržiavanie finančnej stability predpokladá pružnosť, schopnosť operatívne reagovať na zmeny v potrebe kapitálu a na zmeny podmienok finančných trhov.
Čiastkové finančné ciele spolu úzko súvisia a navzájom sa ovplyvňujú. Z dlhodobejšieho pohľadu nie je možné zabezpečovať platobnú schopnosť, ak podnik nemá žiadúci stupeň likvidity. Ten nie je možné dosahovať, ak nie je podnik rentabilný. A bez týchto predpokladov nie je mysliteľná dlhodobá finančná stabilita.
2. stav a predpoklad vývoja ekonomického okolia podniku
Ekonomické okolie - všetky subjekty, orgány a organizácie, s ktorými podnik vo svojej činnosti prichádza do styku. Všetky články tohto ekonomického okolia vo svojom správaní determinujú 2 spolu späté faktory:
a) ekonomická politika štátu - rozhodujúcim nástrojom v rukách štátu je štátny rozpočet (daňová, colná a dotačná politika, štátne objednávky, exportné povolenia a pod.), druhým dôležitým centrom ekonomickej politiky štátu je emisná banka (regulácia menového kurzu, systém povinných rezerv obchodných bánk, stanovenie diskontnej sadzby, operácie na voľnom trhu, podmienky bankového dozoru a iné)
b) vývoj hospodárstva a jeho konjunktúry - z hľadiska podniku sa stav konjunktúry prejavuje priamo ako dopyt po výrobkoch a službách tvoriaci hranice, v ktorými sa môže vyvíjať objem podnikovej činnosti. Stav a vývoj ekonomiky sa sprostredkovane prejavuje aj v ďalších skutočnostiach, ktoré ležia mimo pôsobnosti podniku, ale ktoré jeho finančné hospodárenie významne ovplyvňujú, napr. inflácia a tempo inflácie, stav na finančných trhoch a ich očakávaný vývoj, stav na trhu práce a pod.
FINANČNÉ ROZHODOVANIE - konkrétna náplň procesu formovania a realizácie jeho finančnej politiky. Ide o proces začínajúci formuláciou problému a končiaci výberom optimálneho variantu riešenia. Rozhoduje sa o problémoch spojených s činnosťou podniku z hľadiska pohybu kapitálu, peňazí, pohľadávok a záväzkov.
V procese finančného rozhodovania sa uplatňujú 2 základné prístupy, ktoré sa dopĺňajú a do značnej miery prelínajú. Sú to:
a) zisk - likvidita - podnik sa snaží každým svojím rozhodnutím prispievať k zvýšeniu podnikového zisku ako základného predpokladu rastu vlastného majetku. Bude teda voliť taký variant riešenia, ktorý sľubuje priniesť najvyšší prírastok zisku primárne z dlhodobého a sekundárne z krátkodobého hľadiska. Jednotlivé varianty sú však rôzne rizikové. Spravidla vyššiu ziskovosť sprevádza aj vyššia rizikovosť. Preto finančné rozhodnutie je vždy rozhodnutím kompromisným: podnik volí riešenie prinášajúce najvyšší prírastok zisku pri stupni rizika, ktorý je ochotný akceptovať.
b) likvidita - rentabilita - zakladá sa na skutočnosti, že aktíva s vysokým stupňom likvidity prinášajú malý výnos, resp. zisk. Finančné rozhodnutie teda znamená voliť optimálnu skladbu podnikových aktív a optimálnu štruktúru zdrojov ich finančného krytia zabezpečujúcu čo najvyššiu ziskovosť pri podnikom zvolenej úrovni likvidity.
Z uvedeného vyplýva, že pri finančnom rozhodovaní sú v centre pozornosti 3 základné kriteriálne faktory: ziskovosť, riziko a likvidita. Pri voľbe istého stupňa likvidity preberá podnik súčasne istú úroveň rizika vzniku platobnej neschopnosti, ktoré je závažnou zložkou celkového podnikateľského rizika. Bez ohľadu na zvolený prístup finančné rozhodnutie musí vždy rešpektovať aj princíp flexibility (pružnosti) podnikových financií. Finančné rozhodnutia musia zabezpečovať, aby podnik bol schopný na rôzne udalosti v ekonomickom okolí či v samotnom podniku s dostatočnou pružnosťou finančne reagovať a čeliť tak nepriaznivým vplyvom, alebo naopak, využiť núkajúcu šancu a zabezpečovať tak svoju stabilitu.
ZÁKLADNÉ KATEGÓRIE VYUŽÍVANÉ PRI FINANČNOM ROZHODOVANÍ PODNIKU
1. Peňažné prúdy hotovosti (cash flow)
Sú kľúčovou kategóriou najmä pri rozhodovaní o otázkach platobnej schopnosti a likvidity podniku a pri všetkých druhoch investičných rozhodnutí. Používa sa v 2 významoch:
- brutto cash flow - všetky peňažné príjmy a výdavky podniku za isté obdobie
- netto cash flow - pozitívne saldo bežných peňažných príjmov a výdavkov, t.j. peňažné zdroje, ktoré netreba momentálne vynakladať na bežné zabezpečovanie reprodukcie podnikovej činnosti, o použití ktorých môže podnik rozhodnúť z dlhodobého hľadiska. Zahŕňa čistý zisk, odpisy, prípadné položky časového rozlíšenia, zmeny stavu zásob, pohľadávok a krátkodobých dlhov, príp. upravíme ho o všetky ďalšie (jednorázové a nepravidelné) pohyby peňažných prostriedkov.
Plánovanie, sledovanie a analýza cash flox je v centre pozornosti podniku. Prebytok peňažných príjmov nad výdavkami a primeraná rezerva pohotových platobných prostriedkov na preklenutie prípadných krátkodobých výkyvov sú predpokladom jeho platobnej schopnosti. Objem a časové rozloženie netto cash flow vyvolané uskutočnením investičného zámeru je základnou informáciou pre hodnotenie jeho efektívnosti.
2. Úroková miera
Úrok ako kategória spojená s úverovým vzťahom je cenou používania peňazí. Predstavuje peňažnú sumu určenú percentuálnou sadzbou zo sumy dlhu. Platí ho dlžník za obdobie trvania dlhu. V úrokovej miere sú zahrnuté viaceré komponenty:
- čistý alebo netto úrok - základná zložka úrokovej miery zabezpečujúca rovnováhu medzi dopytom po peniazoch a ich ponukou; jeho výška sa plynulo prispôsobuje situácii na finančných trhoch, odráža ich vývoj
- úhrada nákladov spojených s poskytnutím úveru a jeho správou - líšia sa podľa jednotlivých foriem úveru; pri väčšine úverov ich výšku reguluje konkurencia medzi obchodnými bankami
- odmena veriteľa za znášanie rizika - je značne diferencovaná a odráža 3 skutočnosti ovplyvňujúce rizikovosť úveru:
- hodnotenie (rating) bonity dlžníka vychádzajúce z externej analýzy potencionálneho dlžníka
- čas, na ktorý sa úver poskytuje - čím je doba splatnosti dlhšia, tým je toto riziko väčšie
- likvidita pohľadávky, možnosť jej obchodovateľnosti (s tým je spojená možnosť veriteľa získať peniaze ešte pred uplynutím splatnosti pohľadávky jej predajom)
- inflačná prémia - kompenzuje znehodnocovanie pohľadávky inflačným vývojom; jej veľkosť je determinovaná v hospodárstve očakávanou mierou inflácie
- miera zdaňovania úrokového výnosu veriteľa - čím je intenzita zdaňovania vyššia, tým vyššia bude aj priemerná úroková miera v hospodárstve
Vzhľadom na mieru inflácie a mieru zdaňovania úrokového výnosu rozoznávame:
- nominálnu úrokovú mieru - miera určená zmluvou medzi veriteľom a dlžníkom ako zúročenie konkrétnych depozít a dlhov
- reálna úrokovú mieru - nominálna úroková miera očistená o vplyv zdanenia a inflácie; predstavuje tú časť nominálnej úrokovej miery, ktorá skutočne zostane ako reálny dôchodok veriteľovi. Môžeme ju vyjadriť takto:
iR = ( iN * (1 - D ) - F ) / ( 1 + F )
iR - reálna úroková miera iN - nominálna úroková miera
D - daňová sadzba F - miera inflácie
Finančné trhy pracujú s 3 základnými úrokovými sadzbami:
a) diskontná sadzba emisnej banky - úroková sadzba, pri ktorej centrálna banka poskytuje úver obchodným bankám. Jej zvyšovanie pôsobí deflačne, zatiaľ čo jej zníženie všeobecne zlacňuje úver a stimuluje tak podnikateľskú aktivitu ekonomických subjektov.
b) medzibanková úroková sadzba - sadzba, pri ktorej si poskytujú krátkodobý úver obchodné banky navzájom. Veľké obchodné banky vo významných finančných centrách túto úrokovú mieru denne publikujú. Na jej základe sa vytvárajú medzinárodne používané sadzby vychádzajúce zo sadzieb na peňažných trhoch. Sú to napr. LIBOR (London Interbank Offered Rate), FIBOR (Frankfurt), NIBOR (New York), TIBOR (Tokio), BRIBOR (Bratislava) ...
c) prime rate - najnižšia úroková sadzba, ktorú vyrubujú obchodné banky pri poskytovaní krátkodobých úverov prvotriednym, t.j. prosperujúcim a finančne zdravým klientom.
S úrokovou mierou sa v podnikových financiách pracuje pri určovaní ceny kapitálu, pri stanovovaní hodnoty podniku ako celku, pri výpočte základu trhovej ceny CP, pri investičných rozhodnutiach a pri riešení mnohých ďalších čiastkových problémov.
3. Časová hodnota peňazí
Vyjadruje skutočnosť, že pri finančnom rozhodovaní záleží nielen na sumách peňažných príjmov a výdavkov podniku, ale aj na ich rozložení v čase. Platí poznatok, že peniaze, ktoré sú k dispozícii v súčasnosti, majú vyššiu hodnotu ako peniaze, ktoré budú k dispozícii v budúcnosti. Veľkosť rozdielu ovplyvňujú 2 faktory:
- výnosnosť investovania peňazí - je rozdielna pri rôznych spôsoboch investovania (pri uložení v banke, pri poskytnutí pôžičky, pri nákupe CP, pri vecnom investovaní ...). Minimálna výnosnosť sa dosahuje pri bezrizikovom investovaní (pri uložení peňazí v banke alebo pri nákupe štátnych pokladničných poukážok) a je daná príslušnou úrokovou mierou. Iné formy investovania prinášajú vyšší výnos, čo súvisí s ich vyššou rizikovosťou. Na výnosnosť investovaných peňazí pôsobí aj doba viazanosti peňazí v príslušnej investícii a dosahovaná miera výnosy. Čas a miera výnosu sú teda rozhodujúcimi faktormi pôsobiacimi na časovú hodnotu peňazí.
- miera inflácie - vyjadruje intenzitu znehodnocovania peňazí v čase. Čím vyššia je miera inflácie v hospodárstve, tým menšia je kúpna sila peňazí, ktoré dostaneme v budúcnosti, tým menšia je ich budúca časová hodnota.
Postupy zložitého úrokovania používané pri finančnom rozhodovaní:
- budúca hodnota vkladu (investovanej sumy): FV = I * ( 1 + i )n
FV - budúca hodnota (future value) vkladu
I - investovaná, uložená suma - istina = PV - súčasná hodnota vkladu (present value)
i - úroková miera za ročné obdobie (p.a.) vyjadrená desatinným čislom
n - počet rokov, na ktoré je suma investovaná, uložená
( 1 + i)n - úročiteľ
- súčasná hodnota budúcich efektov (prínosov) je obráteným postupom zúročenia vkladu - je odúročením sumy, ktorú získame v budúcnosti: PV ( I ) = BH * 1 / ( 1 + i )n
1 / ( 1 + i )n - odúročiteľ (prevrátená hodnota úročiteľa)
- konečná hodnota sumy anuít - anuita je pravidelná, rovnaká platba uskutočňovaná stanovený počet období. Pýtame sa, akú konečnú hodnotu má suma anuít istej výšky vyplácaných stanovený počet rokov pri danej úrokovej miere: FVA = A * ? ( 1 + i )n - 1 / i ?
FVA - konečná hodnota sumy anuít
A - anuita
( 1 + i )n - 1 / i - sporiteľ
- výška anuity potrebná na dosiahnutie istej konečnej hodnoty sumy anuít - vypočítame to podľa vzorca: A = SA * ? i / ( 1 + i )n - 1 ?
i / ( 1 + i )n - 1 - fondovateľ (prevrátená hodnota sporiteľa)
- súčasná hodnota sumy anuít - akú súčasnú hodnotu má suma rovnakých príjmov, ktoré budeme získavať stanovený počet budúcich období, ak počítame s istou úrokovou mierou, určíme podľa vzorca: : PVA = A * ? ( 1 + i )n - 1 / i * ( 1 + i )n ?
PVA - súčasná hodnota sumy anuít
( 1 + i )n - 1 / i * ( 1 + i )n - zásobiteľ
- aká je výška anuity, ktorá zabezpečí za stanovený počet období pri danej úrokovej miere splatenie pôvodnej istiny: A = PVA * ? i * ( 1 + i )n / ( 1 + i )n - 1 ?
i * ( 1 + i )n / ( 1 + i )n - 1 - umorovateľ (prevrátená hodnota zásobiteľa)
Zohľadňovanie časovej hodnoty peňazí sa uplatňuje pri rozhodovaní o mnohých finančných otázkach podniku: pri investičných rozhodnutiach, pri výpočte hodnoty CP, pri oceňovaní majetku, pri umorovaní dlhu, pri rozhodovaní o výhodnosti leasingu a pod.
4. Požadovaná miera výnosu
Keď hovoríme o miere výnosu, máme na mysli percentuálne vyjadrený čistý výnos (t.j. výnos zisk pred zdanením zvýšený o úroky), ktorý prináša investovaný vlastný aj cudzí kapitál. Ide vlastne o špecifického ukazovateľa miery rentability celkového kapitálu.
Miera výnosu je osobitne dôležitá ako kritérium posudzovania efektívnosti investičných projektov. Podnik sa rozhoduje medzi tými investičnými projektmi, ktoré minimálne dosahuje, resp. prekračujú požadovanú mieru výnosu vynakladaného kapitálu. Úlohu takéhoto kritéria však nemôže plniť priemerná miera výnosu za podnik. Je to preto, lebo jednotlivé investičné príležitosti sú rôzne rizikové. Vyššia rizikovosť musí byť vyvážená vyššou mierou výnosu. To znamená, že podnik má rôzne vysoké požadované miery výnosu pre projekty s rôznou rizikovosťou. Bezrizikové investovanie má najnižšiu mieru výnosu, pri všetkých ostatných projektoch požaduje podnik vyššiu mieru výnosu ako kompenzáciu rizika. Rozdiel medzi touto mierou výnosu a mierou výnosu bezrizikového investovania označujeme ako rizikovú prémiu.
Každý investor má vlastnú krivku indiferencie, charakterizujúcu pre každý stupeň rizika podnikom požadovanú mieru výnosu. Všetky body na krivke indiferencie sú pre podnik rovnako prijateľné. Krivka indiferencie teda charakterizuje podnikom požadovanú mieru výnosu pre všetky stupne rizikovosti. Projekty sľubujúce požadovanú, resp. vyššiu mieru výnosu (ležiace na krivke alebo nad krivkou) sú pre podnik prijateľné. Prijatie projektov s nižšou mierou výnosu (ležiace pod krivkou) by zhoršovalo podnikovú efektívnosť.
miera
výnosu riziková prémia
(v %)
miera výnosu bezrizikového investovania
stupeň rizika
Pri hodnotení miery výnosu treba - podobne ako pri hodnotení úrokovej miery - rozoznávať nominálnu a reálnu mieru výnosu (reálnu mieru výnosu dostaneme, ak nominálnu mieru upravíme o mieru inflácie).
Podmienkou správneho finančného rozhodovania je kvantifikácia reálnej miery výnosu jednotlivých investičných variantov v relácii s ich rizikovosťou.
Download súboru
Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 06 – 11 – FINANČNÉ HOSPODÁRSTVO PODNIKU, MAJETKOVÁ ŠTRUKTÚRA, ANALÝZA AKTIVITY PODNIKU, CASH FLOW (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…
Pošlite nám materiály
Chcete rozšíriť túto sekciu? Máte dobré materiály, ktoré chcete sprístupniť aj ďalším? Pošlite nám ich na náš e-mail, alebo nás kontaktujte!
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 20.10.2009. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.