Kalkulácie a rozpočty

Pojem, význam a druhy kalkulácií

Kalkulácia je vyčíslenie nákladov na kalkulačnú jednotku. Kalkulačnou jednotkou môže byť:

• jednotka výkonu (napr. 1 oblek, 1 stolička)
• časť výkonu (vystrihnutie 1 obleku)
• násobok výkonu (1 000 tehál)

Kalkulácia nákladov

Kalkulácia nákladov predstavuje určenie alebo zistenie nákladov na kalkulačnú jednotku trhovo použiteľného výkonu (externý výkon) alebo vnútroorganizačného výkonu (interný výkon v rámci podniku). Kalkulácia nákladov je dôležitá v oblasti riadenia podniku a využíva sa na kontrolu hospodárnosti. Kalkulácia nákladov slúži na stanovenie cien, zásob vlastnej výroby (nedokončená výroba, polotovary, výrobky) sú dôležité aj pri stanovení cien hotových výrobkov, ktoré sa stanú predmetom predaja.

Výkony

Výkon predstavuje výrobok, práca, služba. Výkon musí byť presne vymedzený z hľadiska:

• množstva (vyjadrený v merných jednotkách napr. 1 kg múky, 1 tona pšenice, 1 oblek, 1 l ovocnej šťavy)
• kvality (1 pánsky vlnený oblek veľkosť 40, 1 kg hladkej múky)
• času – hodiny, dni – údržbárske práce
• iným spôsobom napr. obrat predajne v eurách, výkon autodopravy v tonokilometroch (tkm)

Význam kalkulácie

Význam kalkulácie:

• oceňovanie zásob vlastnej výroby (nedokončenej výroby, polotovarov, výrobkov) v účtovníctve
• zostavenie rozpočtov stredísk pre rozpočtovníctvo
• podklad pre cenové rozhodovanie – určenie ceny predávaného výrobku
• kontrola nákladov na určený výkon (porovnanie výslednej kalkulácie s predbežnou)
• riadenie a kontrola hospodárnosti
• poskytovanie podkladov pri rozhodovaní medzi zabezpečením výkonu vlastnými pracovníkmi alebo dodávateľsky

Druhy kalkulácií

Druh a rozsah kalkulácií, členenie nákladov v kalkulácii a ich využitie si určuje účtovná jednotka sama. Z hľadiska času je kalkulácia:

1. predbežná kalkulácia – uskutočňuje sa pred začatím výroby – t.j. určujú sa náklady na kalkulačnú jednotku vopred
2. výsledná kalkulácia – po skončení výroby – zisťuje sa skutočná spotreba na kalkulačnú jednotku

Pri tej istej kalkulačnej jednotke musia byť predbežná a výsledná kalkulácia vecne a formálne porovnateľné.

Z hľadiska presnosti, t.j. poznania vstupov na kalkulovaný výkon, sa kalkulácie členia na:

1. normové kalkulácie – zostavujú sa podľa overených noriem a normatívov. Normové kalkulácie môžu byť:
   • plánové – zostavujú sa v dlhšom časovom predstihu
   • operatívne – krátkodobé – zohľadňujú podmienky bezprostredne pred začatím výkonu (ceny materiálov, výška sociálnych odvodov a pod)
2. prepočtové kalkulácie – pri zavedení nového výrobku – prepočtom z porovnateľných jednotiek výkonu

Cenová kalkulácia predstavuje osobitný druh kalkulácií, okrem kalkulovaných nákladov obsahuje aj kalkulovaný zisk

Členenie nákladov v kalkulácii

Z hľadiska účelu, t.j. ako náklady súvisia s kalkulačnou jednotkou, členíme náklady na:

1.  priame náklady
   • bezprostredne súvisia s kalkulačnou jednotkou
   • vznikajú v priamej súvislosti s príslušným výkonom
   • dajú sa priamo a presne stanoviť na kalkulačnú jednotku na základe rôznych technicko-hospodárskych noriem
   • napr. spotreba základného materiálu na výrobu 1 výrobku (2,5 m látky)
   • normy spotreby práce na výrobu 1 výrobku (napr. 20 Nmin)
2. režijné náklady
   • sú spoločné pre viacero príp. pre všetky vyrábané výrobky a nedajú sa priamo určiť na kalkulačnú jednotku
   • vznikajú pri zabezpečení, obsluhe a riadení výroby (výrobná réžia)
   • pri správe a riadení celého podniku (správna réžia)
   • pri zabezpečovaní odbytu výkonov (odbytová réžia)
   • réžijné náklady sa určujú na kalkulačnú jednotku nepriamo pomocou rôznych kalkulačných metód (pomocou režijnej prirážky, sadzby a pod.)

Kalkulačná metóda a kalkulačný vzorec

Kalkulačná metóda je spôsob, akým sa časť zo spoločných nákladov pripočíta na kalkulačnú jednotku – t.j. určí sa podiel režijných nákladov na kalkulačnú jednotku. Pri kalkulácii sa postupuje podľa kalkulačného vzorca, ktorý môže mať tieto položky:

priamy materiál
+ priame mzdy
+ ostatné priame náklady
+ výrobná réžia
= vlastné náklady výroby
+ správna réžia
= vlastné náklady výkonu
+ odbytové náklady
= úplné vlastné náklady výkonu

Priame náklady

Medzi priame náklady patria:

1. Priamy materiál – spotreba materiálu, ktorý vo výrobnou procese vstupuje do výrobku a tvorí jeho podstatu príp. prispieva k vytvoreniu jeho podstatných vlastností, t.j. základný materiál, suroviny, pomocný materiál príp. obaly, do ktorých sa výrobok plní – vyčísľuje sa pomocou technicko-hospodárskych noriem (THN) spotreby materiálu a ceny materiálu
2. Priame mzdy – mzdy bezprostredne súvisiace s uskutočnením výkonu, t.j. mzdy výrobných robotníkov, ktorí priamo vyrábajú daný výrobok a dajú sa presne vyčísliť na 1 výrobok, závisia od odpracovaného času na danom výrobku (počet Normohodín) a od tarifnej mzdy robotníka.
3. Ostatné priame náklady – ostatné náklady, ktoré sa dajú určiť priamo na kalkulačnú jednotku, napr. zákonné sociálne poistenie z priamych miezd, licencie, patenty, opotrebenie špeciálneho hmotného majetku

Režijné náklady

1. Výrobná réžia (prevádzková réžia) – spoločné výrobné náklady, t.j. náklady súvisiace s riadením a obsluhou výrobného procesu, ktoré nemožno určiť priamo na kalkulačnú jednotku, napr. spotreba energie vo výrobe, odpisy strojov v dielni, opravy strojov, mzdy obsluhujúcich a pomocných zamestnancov.
2. Správna réžia – spoločné náklady celého podniku, súvisia s riadením a správou celého podniku, napr. náklady na kancelárske potreby, spotreba energie v administratíve, mzdy pracovníkov správy (riaditeľ, účtovníčka, sekretárka), zákonné sociálne poistenie z týchto miezd a iné administratívne náklady – telefón, fax, internet…
3. Odbytové náklady – náklady spojené s odbytom výrobkov, napr. náklady na skladovanie výrobkov, propagáciu, reklamu, predaj a expedíciu výrobkov, obaly a pod.

Kalkulačné metódy

Kalkulačná metóda je postup, akým sa časť zo spoločných nákladov pripočíta na kalkulačnú jednotku. Podľa použitého postupu rozlišujeme:

1. Kalkulácia jednoduchým delením – pri výrobe rovnakých kalkulačných jednotiek
2. Kalkulácia delením pomerovými číslami (indexom) – používa sa pri výrobe rovnorodých výrobkov odlišujúcich sa spotrebou priamych nákladov
3. Prirážková kalkulácia – ak výsledkom činnosti sú rôznorodé výkony, podiel režijných nákladov na jednotku výronu určíme pomocou režijnej prirážky alebo režijnej sadzby podľa zvolenej rozvrhovej základne
4. Kalkulácia nákladov v združenej výrobe – používa sa ak pri tom istom technologickom procese vzniká niekoľko rôznorodých produktov. Náklady na hlavný produkt zistíme, ak od celkových nákladov odpočítame cenu vedľajších produktov, alebo náklady na jednotlivé výrobky sa rozdelia v určitom pomere podľa ceny, hmotnosti a pod.

Rozpočtovníctvo

Účel a metódy rozpočtovníctva

Rozpočtovníctvo predstavuje určovanie ekonomických úloh, ako sú náklady, výnosy, výdavky, príjmy, výsledok hospodárenia a podobne na určitý časový úsek a to vopred. Rozpočet je výsledok rozpočtovníctva a vyjadruje plánovanú výšku nákladov a výnosov účtovnej jednotky a jej vnútroorganizačných útvarov, nie na 1 KJ, ale na celý objem výkonov. Rozpočty sa tiež nazývajú finančné plány.

Členenie rozpočtov

Rozpočty členíme podľa rôznych kritérií:

1. Z obsahového hľadiska:
   • rozpočty výnosov
   • rozpočty nákladov
   • iné druhy rozpočtov, napr. rozpočet nákupu, zásob, výsledku hospodárenia, cash flow a pod.
2. Z časového hľadiska:
   • krátkodobé (operatívne) rozpočty – zostavujú sa na kratšie obdobie ako 1 rok, napr štvrťroky, mesiace, dni
   • ročné rozpočty
   • dlhodobé rozpočty – zostavujú sa na viac rokov (5 rokov)
3. Z hľadiska stupňa riadenia:
   • základné (vnútroorganizačné) rozpočty – zostavujú sa pre jednotlivé vnútropodnikové útvary (divízie, strediská, prevádzky)
   • súhrnné (podnikové) rozpočty – zostavujú sa za účtvonú jednotku ako celok

Členenie nákladov v rozpočtoch

Náklady v rozpočtoch členíme:

1. podľa metód rozpočtovania
   • priame náklady – pri rozpočtovaní ich celkovej sumy sa vychádza z predbežných kalkulácii priamych nákladov na 1KJ pričom platí, že rozpočtová suma priamych nákladov = kalkulácia priamych nákladov x plánovaný objem výkonov
   • réžijné (nepriame) náklady – pri ich určovaní sa vychádza zo skúseností z predchádzajúcich období, napr. spotreba čistiacich prostriedkov, mazadiel a pod., alebo z operatívnych plánov, sadzieb a limitov napr. : spotreba energie odpisy dlhodobého majetku podľa odpisového plánu
2. podľa vzniku nákladov
   • prvotné – vznikajú spotrebou externých výkonov napr. faktúra za spotrebu elektrickej energie od dodávateľa
   • druhotné – vznikajú spotrebou vlastných výkonov ÚJ napr. spotreba maštaľného hnoja odovzdaného zo strediska ŽIV do strediska RAV

Náklady sa v rozpočte podľa závislosti od zmien objemu výkonov sa delia na:

1. Fixné (stále) náklady – ide o také náklady, ktoré nezávisia od množstva vyrábaných výkonov a teda sa pri zmenách objemu výroby ako celok nemenia:
   • absolútne fixné náklady (cestovné), prípadne sa menia skokom, teda len pri určitej úrovni zmien objemu výroby
   • relatívne fixné náklady (opotrebenie strojov, spotreba el. energie).
2. Variabilné (premenlivé) náklady – závisia od množstva vyrábaných výkonov, čiže ich celková suma sa pri zmenách objemu výroby mení. Takýto charakter majú všetky priame náklady, ale aj časť nepriamych nákladov.

Členia sa na:

• proporciálne náklady – rastú alebo klesajú priamo úmerne ako objem výroby.
• neproporciálne náklady sa členia na:
  1. Progresívne – rastú alebo klesajú rýchlejšie ako objem výroby (mzda za prácu nadčas)
  2. Degresívne – rastú alebo klesajú pomalšie ako objem výroby (opravy, údržby)
  3. Regresívne – Ide o zriedkavo sa vyskytujúci druh nákladov, ktoré sa menia opačne ako objem výroby. Pri jeho raste sa znižujú a naopak, napr. náklady za prestoje

Nulový bod, kritický bod

S problematikou rozpočtov súvisí aj výpočet tzv. nulového (kritického) bodu, ktorý sa označuje tiež ako bod zlomu. Nulový bod predstavuje taký objem výkonov, pri ktorom sa náklady = výnosom a výsledok hospodárenia (VH) = 0. Ak chce teda podnik dosahovať zisk, musí vyrábať väčší objem výkonov, ako je výsledok nulového bodu.

VH = V – N
Výnosy = predajná cena jednotky výkonu x objem výkonov
Náklady = celkové fixné náklady + (materiálové náklady jednotky výkonu x objem výkonov)

VH = (PCj x Q) – [FN + (VNj x Q)]
PCj – jednotková predajná cena
Q – objem výkonov
FN – celkové fixné náklady
VNj – jednotkové variabilné náklady

Metódy rozpočtovníctva

Metódou rozpočtovníctva rozumieme postup, akým sa stanovujú jednotlivé položky v rozpočtoch. Možno ich rozdeliť do 2 skupín:

1. Plánová alebo normová metóda – Plánová metóda rozpočtovníctva vychádza z plánových kalkulácií a zo štatisticky zostaveného rozpočtu réžijných nákladov za dlhšie časové obdobie. Prihliada sa pri nej na priemerné výrobné a organizačné podmienky celého plánovaného obdobia. Pružnejšou a presnejšou podobou plánovej metódy je normová metóda, ktorá už vychádza z operatívnych kalkulácií zostavených tesne pred začatím výkonu a zo štatisticky zostavených aktuálnych noriem réžijných nákladov.
2. Metóda rozpočtového odhadu – Pri tejto metóde sa hodnota jednotlivých položiek v rozpočtoch stanovuje kvalifikovaných odhadom ich budúceho vývoja na základe dlhoročných skúseností osôb podieľajúcich sa na tvorbe rozpočtov.

Oceňovanie podniku

Hospodárska činnosť podniku sa prejavuje v špecifických pohyboch hmotných prostriedkov a ich hodnotového vyjadrenia v kolobehu prostriedkov podniku.

Pohyb hmotných prostriedkov a ich kolobeh je dobre zreteľný a merateľný v jednoznačných naturálnych ukazovateľoch. Je predpokladom uskutočnenia pracovného procesu a zhotovenia úžitkových hodnôt. Vyjadrenie hodnotovej stránky hospodárskej činnosti podniku a kolobehu jeho prostriedkov je omnoho zložitejšie. Je to spôsobené špecifickým procesom prenášania a tvorby hodnôt u jednotlivých výrobkov, ale aj prelínaním procesu zhotovenia a realizácie rôznych druhov výrobkov.

Riešením tohoto problému sa zaoberá oceňovanie podniku. Rozumieme pod ním hodnotové vyjadrenie stavu prostriedkov v podniku, vznik nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku. Viac o oceňovaní podniku sa dozviete v podsekciách:

• Oceňovanie podniku ako relatívne autonómneho systému
• Oceňovanie podniku ako relatívne uzavretého systému
• Tvary kolobehu prostriedkov podniku a princípy oceňovania
• Uplatnenie princípov oceňovania z hľadiska postavenia podniku
• Uplatnenie princípu oceňovania z hľadiska výsledku hospodárenia podniku
• Uplatnenie princípu oceňovania z hľadiska reálnosti ocenenia prostriedkov podniku
• Vplyv uplatňovaných princípov oceňovania

Súbory na stiahnutie

V kategórii Kalkulácie a rozpočty sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:

 Kalkulacie-a-rozpocty-cvicenie-4.pdf
 Kalkulacie-a-rozpocty-cvicenie-3.pdf
 Kalkulacie-a-rozpocty-prednaska-3.pdf
 Kalkulacie-a-rozpocty-prednaska-4.pdf
 Kalkulacie-a-rozpocty-prednaska-5.pdf
 Kalkulacie-a-rozpocty-prednaska-2.pdf
 Kalkulacie-a-rozpocty-cvicenie-2.pdf
 Zakladatelsky-rozpocet.pdf
 Kalkulacie-a-rozpocty-cvicenie-5.pdf
 Rozpoctova-sustava.pdf
 Naklady-a-kalkulacie.pdf
 Kalkulacie-a-rozpocty-prednaska-8.pdf
 Kalkulacie-a-rozpocty-prednaska-1.pdf
 Kalkulacie-a-rozpocty-prednaska-6.pdf
 Kalkulacie-a-rozpocty-cvicenie-8.pdf
 Kalkulacie-a-rozpocty-cvicenie-6.pdf
 Kalkulacie-a-rozpocty-cvicenie-1.pdf
 Kalkulacie-a-rozpocty-cvicenie-7.pdf
 Kalkulacie-a-rozpocty-prednaska-7.pdf

Autor: Tomáš Černaj

Tento príspevok bol vytvorený 19.10.2009 a aktualizovaný 14.3.2024. Pozrite si ďalšie príspevky autora Tomáš Černaj.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

1. ČERVENÝ, Josef a Petra SKÁLOVÁ. Manažerské účetnictví. 2. Vydání. Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni, 2006. ISBN 80-7082-998-2.
2. DVOŘÁKOVÁ, Lilia a Josef ČERVENÝ. Úloha manažerského účetnictví při řízení hospodárnosti, účinnosti a efektivnosti podnikových procesů a výkonů. 2. díl. Plzeň: Nava, 2012. ISBN 978-80-7211-425-2.
3. FIBÍROVÁ, Jana, Libuše ŠOLJAKOVÁ a Jaroslav WAGNER. Nákladové a manažerské účetnictví. Praha: ASPI, 2007. ISBN 978-80-7357-299-0.
4. HANNA, Nessim a Robert H. DODGE. Pricing: zásady a postupy tvorby cen. Praha: Management Press, 1997. ISBN 80-85943-34-4.
5. HRADECKÝ, Mojmír, Jiří LANČA a Ladislav ŠIŠKA. Manažerské účetnictví. 1. vyd. Praha: Grada, 2008. Účetnictví a daně (Grada). ISBN 978-80-247-2471-3.
6. HRADECKÝ, Mojmír a Miloš KONEČNÝ. Kalkulace pro podnikatele. Praha: Prospektrum, 2003. ISBN 80-7175-119-7.
7. HRDÝ, Milan a Michaela KRECHOVSKÁ. Podnikové finance v teorii a praxi. 2. vydání. Praha: Wolters Kluwer, 2016., s. 271. ISBN 978-80-7552-449-2.
8. MACÍK, Karel. Kalkulace a rozpočetnictví. Vyd. 3., přeprac. Praha: Nakladatelství ČVUT, 2008. ISBN 978-80-01-03926-7.
9. SEDLÁČEK, Jaroslav. Finanční analýza podniku. 2., aktualiz. vyd. Brno: Computer Press, 2011. ISBN 978-80-251-3386-6.
10. SYNEK, Miloslav. Manažerská ekonomika. 5., aktualiz. a dopl. vyd. Praha: Grada, 2011. Expert (Grada). ISBN 978-80-247-3494-1.