Penzijné fondy

Penzijné fondy predstavujú najväčšieho sprostredkovateľa na finančných trhoch, dlhodobý investor (sprostredkovateľ). Sú súčasťou kolektívneho investovania. Penzijné fondy sú základným nástrojom pre budovanie a zhromažďovanie súkromného dôchodkového kapitálu. Ich hlavným účelom je poskytnúť účastníkom pravidelný príjem po dosiahnutí dôchodkového veku a ich úspory investovať takým spôsobom, aby zabezpečili maximálny výnos.

Potreba likvidity

Penzijné fondy majú minimálnu potrebu likvidity, preto môžu s vysokou presnosťou kalkulovať príjmy a výdavky do ďalekej budúcnosti.

Penzijné fondy – fázy:

1. začiatočná – fáza akumulácie – pravidelné mesačné platby
2. druhá fáza – vydávanie vlastných CP
3. iná varianta – od penzijných fondov kúpi anuitu, rentu

Výhody penzijných fondov

Výhody penzijných fondov:

1. sústreďujú a podporujú tvorbu dlhodobých úspor
2. rozširujú ponuku produktov dôchodkového poistenia
3. obmedzujú politické riziká
4. pozitívne vplývajú na fungovanie a rozvoj trhov PC
5. umožňujú prenášať spotrebu do dôchodkového veku
6. riešia nepriaznivý demografický vývoj a jeho vplyv na štátne dôchodkové systémy

Nevýhody penzijných fondov

Nevýhody penzijných fondov:

1. riziko nesie účastník
2. vysoké náklady na zavedenie systému, vytvorenie, správu a reguláciu penzijných fondov (napr. administratívne náklady)
3. riziko neefektívnej správy vytvoreného kapitálu
4. nepriaznivý dopad investičných rizík na hodnotu penzijných úspor
5. nebezpečenstvo výskytu obchodov v dôsledku absencie redistribučnej funkcie

Základné princípy investovania

Základné princípy investovania sú likvidita, rizikovosť a výnosnosť. Iinvestičná stratégia je obmedzovaná:

1. minimálnou hladinou likvidity
2. investičným horizontom
3. citlivosťou jednotlivých aktív na infláciu
4. daňovými a účtovnými obmedzeniami

Prvý penzijný fond bol založený v USA (19. st.) – v Pennsylvánii – železničnou spoločnosťou – prispevali do neho zamestnanci aj zamestnávateľ. Koncom minulého (20.) storočia sa penzijné fondy presadili aj v Európe (ako prvé vo Veľkej Británii, v Dánsku, Holandsku a Švajčiarsku bola účasť povinná).

Aktíva penzijných fondov: akcie, vládne a zahraničné obligácie, firemné obligácie, investície do nehnuteľností, peňažná hotovosť.

Formy penzijných fondov

Formy penzijných fondov:

1. podľa správy kapitalizačných dôchodkov:
   • a) štátne (verejné)
   • b) zamestnanecké (súkromné)
   • c) nezávislé (súkromné)
2. podľa formy účasti v kapitalizovaných systémoch:
   • a) dobrovoľné
   • b) povinné
3. podľa typu penzijného plánu:
   • a) penzijný plán s definovaným príspevkom
   • b) penzijný plán s definovanou dávkou
   • c) hybridný penzijný plán
   • d) plán zamestnaneckého vlastníctva akcií

Ako fungujú penzijné fondy?

Konkrétny spôsob fungovania penzijných fondov môže byť rôzny, no zvyčajne majú nasledujúce spoločné rysy:

1. Penzijné fondy zhromažďujú peniaze od svojich účastníkov (zamestnancov, sebaurčene zamestnaných alebo osôb samostatne zárobkovo činných) a investujú ich v rôznych aktívach, ako sú akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti a podobne.
2. Penzijné fondy poskytujú účastníkom určitú formu garancie, že ich peniaze budú spravované s cieľom dosiahnuť určitý výnos, ktorý im pomôže zabezpečiť pravidelný príjem v dôchodku.
3. Penzijné fondy sú často spravované profesionálmi s vysokou úrovňou investičných znalostí a skúseností, ktorí môžu pomôcť účastníkom dosiahnuť lepšie výnosy, ako by bolo možné pri bežných spôsoboch ukladania peňazí.

Zmeny v rámci EÚ– nová smernica 2003/41/ES Európskeho parlamentu a rady z 3. júna 2003 o činnosti a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia

Doplnené princípy smernice

Doplnené princípy smernice:

• prispievatelia a sponzorujúce subjekty prísne majetkovo i právne oddelení od SS
• verejný dozor
• povinnosť kontroly účtovnej uzávierky a výročnej správy audítorom
• 3-ročné intervaly pre investičnú stratégiu a spôsob riadenia rizika
• pre potreby dozorného orgánu je potrebné poskytnúť všetky informácie
• nevyhnutný obozretný výpočet poistných rezerv
• medzinárodná diverzifikácia viac do akcií a iných mien
• fondy pôsobia cezhranične

Pravidlá obozretného investovania

Pravidlá obozretného investovania:

1. aktíva na regulovaných trhoch
2. ostatné len v súlade s pravidlami obozretného podnikania
3. do derivátových nástrojov pri zaisťovaní sa
4. členský štát – zakázať fondu poskytovanie úverov a pôžičiek
5. nečlenský štát – nebude požadovať investície do určitých kategórií aktív

Kvantitatívne obmedzenia

Kvantitatívne obmedzenia rozširujú pravidlá investovania:

• max. 70 % akcie, firemné dlhopisy na regulovaných trhoch
• max. 50 % denominované aktíva v iných menách
• investovať na rizikových KT

Členské štáty majú prísnejšie investičné pravidlá:

• max. 30 % aktív do akcií, dlhových CP obchodovaných na neregulovaných trhoch (mimoburzových)
• max. 70 % aktív do akcií a dlhových CP obchodovaných na regulovaných trhocho (na burze)
• max. 5 % hranica sa vzťahuje na akcie, dlhopisy a ostatné CP PT a KT jedného emitenta
• aktíva sponzorujúceho subjektu – zamestnávateľa nemôžu presiahnuť vo fonde 5 % podielu na portfóliu
• max. 10 % môže dosiahnuť investícia do skupiny, v rámci ktorej sa nachádza emitent
• max. 30 % môže sa investovať do aktív denominovaných v iných menách než sú meny, v ktorých sú vyjadrené záväzky

Penzijné fondy slúžia ako spôsob ukladania a investovania súkromného dôchodkového kapitálu s cieľom zabezpečiť pravidelný príjem po dosiahnutí dôchodkového veku.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 17.3.2009 a aktualizovaný 24.3.2023. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

1. CIPRA, T. Penze: kvantitativní přístup. 1. vyd. Praha: Ekopress, 2012. ISBN 978-80-86929-87-3.
2. JANDA, J. Zajištění na stáří: jak se co nejlépe připravit na podzim života. Praha: Grada, 2012. Finance pro každého. ISBN 978-80-247-4400-1.
3. KLAZAR, S. Redistribuční dopady zdanění a důchodového systému a jejich reforem. 1. vyd. Praha: Wolters Kluwer Česká republika, 2011. ISBN 978- 80-7357-702-5.
4. KOHOUT, P. Investiční strategie pro třetí tisíciletí. 7. vyd. Praha: Grada, 2013. Finance. ISBN 978-80-247-5064-4.
5. KREBS, V. Sociální politika. 4. vyd. Praha: ASPI, 2007. ISBN 978-80-7357-276-1.
6. LOUŽEK, M. Důchodová reforma. 1. vyd. Praha: Karolinum, 2014. ISBN 978-80-246-2612-3.
7. PŘIB, Jan. Kdy do důchodu a za kolik. 11. vyd. Praha: Grada, 2010. Právo pro každého. ISBN 978-80-247-3292-3.
8. RUBEŠ, L. Doplňkové penzijní spoření a důchodové spoření: pro finanční poradce, zaměstnavatele a budoucí důchodce. Úvaly: Systemia, c2013. SBN 978-802-6038-924.
9. RYTÍŘOVÁ, L. Důchodový systém v České republice. 1. vyd. Olomouc: ANAG, 2013. ISBN 978-80-7263-821-5.
10. SYROVÝ, P. Jak si spořit na důchod: zorientujte se v důchodové reformě. Praha: Grada, 2012. Finance pro každého. ISBN 978-80-247-4479-7.
11. VOSTATEK, J. Penzijní teorie a politika. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2016, ISBN 978-80-7400-571-8.