6Biblia
Prvotným ekonomickým zdrojom je Biblia, ktorá popisuje ponaučenia o pôde, práci a kapitáli. Rozpracovaným princípom solidarity a subsidiarity (výpomoc alebo podpora).
Starovek
Ďalšou vývojovou etapou je starovek a konkrétne antické Grécko. Predstavitelia Xenofón, Platón, Aristoteles sa zaoberali vo svojích dielach ekonomickými pojmami a to najviac Aristoteles. U Aristotela môžeme nájsť pojem úžitková, výmenná hodnota, ekonomika.
Aristoteles
Statky ktoré sa produkujú pre vlastnú spotrebu a nie pre trh nazývame naturálnym hospodárstvom. Aristoteles rozlišoval hospodársku činnosť, ktorá cieľom je uspokojovanie potrieb človeka a činnosť, ktorej cieľom je dosahovanie zisku prostredníctvom obchodu alebo úžery. Rozvoj špecializácie práce a jednotlivé predtým sutarktné hospodárstva sa začínajú rozvíjať prostredníctvom výmeny – trhu.
Trh sa takto stal miestom, kde proti sebe stoja výroba a spotreba. Hospodársky pokrok nahradil naturálne hospodárstvo peňažným – statky sa už nevymieňajú za iné statky, ale za peniaze.
Na voľnom trhu sa nielen pružne menia ceny statkov ale aj veľkosť ponuky, resp. dopytu.
Obchodovanie môže mať formu:
- voľnej súťaže – stav, pri ktorom existuje veľké množstvo malých slobodných, nikým a ničím neobmedzovaných výrobcov a spotrebiteľov. Pritom ani jeden zo súťažiacich nesmie byť taký silný, aby sám mohol podstatne ovplyvňovať ponuku či dopyt
- monopolu – možnosť zvyšovať cenu produktu, nemeniť jeho sortiment, resp. kvalitu
Statky majú úžitkovú hodnotu. Peniaze predstavujú statok, za ktorý sa kupujú iné statky, teda iné užitočné veci. Špecializácia vytvára základ toho, aby každý mohol vyrábať podľa svojich schopností výrobky, ktoré môže najlepšie vyrobiť pre rozširujúcu sa oblasť spotreby. Jednotlivé hospodárstva sa začínajú navzájom doplňovať práve v dôsledku rozvoja trhu.
Nevýhody naturálnej výmeny:
- nie všetky statky sú dokonale deliteľné
- vymieňajúci často nemajú čo vymieňať, lebo nepotrebujú výrobky, kt. jedna či druhá strana vyrobila
- počet statkov neustále rastie a so zmenou ich kvality rastie aj počet možných vzájomných výmen
Stredovek
Stredovekým predsaviteľom ekonómie je scholastik Tomáš Akvinský. Tomáš Akvinský vysvetlil pojem spravodlivá cena. Nadivazal na učenia Aristotela a snažil sa rozpracovať v duchu nábožensko-etických noriem.
Peňažná výmena – v nej sa výmeny uskutočňujú dľa množstva peňazí, ktoré má tá-ktorá osoba k dispozícii. Trh je spojovacím faktorom jednotlivých hospodárstiev.
Kresťanstvo – daj bohu čo je božie, vrchnosti čo patrí vrchnosti – ústup od sociálnej spravodlivosti. K. Wojtyka – odtajenie inkvizície a inkvizičných súdov.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 15.3.2009 a aktualizovaný 4.5.2015. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.
Ako sa ekonomické teórie vyvíjali od staroveku po stredovek?
Ekonomické teórie sa začali formovať už v staroveku s dôrazom na úžitkovú hodnotu a výmennú hodnotu, kde Aristoteles a iní diskutovali o hospodárstve. V stredoveku Tomáš Akvinský rozpracoval myšlienku spravodlivej ceny v kontexte nábožensko-etických noriem.
Môže byť ekonomická teória plne oddelená od etických a morálnych hodnôt?
Nie, ekonomické teórie často zahŕňajú etické a morálne hodnoty, ako ukazuje napríklad vplyv náboženských učení na stredovekú ekonomiku a koncept spravodlivej ceny.
V akej miere môžu historické ekonomické teórie ovplyvniť súčasné hospodárske politiky?
Historické ekonomické teórie majú zásadný vplyv na súčasné hospodárske politiky, pretože základné princípy, ako je dôležitosť trhovej súťaže a spravodlivé ceny, zostávajú relevantné pri formulovaní ekonomických politík a prístupov.