Medzi významné postavy ekonomického myslenia na Slovensku patria:
Ľudovít Štúr – vystupoval za nár. práva Slovákov, za zrušenie poddanstva. Zdôrazňoval nutnosť široko koncipovaného vzdelávania pospolitého ľudu nie ako samoúčel, ale ako predpoklad pre ďalší, najmä hosp. rozvoj Slovenska. Základom bohatstva národov je ich práca. Obchod a iné zložité hosp. činnosti si vyžadujú aj vytváranie predpokladov preto, aby i tieto činnosti mohli zastávať aj Slováci tým, že sa na Slovensku vybudujú priemyselné školy. Negatívny dopad – existujúca forma mýt v Rakúsko – Uhorsku, neúmerne zvyšovala dovoz z Rakúska do Uhorskej časti. V roku 1848 sa zúčasnil na formulovaní mikulášskych „Žiadostí slov. národa“, kt. zohrali v histórii národnooslobodzovacieho hnutia Slovákov významnú úlohu. Za zdoj akumulácie navrhoval zdanenie šľachty.
Samuel Jurkovič – Spolok gazdovský – prvý úverovým družstvom nielen na Slovensku ale aj v Európe. Úloha – poskytovať pôžičky, ochraňovať roľníkov a remeselníkov pred úžerníckymi úrokmi krčmárov a obchodníkov i pred exekúciami a pomáhať si vlastnými silami z biedy a hosp. zaostalosti. Finančné prostriedky spolku sa skladali z podielového kapitálu, povinných týždenných vkladov a úrokov z pôžičiek.
D. Lichard – vydával kalendáre, knihy a časopisy. Pod vplyvom jeho myšlienok sa začali zakladať úverové družstvá – vzájomné pomocnice alebo pomocné pokladnice.
M. Hodža – ústredným problémom v jeho hosp. , social. , a politických aktivitách bola otázka agrárnej demokracie a družstevníctva. Roľnícka demokracia ako agrálne hnutie orientovala svoju činnosť na konkrétne požiadavky. Tak ako záujmy robotníkov chránila sociálna demokracia, záujmy roľníctva by mala chrániť roľnícka demokracia. Za najdôležitejšiu soc. a hosp. vrstvu považoval roľníctvo a sedliakov, ale vzdelaných a povznesených na mravnú a vzdelanostnú úroveň svojej doby.
I. Karvaš – guvernér Nár. banky. Významná osobnosť hnutia – regionalizmus – kt. cieľom bolo čo najviac decentralizovať centrálnu byrokrat. štátnu výkonnú moc a pritom zachovať jednotu štátu. Podarilo sa mu ponechať SK. Zlato do Švajčiarska. Žiadal aby platili za drancovanie Slovenska vo voľne vymeniteľnej devízach.
P. Zaťko – obmedzoval ovládanie slov. ekonomiky nemeckým finančným kapitálom, z funkcie tajomníka obchodnej a priemyselnej komory a generálneho tajomníka a podpredsedu Ústredného združenia sloven. priemyslu.
R. Briška – dvoj zväzkové Národné hospodárstvo. Veľkosť hodnoty vyvodzuje z užitočnosti a jej veľkosti je závislá popri výrobných nákladoch aj od ponuky a dopytu. Kapitál stotožnil s výrobnými prostriedkami a jednotlivé dôchodky výr. faktorov považuje za vec dohody hosp. subjektov.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 15.3.2009. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.